6Ssk/147/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. septembra 2024, č.k. 19Sas/5/2023-59, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 22. júna 2023, číslo UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/7621 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica číslo PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36220-4 zo 16. marca 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Správny súd konajúc v súlade s § 199 a nasl., § 202 ods. 2, § 107 ods. 2. § 182 ods. 1 písm. e/ a § 203 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 4. Správny súd uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sa nezhodli ohľadom posúdenia schopnosti žalobkyne prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej prepravy osôb, teda, či je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základným predpokladom priznania peňažného príspevku podľa § 34 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Novela zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2018 v § 14 ods. 6 upravila odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch, a to ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Pri duševných poruchách zákon upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia ako agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie, ale aj ich intenzitu, často sa opakujúce, kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je

interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah. Túto myšlienkovú subsumpciu nemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce o tom, či určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje. Žalovaný len prevzal jednotlivé závery komplexného posudku bez toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil právne pojmy, ktoré použil pri hodnotení toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil právne pojmy, ktoré použil pri hodnotení odkázanosti žalobkyne na kompenzáciu. Povinnosťou žalovaného

Je nutné pri zachovaní elementárnej empatie vyhodnotiť individuálne predpoklady i úsilie žalobkyne riešiť svoju nepriaznivú situáciu pomocou rodinných príslušníkov, ako aj prostredie ovplyvňujúce jej začlenenie do spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí takáto správna úvaha chýba, keďže odôvodnenie rozhodnutia je tvorené len odcitovaním zákonných ustanovení, prevzatím záverom komplexného posudku a všeobecnými konštatovaniami, ktoré nezohľadňujú konkrétnosti prejednávanej veci a obmedzenia žalobkyne. Žalovaný aj v prípade, ak záver svojho rozhodnutia považuje za zrejmý, musí dbať na to, aby ho aj žalobkyni primerane a presvedčivo vysvetlil. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie trpia nedostatkom náležitostí, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

nezodpovedajú požiadavkám logickosti a presvedčivosti. V lekárskom posudku z 13.2.2023 je medzi subjektívnymi ťažkosťami uvedené, že žalobkyňa sa počas cestovania už niekoľkokrát pomočila, ale takéto zistenie nevyústilo do žiadneho konkrétneho záveru vo vzťahu k možným zdravotným ťažkostiam. Aj napriek tomu, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych správ klinického logopéda, detského psychiatra, pediatrického neurológa a zo správy psychológa, do lekárskeho posudku sú tieto správy prevzaté nekomplexne a nelogicky. V správe z pedopsychiatrického vyšetrenia z 8.12.2022 je vyslovene uvedené, že dominuje slabšia sociálna predikcia, neschopnosť odhadnúť nebezpečenstvo, v konaní impulzivita, sebapresadzujúce prejavy, dieťa nedokáže predikovať sociálne dôsledky a je ľahko ovplyvniteľné, preto potrebuje dohľad aj v bežných sociálnych situáciách - nezvláda cestovanie hromadnými prostriedkami pre soc. naivitu, senzorickú hypersenzitivitu a poruchy prispôsobenia, pri vybočení z naučených schém dieťa reaguje afektom, nepredvídateľným a impulzívnym správaním. S týmito závermi sa posudkový lekár nijako nevysporiadal, a rovnako

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie úradu práce zrušil a vec vrátil úradu práce na ďalšie konanie. 9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Rozsudok považuje žalovaný za nesprávny z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalovaný zdôraznil, že určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie zdravotného stavu na účely kompenzácií a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na účely zákona č. 447/2008 Z.z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou k danej problematike a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami obvodných lekárov, odborných lekárov, psychiatrov, psychológov, logopédov alebo špeciálnych pedagógov. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár. 13.

s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom musí mať priamo príčinnú súvislosť s jej ťažkým zdravotným postihnutím. 14. Posudková lekárka žalovaného vyhodnotila, že žalobkyňa je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. V súčasnosti nemá lekárskymi nálezmi dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, rovnako nemá dokumentované duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy zvieračov. Aktuálne nie sú dokumentované ochorenia, na základe ktorých by boli splnené legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudková lekárka žalovaného sa logicky a vecne vysporiadala so všetkými rozhodnými medicínskymi skutočnosťami podstatnými pre posúdenie zdravotného stavu na účely odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v súvislosti s právnymi predpismi upravujúcimi túto odkázanosť. Závery uvedené v lekárskom posudku a premietnuté

sociálnej posudkovej činnosti vyvracajú tvrdenie zákonného zástupcu, že maloletá nie je schopná používať na svoju prepravu vozidlá verejnej hromadnej dopravy, nakoľko je pravidelne do školy premiestňovaná vozidlami verejnej hromadnej dopravy.

