6Ssk/150/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: X.. D.. X. F., narodený XX. G. XXXX, bytom v B., P. X. č. X, právne zast.: Mgr. Jozefom Budayom, PhD., advokátom a konateľom A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova č. 2B, IČO: 47236400, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 25. júna 2025, č.k. 4S/14/2024-73, takto

rozhodol:

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. júna 2025, č.k. 4S/14/2024-73, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správne žaloby, ktorými sa žalobca domáhal jednak preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu a jednak preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, ktorým tento podľa § 154a ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z.z.“) rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023. Príslušným prvostupňovým správnym rozhodnutím z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgán i/ postupom podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31. decembra 2023 odvolal z funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru

3. Vo vzťahu k prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024 vo veci odvolania žalobcu z funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru dňom 31. decembra 2023 správny súd aj s odkazom na § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. skonštatoval zákonnosť postupu žalovaného, keď uvedené ustanovenie dáva možnosť ministrovi vnútra odvolať nadriadeného z funkcie bez uvedenia dôvodov.

. .) Inak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v súdnej rade bez uvedenia dôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého objektivizácia nie je nijako potrebná.“ Vo vzťahu k súdnemu prieskumu prvostupňového správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023 v časti, v ktorej bol vylúčený odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu, správny súd na námietku žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku nebolo určené vo výroku rozhodnutia konštatoval, že toto rozhodnutie je výslovne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Ďalej sa stotožnil so žalobcom, že vylúčenie odkladného účinku, respektíve naliehavosť všeobecného záujmu, nebolo dostatočným spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené, avšak dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách prezidenta Hasičského a záchranného

rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 4. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Postup, kedy je vopred rozhodnuté o odvolaní príslušníka z funkcie nadriadeného, a procesné aspekty odvolania takéhoto príslušníka, nie sú vedené s cieľom skutočne rešpektovať jeho procesné práva, ale len s cieľom formálne naplniť zákonné požiadavky, musí byť bez ďalšieho v rozpore s dobrými mravmi. Zákon č. 315/2001 Z.z. obsahuje komplexnú procesnú úpravu konania o zmene služobného pomeru, kam možno zaradiť aj odvolanie z funkcie nadriadeného, pričom zákon neupravuje odlišnú právnu úpravu, podľa ktorej by bolo možné konanie vo veci odvolania z funkcie nadriadeného viesť odlišným spôsobom ako akékoľvek iné konanie o zmene služobného pomeru. Zdôraznil, že služobný orgán je povinný postupovať v úzkej súčinnosti s príslušníkom, ktorému je povinný umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

verejný záujem. Potom napriek absencii akýchkoľvek dôvodov pre odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného, žalovaný dospel k záveru, že boli naplnené dôvody pre vylúčenie odkladného účinku rozkladu. Ďalej namietal, že nový prezident Hasičského a záchranného zboru bol vymenovaný s účinnosťou od 01. januára 2024, teda v čase, kedy rozhodnutie o odvolaní z funkcie nebolo žalobcovi ani len oznámené, a teda nemohlo voči nemu vyvolať akékoľvek právne účinky. Tento postup predstavoval zneužitie inštitútu vylúčenia odkladného účinku rozkladu a prehliadanie skutočného zámeru zmeny služobného pomeru žalobcu.

neskôr. Zároveň doplnil, že dôsledok zaradenia mimo činnú štátnu službu spočíva v tom, že príslušníkovi patrí 50 % služobného platu, čím v tomto prípade došlo k ukráteniu žalobcu na služobnom plate. Uzavrel, že závery správneho súdu vytvárajú nebezpečný precedens, keďže podporujú záver, že ak má ktokoľvek právomoc odvolať osobu vykonávajúcu štátnu službu aj bez uvedenia dôvodu, môže tak urobiť aj z čisto politických dôvodov a pritom nemusí dodržať zákonné podmienky a procesné práva tejto osoby.

