6Ssk/148/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100665.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/6/2024
- IČS
- 0824100665
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q.. R. B., narodený XX. Y. XXXX, bytom v V., X. č. XX/XX,. proti žalovanému: Krajský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská č. 3, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/3/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2024, č. k. 26Sa/6/2024-8, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2024, č. k. 26Sa/6/2024-8 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 21. októbra 2024, č. k. 26Sa/6/2024-8 odmietol správnu žalobu podanú žalobcom ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že na strane žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/3/2021 plynúce z § 472 SSP. Konkrétne, žalobca netvrdil a ani nepredložil právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, rovnako nepredložil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Tiež žalobca nepreukázal, že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 3. V zmysle vyššie uvedeného správny súd skonštatoval, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, a preto ju odmietol s poukazom na § 483 ods. 1 písm. e/ SSP. 4. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
II.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca, primárne namietajúc nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ako aj odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil
uznesenie
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
6. Správnym súdom označený žalovaný (Krajský súd v Žiline) sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
8. Podľa § 478 SSP, účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje. 9. Vyššie citované ustanovenie § 478 SSP explicitne uvádza, aký subjekt má na účely konania o správnej žalobe na obnovu konania podľa Piatej časti, Druhej hlavy SSP postavenie účastníka
konania. Okrem účastníka, ktorý podal samotnú správnu žalobu, zákon ďalej za účastníka konania označuje aj tých, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje. Žalobca sa na základe správnej žaloby domáha obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/3/2021, pričom z úradnej činnosti je najvyššiemu správnemu súdu zrejmé, že účastníkom konania bolo (okrem samotného žalobcu) aj Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia vystupujúce v označenom konaní v procesnom postavení ako žalovaný. Za daného stavu je potom zrejmé, že pokiaľ správny súd ako účastníka konania, bližšie žalovaného, v tomto konaní označil Krajský súd v Žiline a s týmto následne konal (doručenie napadnutého uznesenia, doručenie kasačnej sťažnosti), pričom plne opomenul dikciu § 478 SSP, dopustil sa procesného pochybenia majúceho za následok zrušenie jeho
uznesenia. Na uvedené procesné pochybenie prihliadol najvyšší správny súd z úradnej povinnosti. 10. Len na okraj, k tvrdeniu správneho súdu uvedenému v bode 21 uznesenia, že žalobca má právnické vzdelanie, najvyšší správny súd uvádza, že súdu je z úradnej činnosti (napríklad konanie sp. zn. 7Ssk/53/2022) známe, že žalobca má diplom zo 16. apríla 1987 o vykonaní štátnej rigoróznej skúšky v odbore právo, ktorú vykonal na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na základe ktorej sa mu priznal titul „JUDr.“. Podľa § 489 SPP je vysokoškolským právnickým vzdelaním vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Žalobcovi bol titul „JUDr.“ udelený na základe štátnej rigoróznej skúšky, ktorú podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách konal až po skončení štúdia. Jej vykonanie tak nepreukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, ani podľa § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na právnickej fakulte, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa podľa § 44 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/1980 Zb. za ne nepovažovali (porovnaj uznesenie kasačného súdu z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Ssk/87/ 2024, prípadne uznesenie z 12. decembra 2024, sp. zn. 6Ssk/39/2024). Na žalobcu sa tak všeobecne (tam kde to zákon upravuje) podmienka povinného právneho zastúpenia vzťahuje. Avšak v kontexte na tu prejednávanú vec najvyšší správny súd zdôrazňuje, že v prípadoch žalôb na obnovu konania sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie, ak predmetom základného konania bola správna žaloba v sociálnych veciach. Ak sa povinné zastúpenie nevyžadovalo v rámci základného konania (žaloba podaná žalobcom vo veci starobného dôchodku - sociálna vec, nemožno vyžadovať povinné právne zastúpenie v konaniach na obnovu konania, ktorému predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach (bližšie pozri napríklad uznesenie z 30. augusta 2023, sp. zn. 6Ssk/100/2022, uznesenie z 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/91/2022,
uznesenie
z 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/105/2023). 11. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom priebehu si správny súd vychádzajúc z § 478 SSP ustáli okruh účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.
12. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025