6Ssk/148/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200067.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-20Sa/4/2022
- IČS
- 2022200067
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T. N., narodený X. A. XXXX, bytom v Š. XXXX, t. č. v R., L. XX/A, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. marca 2022, Číslo: UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/2468-Dan, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2023, č. k. 20Sa/4/2022-59, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. marca 2022, Číslo:
UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/2468-Dan, ktorým zamietol odvolanie žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17. 09. 2021, Číslo: GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/ 24755-8 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý mu bol poskytnutý v súvislosti s opatrovaním E. Č., nar. XX. K. XXXX (ďalej len „opatrovaná osoba“).
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 14 ods. 4, § 39 ods. 4, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1, § 45 ods. 3, § 55 ods. 6 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd pri zohľadnení aj možnosti neformálneho posúdenia žaloby sa stotožnil s námietkou žalobcu, hoci značne stručnou, týkajúcou sa nedostatočnosti, resp. nesprávnosti vyhodnotenia zdravotného stavu opatrovanej osoby. Z právnej úpravy príspevkov na kompenzáciu ťažkého postihnutia je zrejmé, že zásadný význam pre priznanie kompenzácie má zdravotný stav osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý v prípade príspevku na opatrovanie, podmieňuje stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pričom podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. odňatie opakovaného peňažného príspevku prichádza do úvahy v prípade, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na príspevok alebo
na jeho výplatu. 4. V danom prípade prvostupňový orgán ani žalovaný dôsledne a presvedčivo neozrejmili práve pozitívnu zmenu v schopnosti opatrovanej osoby vykonávať bez potreby dohľadu inej osoby úkony sebaobsluhy, keď síce odkázali na vo veci vydané komplexné posudky zo dňa 30. 08. 2021 a 08. 03. 2022, ale tieto samotné podľa zistenia súdu neobsahujú dostatočné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné otázky. Primárne nevysvetľujú zlepšenie zdravotného stavu opatrovanej osoby z pôvodnej diagnózy stredne ťažká mentálna retardácia a zo stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby VI. pri počte bodov 0 na ľahkú mentálnu retardáciu so stupňom odkázanosti II. pri počte bodov 95 (podľa posudku prvostupňového orgánu pri počte bodov 105).
5. Odkázanosť opatrovanej osoby na „celodennú, riadnu a osobnú starostlivosť inou osobou“ konštatuje posudok č. B 2003/19040 zo dňa 11. 05. 2004, stredne ťažkú mentálnu retardáciu opatrovanej osoby so stupňom odkázanosti VI. pri počte 0 bodov konštatuje ako lekársky posudok zo dňa 24. 01. 2020, tak aj komplexný posudok č. 2020/21580/LS zo dňa 29. 01. 2020, pričom aj lekárska správa klinického psychológa zo dňa 09. 02. 2020 obsahuje záver o tom, že opatrovaná osoba „pre výraznú retardáciu chápania a riešenia bežných situácií, narušenie exekutívnych schopností, schopností sociálneho kontaktu nie je schopná samostatnej existencie, vyžaduje prítomnosť a pomoc inej osoby“.
6. Poukázal, že komplexné a lekárske posudky, ktoré boli podkladom rozhodnutí správnych orgánov vo veci odňatia príspevku, a teda aj samotné rozhodnutia, vôbec neozrejmujú spôsob posudzovania podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. pri jednotlivých činnostiach (napr. ako pri posudzovaní schopnosti vykonávať samostatne úkony stravovania posudkový lekár zistil schopnosť posudzovanej, pri jej duševnej zaostalosti a v spise opakovane konštatovanej obmedzenej schopnosti čítať, zistiť obsah obalu s potravinami a nápojmi, zistiť záručnú dobu z obalov potravín a nápojov, dávkovať a užívať enzýmy na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej stravy), nemožno opomenúť, že jednotlivé úkony (stravovania, vyprázdňovania, osobnej hygieny, pohybu a pod.) sa týkajú prevažne fyzickej schopnosti posudzovanej osoby, pričom pri osobe s duševnou poruchou je jej schopnosť realizovať ich bez pomoci (dohľadu) inej osoby determinovaná aj schopnosťou orientácie v čase a priestore, ktorá v prípade opatrovanej osoby je podľa nesporných zistení posudkových lekárov značne narušená.
7. Krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý zodpovedá aj za dostatočnosť podkladov svojho rozhodnutia, nespĺňa požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 209 ods. 4 v spojení s § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak porušuje právo účastníka konania na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je súčasťou jeho ústavných práv.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého výsledkom po opätovnom vyhodnotení dôkazov svedčiacich o odkázanosti či neodkázanosti opatrovanej osoby na opatrovanie inou fyzickou osobou musí byť vydanie rozhodnutia po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám zákona. 8. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný podaním zo dňa 29. mája 2023, Číslo: 2023/10017/95977/OP. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 10. Žalovaný poukázal, že posudkový lekár zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového orgánu vrátane doložených lekárskych nálezov k odvolaniu. Posúdenie vykonal bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Pri posudzovaní vychádzal z objektívnych zistení dokumentovaných v lekárskych nálezoch a hodnotil funkčný stav opatrovanej osoby. Posudkový lekár nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby ani neobjektívne, resp. neodborné tvrdenia. Podotkol, že vyjadrenia ošetrujúcich lekárov majú pre posudzovanie len odporúčajúci charakter, úlohou lekárov príslušných odborností je poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (neposudzujú funkčnú poruchu ani jednotlivé druhy odkázanosti). 11. Posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu. Po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár žalovaného dospel k záveru, že odkázanosť opatrovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby nie je odôvodnená objektívnymi zisteniami odborných lekárov. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa s požiadavkou žalobcu na celodennú opateru menovanej nestotožnil. Z lekárskeho posudku vyplynulo, že menovaná potrebuje pomoc inej fyzickej osoby len pri úkonoch orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a čiastočne aj pri dohľade. Dokumentovanému zdravotnému stavu opatrovanej osoby zodpovedá podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. II. stupeň (95 bodov) odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pri tomto stupni je priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby 2 - 4 hodiny denne. Stupeň odkázanosti opatrovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby nie je V alebo VI, nespĺňala kritériá odkázanosti na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa peňažný príspevok na opatrovanie nenavrhol. 12. Záverom navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného
13. Žalobca sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorá mu bola doručená dňa 23. augusta 2023.
IV. Konanie pred kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. marca 2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/2468-Dan, ktorým zamietol odvolanie žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 17. 09. 2021, Číslo:
GA1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/24755-8 o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý mu bol poskytnutý v súvislosti s opatrovaním. 21. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (§ 1 ods. 1).
22. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2).
23. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
26. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
O vypracovanie komplexného posudku podľa prvej vety možno požiadať najskôr tri mesiace pred dovŕšením šiesteho roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príspevok na opatrovanie sa prizná najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený posledný rodičovský príspevok.
27. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
28. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca podal dňa 18. 05. 2020 na predpísanom tlačive žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie; - komplexný posudok zo dňa 29. 01. 2020, Číslo: 2020/21580/LS, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na diétne stravovanie zo dňa 30. 12. 2019, ktorého výsledkom bola stanovená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3/ IV. 3.b k zákonu č. 447/2008 Z. z., pričom podľa posudku je odkázaná na opatrovanie, preto jej bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, peňažný príspevok na diétne stravovanie a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia nebol navrhnutý; - prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 12. júna 2020, Číslo:
GA1/OPPnKŤZPaPČ/S OC/2020/29033-4 vyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie od 01. 05. 2020 vo výške 215,18 eur mesačne [na základe dosiahnutých bodov určenia rozsahu odkázanosti boli zdravotné postihnutia opatrovanej osoby zaradené do stupňa odkázanosti VI., čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti 8-12 hodín denne]; - výpočtový list zo dňa 16. 07. 2020 na nárok na vypočítanú sumu peňažného príspevku na opatrovanie od 07/2020 do 06/2021 - 238,37 eur mesačne; - výpočtový list zo dňa 20. 07. 2021 na nárok na vypočítanú sumu peňažného príspevku na opatrovanie od 07/2021 do 06/2022 - 254,22 eur mesačne; - komplexný posudok zo dňa 30. 08. 2021, Číslo:TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2021/55872 č. z. 2021/168777-Re na základe žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a
bytového zariadenia, ktorého výsledkom bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3/IV. 3.a.3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., pričom zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať žiadnou formou; - prvostupňový orgán následne rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2021, Číslo: GA1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2021/24755-8 odňal s účinnosťou od 01. 09. 2021 peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 254,22 eur [konštatoval, že z aktuálneho psychiatrického nálezu, ktorý opatrovaná osoba doložila sa deklaruje ľahká mentálna retardácia bez porúch správania, orientácia a komunikácia môžu byť mierne alternované na vrub základného postihnutia v mobilite bez obmedzení, v úkonoch sebaobsluhy môže potrebovať pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu - bez potreby opatrovania inou osobou; zdravotné postihnutie bolo zaradené do stupňa odkázanosti I.]; - žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že opatrovaná osoba je od narodenia mentálne zaostalá a odkázaná na pomoc inej osoby, nevie sa orientovať
samostatne, nepozná hodiny, nevie, aký je deň, alebo konkrétny dátum v kalendári, má halucinácie, v denných aj nočných hodinách sa vytratí z bytu a ide za imaginárnymi postavami a hlasmi, veľakrát sa stratila a bola hľadaná, pretože sa nevie vrátiť späť, častokrát kričí alebo spieva, potrebuje nadávkovať lieky, pomoc s prípravou jedla, bežná hygiena; zároveň doložil aj aktuálny lekársky nález zo dňa 05. 10. 2021 (psychiatrická ambulancia) - dg. F 70.0 mierna duševná zaostalosť bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania, vyžaduje kontrolu pri činnosti a opateru; - odvolanie žalobcu žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 15. marca 2022,
Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/2468-Dan zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu zo dňa 19. septembra 2021 [komplexným posudkom zo dňa 08. 03. 2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/2445 stanovená miera funkčnej poruchy - 50 % podľa kapitoly IV., bodu 3, písm. a/ 3 prílohy k zákonu č. 447/2008 Z. z., v čase priznania peňažného príspevku na opatrovanie podľa žalovaného bol lekársky posudok prvostupňového orgánu výrazne nadhodnotený, keďže opatrovaná osoba deklarovala schopnosť variť, realizovať hygienické úkony a úkony starostlivosti o domácnosť v zmysle upratovania a dodržiavania čistoty].
30. V predmetnej veci nebolo sporným, že opatrovaná osoba sa v dôsledku svojho zdravotného postihnutia považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zhodne posudkovými lekármi zaradeným v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pod kapitolu IV. - Duševné poruchy a poruchy správania, položka č. 3 - Mentálna retardácia, písm. a/3 - ľahká mentálna retardácia s dolným pásmom IQ 50 -56 so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50 %. Spornou však zostala otázka, či opatrovaná osoba spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Základnou úlohou najvyššieho správneho súdu v tejto veci aj v kontexte uplatnených kasačných dôvodov žalovaného v kasačnej sťažnosti bolo posúdiť, či krajský súd správne vyhodnotil záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, konkrétne nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia, pričom vyčítal žalovanému, že ten v napadnutom rozhodnutí v dostatočnej miere neodôvodnil odňatie peňažného príspevku na opatrovanie žalobcovi. S uvedeným konštatovaním sa najvyšší správny súd stotožnil, a to z nasledovných dôvodov.