III.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10. októbra 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 26. novembra 2025, vyjadrujúc primárne nesúhlas s tým, že by zrušenie napádaných rozhodnutí neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu a tiež, že na vylúčenie odkladného účinku opravného prostriedku neboli splnené zákonné podmienky. Následne odkázal na dôvody obsiahnuté už v podanej kasačnej sťažnosti.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v časti súdneho prieskumu prvostupňového správneho orgánu z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu dôvodná a v časti súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného nedôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správne žaloby, ktorými sa žalobca domáhal jednak preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu a jednak preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, ktorým tento podľa § 154a ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023. Príslušným prvostupňovým správnym rozhodnutím z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgán i/ postupom podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31. decembra 2023 odvolal z funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru a ii/ v súlade s § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.

18. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu. 19. Podľa § 140 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

22. Podľa § 154 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z., včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z., ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

prezidenta Hasičského a záchranného zboru, - prvostupňový správny orgán listom z 15. decembra 2023 žalobcovi oznámil začatie konania vo veci odvolania z funkcie nadriadeného; zároveň určil lehotu na vyjadrenie do 18. decembra 2023 do 15:30 hod.; žalobca príslušné oznámenie prevzal 18. decembra 2023 - žalobca sa k príslušnému oznámeniu vyjadril podaním z 18. decembra 2023 namietajúc predovšetkým krátku lehotu na vyjadrenie (cca 4 hodiny), nedôvodnosť, neobjektívnosť a účelovosť oznámenia, v ktorom navyše absentovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie, - prvostupňový správny orgán potom listom z 19. decembra 2023 žalobcu oboznámil s prehľadom voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore, - žalobca sa k oznámeniu ohľadom voľných funkčných miest vyjadril dňa 29. decembra 2023, nepovažujúc uvedenú ponuku za právne a vecne skutočnú a vážnu; žiadal o doplnenie predmetnej ponuky o voľné funkčné miesta zodpovedajúce jeho kvalifikácii a skúsenostiam, - prvostupňový správny orgán následne vydaným rozhodnutím z 19. decembra 2023 odvolal

26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že správny súd správnu žalobu, ktorou žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024 ohľadom jeho odvolania z funkcie nadriadeného správne ako nedôvodnú zamietol. Na druhej strane však najvyšší správny súd vzhliadol (na rozdiel od správneho súdu) dôvodnosť správnej žaloby smerujúcej voči (prvostupňovému) správnemu rozhodnutiu z 19. decembra 2023 v časti, v ktorej bol vylúčený odkladný účinok rozkladu proti rozhodnutiu.

zákona č. 315/2001 Z.z. proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať (podať rozklad). Ide teda o jednostupňové konanie. Žalobca potom toto rozhodnutie napadol priamo správnou žalobou. Správny súd uznesením z 12. decembra 2024, č.k. 4S/14/2024-46 konania začaté na základe týchto dvoch správnych žalôb spojil na spoločné konanie. A/ K súdnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že takto de lege lata nastavený právny rámec poskytuje ministrovi možnosť odvolať nadriadeného z funkcie bez uvedenia dôvodu. To, či minister vnútra túto zákonom mu zverenú právomoc využije, alebo nie, je teda na výlučnej úvahe daného ministra vnútra [cit.: „Príslušník, (.

V tejto časti je tiež žiadúce dodať, že základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131, 133). V tejto súvislosti najvyšší správny súd ďalej uvádza, že teleologický výklad (e ratione legis), teda výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy (skúmajúci teda úmysel zákonodarcu a účel rozoberanej právnej normy) prichádza do úvahy tam, kde cit.: „ (.

rizikový príliš formalistický a reštriktívny výklad, rovnako aj extenzívny výklad právnych noriem prináša so sebou značné riziká, nakoľko by mohol byť zárodkom zneužitia práva. Slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky cit.: „Extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť“ (PL. ÚS 9/04). Nadväzujúc na vyššie uvedený konceptuálny rámec najvyšší správny súd nepovažuje znenie § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. za nejasné, respektíve nezrozumiteľné a práve naopak jeho interpretácia založená na doslovnom výklade (jazykovo - gramatickom) je priam žiaduca, keďže základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je v prvom rade metóda doslovného výkladu. Právny záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vecne týkajúceho sa odvolania žalobcu z funkcie nadriadeného aj v kontexte uvedeného bol

riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie prezident; z funkcie ich možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. 31. V súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie nadriadeného, žalobca namietal porušenie procesných práv, predovšetkým porušenie spočívajúce v tom, že správny orgán nekonal so žalobcom v úzkej súčinnosti, neumožnil mu, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

