6Ssk/147/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 14. apríla 2023, č.k. 20Sa/8/2022-65 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. februára 2022, Číslo: 3825-6/2022-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

2. Krajský súd konštatoval, že v konaní neboli sporné otázky skutkového charakteru, ako je dĺžka pobytu žalobcu na území iného členského štátu, jeho rodinného stavu, zamestnania, ubytovania a iných okolností týkajúcich sa pobytu žalobcu na území iného členského štátu, vlastníctva, resp. spoluvlastníctva nehnuteľnosti na území Slovenska, ale to, či tieto okolnosti pri ich komplexnom vyhodnotení možno alebo nemožno považovať za svedčiace o zachovaní bydliska žalobcu a centra jeho záujmov aj počas práce v zahraničí na území Slovenska ako štátu pôvodu, a či vo veci rozhodujúce správne orgány pri realizácii svojej kompetencie postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

4. Konštatoval, že plnenie daňových a odvodových povinností v štáte zamestnania je prirodzeným dôsledkom výkonu práce v inom štáte nemajúcim v súvislosti s posudzovaním centra záujmov poistenca žiadnu výpovednú hodnotu a skutočnosť, že sa žalobca na území iného členského štátu zdržiaval bez blízkej osoby, svedčí skôr o opaku ako o vytvorení si vzťahov a zázemia v tomto štáte, rovnako podávanie daňových priznaní na Slovensku počas výkonu práce v zahraničí, pokiaľ žalobca k nemu nemal inak zákonnú povinnosť, je skôr v neprospech prijatia záveru o orientácii záujmu žalobcu na krajinu zamestnania.

Slovensku. 6. Ďalej podotkol, že nie je daný žiaden dôvod pre spochybňovanie tvrdení žalobcu o jeho citových väzbách na príbuzných žijúcich na Slovensku a o jeho úmysle iba dočasne sa zdržiavať v zahraničí za účelom zdokonalenia sa v cudzom jazyku a nadobudnutia financií na riešenie jeho bytovej situácie na Slovensku, s ktorým tvrdením korešponduje nespochybňovaná skutočnosť, že žalobca zostal členom Slovenského rybárskeho zväzu, že počas dovoleniek voľný čas trávil s týmto členstvom spojenými aktivitami, zúčastňoval sa brigád organizovaných týmto zväzom.

8. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia možnosti zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu získanej na území iného členského štátu, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP pri vyhodnocovaní okolností pobytu a práce žalobcu na území iného členského štátu viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca sa práva na ich náhradu voči žalovanej vzdal.

9. Žalovaná rozsudok krajského súdu napadla v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou zo dňa 26. 03. 2023, Číslo: 18658-17/2023-BA. 10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 11. Konkrétne uviedla, že pri posudzovaní bydliska žalovaná postupuje dôsledne v súlade s článkom 11 Vykonávacieho nariadenia, ktoré jednoznačným spôsobom definuje skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie bydliska. Práve dĺžka pobytu v zahraničí a celková situácia osoby - pracovná, rodinná, bytová, ale i miesto platenia daní, sú stanovené ako kľúčové kritériá svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby. Ďalej podotkla, že žalobca ukončil svoj pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva dňa 31. marca 2021, po skončení sa aj naďalej zdržiaval na území Spojeného kráľovstva, a to až do 25. apríla 2021, pričom v tomto období mal nepochybne možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve a v prípade priznania tejto dávky mohol v súlade s článkom 64 Základného nariadenia požiadať o export dávky na územie Slovenska. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa rozhodol nepožiadať na území Spojeného kráľovstva o dávku v nezamestnanosti, ale o iný peňažný príspevok, a to o tzv. universal credit (príspevok na úhradu životných nákladov), ktorého prenesenie na územie iného členského štátu nie je možné. 12. V súvislosti s citovými väzbami žalobcu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Ssk/37/2022 a 7Ssk/103/2021. V súvislosti s konštatovaním krajského súdu ohľadne úmyslu žalobcu zdržiavať sa v zahraničí dočasne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/105/ 2022. Pričom konštatovala, že zistené skutočnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období, t. j. počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve bývať v Spojenom kráľovstve. Naopak nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Pohnútka k odchodu do zahraničia, ako aj pre návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska irelevantná. 13. V súvislosti s väzbami na Slovensko v prípade žalobcu svedčí len prítomnosť jeho matky na tomto území a spoluvlastníctvo rodinného domu (spoluvlastnícky podiel 1 nadobudol v roku

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

nárok na dávku v nezamestnanosti. 27. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 28.

29. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 30. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

33. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

35. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

37. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 4. júna 2021 [z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 5. mája 2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 13. júla 2008 do 31. marca 2021 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve], - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 11. júna 2021, Číslo: 5234/2021-SE-DvN, žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela [dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca s ohľadom na dĺžku pobytu a stabilitu zamestnania v zahraničí, adekvátne bytové podmienky, osobný status (slobodný, bezdetný, na Slovensku vlastnil nehnuteľnosť od roku 2012 - spoluvlastnícky podiel 1 darovaním), sporadické návraty na Slovensko (dva až trikrát ročne) a platenie zákonných odvodov a daní v

40. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle

Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. 41.

republiky. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do mája 2021 s tým, že posledný pracovný pomer - plánovač produkcie - bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený dohodou. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal sám, v danej dobe bol zároveň slobodný a bezdetný. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Spojenom kráľovstve za celé obdobie zmenil

42. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, najvyšší správny súd podporuje záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Spojenom kráľovstve. Za podstatnú najvyšší správny súd v predmetnej veci vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval v Spojenom kráľovstve, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako členstvo v Senickom rybárskom zväze, ale tiež spoluvlastnícky podiel ako 1 na nehnuteľnosti (rodičovskom dome), ktorý nadobudol v roku 2012 darovaním, pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku.

Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia Spojeného kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod.

V tomto smere najvyšší správny súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku, najvyšší správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky) nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.). Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žije jeho matka, u ktorej aj býval v prípade svojich návratov a jeho súrodenci, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti.

43. Najvyšší správny súd na rozdiel od názoru súdu krajského dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na

44. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie.

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.