Zamestnanec správneho orgánu vyhotovujúceho rozhodnutie nemá kvalifikáciu na hodnotenie zdravotných súvislostí podmieňujúcich konkrétnu odkázanosť. Žalovaný má za to, že tak v rozhodnutí, ako i v komplexnom posudku, ktorý bol jeho podkladom, je vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnené, prečo účastníčka nespĺňa legislatívne podmienky potrebné na konštatovanie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Podľa názoru žalovaného nie je v kompetencii správneho súdu hodnotiť výsledok lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko na posudzovanie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich dôsledkov nedisponuje súd príslušnou kvalifikáciou. Pokiaľ ide o vyjadrenia správneho súdu o pomočovaní sa účastníčky konania, žalovaný zdôraznil, že uvedené zistenia nemajú žiadny vplyv na hodnotenie odkázanosti na individuálnu prepravu tak, ako je upravená v § 14 zákona č. 447/2008 Z.z. Ťažká porucha zvieračov musí byť medicínsky verifikovaná príslušnými odborníkmi - urológ, gastroenterológ, neurológ, chirurg.

III.

19. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadrila.

IV.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 22. júna 2023, číslo UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/ 7621 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica číslo PB1/ OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36220-4 zo 16. marca 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný svojím rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, ktorým tento podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. nevyhovel žiadosti z 24. januára 2023, ktorú podala žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla bez automatickej prevodovky.

Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2).

29. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa integrovaného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

33. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou z 24. januára 2023 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. marca 2023, Číslo: PB1/OPPNKŤZAPAPČ/ SOC/2023/36220-4 žiadosti žalobkyne nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok jej nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/7621 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. marca 2023 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Komplexný lekársky posudok z 15. júna 2023 (podľa ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom)],

34. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. Najvyšší správny súd

počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb (§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.). V predmetnej veci otázka odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v časti apelujúcej na schopnosť žalobkyne na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb (§ 14 ods. 6 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z.) a tiež v časti ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb (§ 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z.) nebola sporná, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala byť odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z

37. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (bližšie pozri § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej

Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 menovaného zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona.

38. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v prejednávanom prípade posudkovými lekármi vypracované lekárske posudky takéto náležitosti nespĺňajú. V posudkoch je síce uvedené, že vzali do úvahy všetky predložené lekárske správy, podľa názoru najvyššieho správneho súdu sa s nimi riadne nevysporiadali. Podľa Komplexného posudku z 15.6.2023, žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V popredí sú geneticky podmienené mentálne retardácie s multiorgánovým postihnutím podľa klinického stavu - Morbus Down so stredne ťažkou duševnou zaostalosťou. V diagnostickom závere psychiater hodnotí miernu duševnú zaostalosť s mierou poruchy správania, bez nutnosti farmakologickej terapie. Poloha aktívna, postoj a chôdza samostatná, poruchy kontinencie s občasným pomočením počas dňa. Poruchy v oblasti orientácie pramenia zo základnej diagnózy a mentálneho deficitu. Podľa lekárskeho posudku

a impulzívnym správaním. Pre tieto skutočnosti je vhodné kompenzovať stav priznania príspevku na individuálnu prepravu. S touto správou a závermi v nej obsiahnutými sa podľa názoru najvyššieho správneho súdu, zhodne s názorom správneho súdu, nevysporiadali posudkoví lekári dostatočne. Posudkový lekár nevysvetlil, prečo nevzal závery obsiahnuté v správe pedopsychiatra do úvahy. Najvyšší správny súd si v plnej miere uvedomuje, že len posudkovým lekárom žalovaného bolo zákonom zverené posudzovanie zdravotného stavu fyzických osôb za účelom priznania peňažných príspevkov na kompenzáciu, zároveň však o správnosti takého posúdenia nemôžu byť žiadne pochybnosti a posudkoví lekári by mali dať jednoznačnú odpoveď, prečo niektoré závery odborných lekárov nebolo možné zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobcu na peňažný príspevok na kompenzáciu.

Najvyšší správny súd súhlasí s názorom žalovaného, že žalobkyňa nemá diagnostikované ťažké poruchy zvieračov. Je však potrebné posúdiť, či aj občasné pomočovanie v spojení so závermi pedopsychiatra je v súlade s rešpektovaním jej prirodzenej dôstojnosti.

Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie

Súdna prax však nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/27/2003). Pokiaľ ide o nedostatky v

40. Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného s akcentom na požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov tieto požiadavky nespĺňajú. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej.

správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania. Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) (rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 20.04.2023, sp. zn. 6Ssk/33/2021).