31. Najvyšší správny súd mal za preukázané, že prvostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 17. septembra 2021 odňal peňažný príspevok na opatrovanie žalobcovi, pretože opatrovaná osoba nie je naďalej odkázaná na opatrovanie inou fyzickou osobou, aktuálny psychiatrický nález deklaruje ľahkú mentálnu retardáciu bez porúch správania, orientácia a komunikácia môžu byť mierne alternované na vrub základného postihnutia v mobilite bez obmedzení, v úkonoch sebaobsluhy môže potrebovať pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu - bez potreby opatrovania inou osobou. Odkázanosť opatrovanej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenia rozsahu odkázanosti bolo zaradené do stupňa odkázanosti I. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že opatrovaná osoba je odkázaná na inú osobu pri bežných úkonoch ako nadávkovať lieky, s prípravou jedla, pomoc s bežnou hygienou. Zároveň k odvolaniu doložil nález zo psychiatrickej ambulancie, z ktorého okrem diagnózy vyplynulo, že opatrovaná osoba si vyžaduje kontrolu pri činnosti a opateru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu konštatoval, že „.
. .opakovane je posudzovaná 46 ročná žena s mentálnou retardáciou, v dlhodobej starostlivosti psychiatra a neurológa, v minulosti bola v starostlivosti matky. Po smrti matky jej pomáha druh. V roku 2004 hodnotená mentálna retardácia v pásme imbecibility - bez realizácie štandardných psychologických testov, v roku 2019 bol stav hodnotený ako stredne ťažká retardácia v diferenciálnych úvahách, aktuálne doloženým psychiatrickým vyšetrením je stav hodnotený ako ľahká mentálna retardácia, bez porúch správania sa, štandardné psychologické testy nebolo možné realizovať.
Všeobecným lekárom dokumentovaný únik moču, avšak bez odborného vyšetrenia, ktoré od roku 2020 pri opakovaných žiadostiach nebolo dokladované. Vtedy dokladovaným psychiatrickým vyšetrením intelekt retardovaný, konanie organizované. . . . . .V roku 2020 bol stav hodnotený podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bod 3, písm. b/ ako stredná mentálna retardácia s mierou funkčnej poruchy 60 %. V tom čase bol stupeň odkázanosti hodnotený ako VI s počtom bodov 0 (pacient s komatóznym stavov tiež dosahuje 0 bodov), pričom v tom čase všeobecným lekárom nebol dokumentovaný únik moču, posudzovaná osoba bola samostatne mobilná, orientácia bola správna, postoj vzpriamený, chôdza normálna.
Lekársky posudok prvostupňového orgánu vyhodnotený v tom čase bol výrazne nadhodnotený, nakoľko menovaná deklarovala schopnosť variť, realizovať hygienické úkony a úkony starostlivosti o domácnosť v zmysle upratovania a dodržiavania čistoty. Aktuálne doloženým psychiatrickým vyšetrením je dokladovaná mentálna retardácia ľahkého stupňa, posudzovaná osoba varí, upratuje, ako sama uvádza je „čistotná“. Nie sú dokladované poruchy kontinencie, mobility ani poruchy základnej sebaobsluhy (stravovanie, obliekanie, osobná hygiena). Naopak varí, perie, upratuje, je čistotná. Vzhľadom na mentálne postihnutie, obmedzené intelektové schopnosti v zmysle čítania, písania a komunikácie s prostredím vyžaduje pomoc pri činnostiach pri zabezpečovaní chodu domácnosti, pri dodržiavaní liečebného režimu“. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár pri jednotlivých úkonoch určil počet bodov nasledovne: stravovanie a pitný režim -10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, osobná hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie - 10 bodov, zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 10
bodov, pohyb po rovine - 10 bodov, orientácia v prostredí - 0 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov, potreba dohľadu - 5 bodov. Opatrovaná osoba na základe toho nie je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby je II. (s počtom bodov 95). 32.
Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý krajský súd vyhovel správnej žalobe a spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného bol daný, resp. dosiahol takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu.
V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že vo vzťahu k nepreskúmateľnosti sa jedná o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať, teda nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, prípadne v ňom absentujú dôvody, prečo v konkrétnej veci bolo rozhodnuté istým spôsobom. Z dikcie § 191 ods. 1 písm. d/ SSP vyplýva, že zákon rozlišuje dve formy nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia/opatrenia pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia/opatrenia pre nedostatok dôvodov.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal, prípadne z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť, ako správny orgán vo veci rozhodol, prípadne jeho výrok je vnútorne rozporuplný.
Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstrániteľný výkladom, t. j., ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia či opatrenia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu verejnej správy a účastníkov konania - pochybnosti o jeho význame (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1Afs 38/ 2006).
Na druhej strane za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia.
Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/56/2003). Súdna prax však nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/27/2003).
33. Najvyšší správny súd sa stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že vo vzťahu k posudzovaniu odkázanosti opatrovanej osoby na pomoc žalobcu pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy napadnuté rozhodnutia neozrejmujú dostatočným spôsobom posudzovanie podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. pri jednotlivých činnostiach (napr. pri posudzovaní schopnosti vykonávať samostatne úkony stravovania a pitného režimu posudkovým lekárom, ten zistil schopnosť opatrovanej osoby, keď to ohodnotil počtom 10 bodov, pričom pri duševnej zaostalosti opatrovanej osoby (v spise opakovane konštatovanej obmedzenej schopnosti čítať, je zo strany opatrovanej osoby možné zistiť obsah obalu s potravinami a nápojmi, zistiť záručnú dobu z obalov potravín a nápojov, dávkovať a užívať enzýmy na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej stravy). Toto zistenie posudkového lekára je tak v zjavnom rozpore s reálnymi možnosťami opatrovanej osoby, keďže minimálne len pri týchto úkonoch posudkový lekár žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých schopností opatrovaná osoba tieto úkony zvládne. Zároveň nemožno opomenúť ani námietky žalobcu, keď v rámci
viacerých konaní uviedol, že opatrovaná osoba vyžaduje pomoc aj pri úkonoch obliekania, resp. osobnej hygieny. Zároveň tieto zistenia vyplynulo aj z predchádzajúcich konaní vedených pred prvostupňovým orgánom. 34. Okrem iného, najvyššiemu správnemu súdu neuniklo pozornosti, že doložené lekárske nálezy, na ktoré odkazuje aj lekársky posudok zo dňa 01. 03. 2022 vypracovaný v rámci odvolacieho konania obsahuje konštatovania psychiatra opatrovanej osoby zo dňa 15. 04. 2021, že „obj. prim. Infantilná reaktivita na báze mentálnej retardácie, afektívna labilita, inkontinencia, MR v pásme deb., aktivita prim. neracionálna, vyžaduje kontrolu pri činnosti a opateru.
Záver: Mierna duševná zaostalosť bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania. “ Ďalej tiež aj psychologické vyšetrenie zo dňa 09. 02. 2022 „Záver. Nerovnomerný vývin intelektových schopností, v.s.v pásme ľahkej MR, pre výraznú retardáciu chápania a riešenia bežných situácií, narušenie exekutívnych schopností, schopnosti sociálneho kontaktu nie je schopná samostatnej existencie vyžaduje prítomnosť a pomoc inej osoby.“ V tomto náleze tiež konštatované, že intelektové schopnosti retardované, dosahujú pásmo strednej MR, sebaobslužné návyky má čiastočne osvojené. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 21. 01. 2022 „vyžaduje kontrolu pri činnosti a opateru, v bežnom živote nedostatočne sebestačná a samostatná“. Napriek tomu, že žalovaný disponoval týmito lekárskymi nálezmi, podľa názoru najvyššieho správneho súdu, tieto závery neboli dostatočným spôsobom vyhodnotené najmä v súvislosti so závermi lekárov, že opatrovaná osoba vyžaduje kontrolu a pomoc inej osoby. Obdobne z týchto nálezov vyplynulo, že opatrovaná osoba trpí inkontinenciou, preto nebolo správne konštatovanie žalovaného, že nie sú konštatované poruchy inkontinencie.