veci je zrejmé, že obsah administratívneho spisu primárne tvorilo žalobcovi adresované (a doručené) oznámenie z 15. decembra 2023 o začatí konania vo veci odvolania z funkcie nadriadeného a tiež oboznámenie žalobcu z 19. decembra 2023 s prehľadom voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore. Na uvedené písomnosti žalobca reagoval, hoci v súvislosti s možnosťou vyjadriť sa k oznámeniu o začatí konania možno prvostupňovému správnemu orgánu vytknúť krátku lehotu na vyjadrenie (cca 4 hodiny). Čo do budúcna najvyšší správny súd teda striktne odporúča, aby správny orgán účastníkom konania poskytoval lehoty dlhšie a určite nie lehoty počítané na hodiny. Na druhej strane, čo do namietaných procesných pochybení je potrebné zdôrazniť, že v tu prejednávanej veci je smerodajné, že žalobca bol odvolaný podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. a tento postup potom do značnej miery determinoval obsah a rozsah jeho procesných práv ako účastníka

Možno sa teda v tomto zmysle stotožniť so správnym súdom, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. V závere možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že konanie vo veciach služobného pomeru je upravené zákonom č. 315/ 2001 Z.z. a z tohto zákona, respektíve príslušných ustanovení upravujúcich konanie vo veciach služobného pomeru, nevyplýva, že by mal platiť iný postup ohľadom možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia aj v prípade postupu podľa § 50 ods. 2 zákona.

ani odôvodňovať. To zároveň determinuje už spomínaný obsah a rozsah procesných úkonov pri tvorbe podkladov v rámci administratívneho spisu. Obdobne sa možno vysporiadať aj s námietkou žalobcu ohľadom nemožnosti nahliadnutia do administratívneho spisu, v ktorom sa primárne nachádza oznámenie z 15. decembra 2023 o začatí konania vo veci odvolania z funkcie nadriadeného, oboznámenie žalobcu z 19. decembra 2023 s prehľadom voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore a následne prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie, o ktorých žalobca mal vedomosť, keďže mu boli doručené a ďalšie podania vytvorené samotným žalobcom. B/ K súdnemu prieskumu (prvostupňového) rozhodnutia z 19. decembra 2023 v časti vylúčenia odkladného účinku rozkladu proti rozhodnutiu

tomuto rozhodnutiu. V zmysle tohto ustanovenia, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť, pričom naliehavosť všeobecného záujmu v súvislosti s vylúčením odkladného účinku voči rozhodnutiu musí byť riadne odôvodnená.

konania. Už samotný zákon v § 154 ods. 7 veta prvá za bodkočiarkou jasne uvádza, že naliehavosť je potrebné riadne odôvodniť. Odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku rozkladu proti rozhodnutiu podľa názoru najvyššieho správneho súdu nezodpovedá ani základnému (priemernému) odôvodneniu, nie to ešte riadnemu odôvodneniu.

dôsledku spáchania závažného služobného previnenia (§ 77 písm. b/ menovaného zákona). 33. Správny súd sa v súvislosti s vylúčením odkladného účinku čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku, respektíve naliehavosť všeobecného záujmu nebola dostatočným spôsobom v prvostupňovom správnom rozhodnutí odôvodnená, pričom žalovaný až v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách prezidenta Hasičského a záchranného zboru, ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti Hasičského a záchranného zboru.

v napadnutom rozhodnutí. S týmto odôvodnením najvyšší správny súd nesúhlasí, keďže už zo samotného § 154 ods. 8 zákona č. 315/2001 Z.z. jasne vyplýva, že proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať (podať rozklad). Z toho je potom zrejmé, že v časti

34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny v časti, v ktorej posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP

35. Vo vzťahu k náhrade trov konania najvyšší správny súd zohľadnil ten fakt, že v danej veci boli predmetom súdneho prieskumu dve rozhodnutia napadnuté dvomi správnymi žalobami, pričom správny súd uznesením z 12. decembra 2024, č.k. 4S/14/2024-46, konania začaté na základe týchto dvoch správnych žalôb spojil na spoločné konanie. O náhrade trov kasačného

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.