Pričom inkontinencia bola zaznamenaná už v roku 2004. Obdobný záver vyplynul aj z komplexného posudku zo dňa 29. 01. 2020, ktorým bol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, v rámci ktorého bolo konštatované, že opatrovaná osoba „. .má stratu schopnosti sebaobsluhy, nemôže si sama zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. Je odkázaná na dohľad. Na základe dosiahnutých bodov a určenia rozsahu odkázanosti bolo zdravotné postihnutie menovanej zaradené do stupňa odkázanosti VI.“ Pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí len stroho konštatoval, že v tomto prípade došlo k nadhodnoteniu zo strany prvostupňového orgánu pri posudzovaní v roku
2020. Najvyšší správny súd zároveň dáva do pozornosti, že opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu (§ 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Žalovaný, resp. prvostupňový orgán pritom v napadnutom rozhodnutí nedostatočným spôsobom odôvodnil, k akým konkrétnym zmenám v roku 2021 (v čase posudzovania zdravotného stavu prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutia zo dňa 17. 09. 2021) došlo oproti posudzovaniu prvostupňového orgánu v roku 2020 (konkrétne komplexný posudok zo dňa 29. 01. 2020) a následne rozhodnutie zo dňa 12. 06. 2020 o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie pre žalobcu odo dňa 01. 05. 2020.
35. Ak teda nastala zmena zdravotného stavu, čo sa týka stanovenia diagnózy opatrovanej osoby - zo stredne mentálnej retardácie na ľahkú mentálnu retardáciu (stupeň mentálnej retardácie), táto zmena má vplyv najmä na percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy opatrovanej osoby podľa zákona č. 447/2008 Z. z., ale automaticky to nemusí mať za následok aj zmenu v odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, keď táto odkázanosť aj naďalej preukázateľne vyplýva z predložených lekárskych nálezov, a v konečnom dôsledku táto odkázanosť bola preukazovaná od roku 2004, keď bol peňažný príspevok na opatrovanie priznaný prvýkrát (peňažný príspevok na opatrovanie poberala matka opatrovanej osoby, neskôr jej otec, po ich úmrtí sa začal o opatrovanú osobu starať žalobca).
A zároveň z predložených dokladov v administratívnom spise ani nevyplynulo, že by opatrovaná osoba podstúpila nejaké ďalšie štandardné testy. Zároveň z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vypracovaným všeobecným lekárom dňa 12. 07. 2021 vyplynulo, že opatrovaná osoba má stredne ťažkú mentálnu retardáciu. Zároveň aj zo záznamu z vykonania sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 25. 08. 2021 vyplynulo, že obliecť, obuť aj umyť jej pomáha priateľ, lebo ju bolia kríže, platničky, do vane a z vane vyjde za pomoci, niekedy varí ona a niekedy priateľ, väčšie upratovacie práce zabezpečuje priateľ. Pričom sa javí, že tieto zistenia neboli premietnuté do posudzovania odkázanosti opatrovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, aj čo sa týka úkonov obliekania a osobnej hygieny.
36. Zároveň najvyšší správny súd vzhliadol, že krajský súd v závere napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý zodpovedá aj za dostatočnosť podkladov svojho rozhodnutia, nespĺňa požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 209 ods. 4 v spojení s § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak porušuje právo účastníka konania na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je súčasťou jeho ústavných práv. Poukaz krajského súdu na zákon č. 461/2003 Z. z. v tomto prípade nebol správny, zároveň žalovaný v kasačnej sťažnosti túto skutočnosť ani nenamietal.
Najvyšší správny súd len v tomto smere koriguje rozhodnutie krajského súdu, že vo veciach peňažných kompenzácií sa požiadavky na rozhodnutie neodôvodňuje zákonom č. 461/2003 Z. z., pretože tento zákon sa týka sociálneho poistenia.
Avšak táto skutočnosť nemala negatívny vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu. 37. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného s akcentom na požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
tieto požiadavky nespĺňa. Nie sú z neho zrejmé dôvody, na základe ktorých zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie,
pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania.
Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) (rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 20. 04 2023, sp. zn. 6Ssk/33/2021).
38. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalovaným vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi v kasačnom konaní ich nepriznal a žalobca, hoci úspech vo veci mal, ich nepriznal, pretože žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 163 a §168 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024