6Ssk/151/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 30. augusta 2022, č. k. 2S/14/2021-98 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO1-2021/011896-001 zo dňa 14. januára 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej aj „druhostupňový správny orgán“) podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a

2. Disciplinárnym rozkazom prvostupňový správny orgán uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že neplnil úlohy, ktoré je povinný plniť v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), b), g) zákona č. 73/1998 Z. z. a nevykonával riadne štátnu službu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. Skutkovo vymedzil prvostupňový správny orgán vo výroku disciplinárneho rozkazu disciplinárne previnenie nasledovne „Dňa 24.01.2019 ako člen hliadky v čase o 02.10 hod počas výkonu štátnej služby spal v služobnom cestnom vozidle, pričom v tom čase mal vykonávať hraničný dozor v služobnom obvode OHK PZ Zboj v časti úseku B1/B2, čím nesplnil úlohy, ktoré mu boli uložené inštruktážou evidovanou pod č. (ID 155742), čoho následkom bolo nezabezpečenie hraničného dozoru pri ochrane vonkajšej hranice.“. 3.

a teda výrok o uloženej sankcii zostal celkom bez odôvodnenia. Uviedol, že na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie, v smere ako disciplinárny orgán na tú ktorú zo skutočností uvedených v ustanovení § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, a či nepostačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, uloženie výčitky podľa ustanovenia § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. V závere skoršieho rozsudku krajský súd uviedol, že „ .

4. Po vrátení veci krajským súdom (viď predchádzajúci bod) rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu opäť a to preskúmavaným rozhodnutím (viď bod 1 vyššie). Žalovaný v úvode odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zhrnul dovtedajší priebeh správneho konania ako aj konania na krajskom súde, sumarizoval podstatu námietok žalobcu uvedených v jeho odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu ako aj uviedol zoznam podkladov/dôkazov, ktoré v záujme objektívneho posúdenia veci, s prihliadnutím na námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako aj na „úlohy uložené senátom Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 1S/63/2019-45“ doplnil. Následne žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie osobitne vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa (i) tvrdenia žalobcu, že v inkriminovanom čase vymieňal vybitú batériu v pozorovacom nočnom zariadení; (ii) opisu priebehu operatívnej kontroly zo dňa 24. januára 2019 (optikou žalobcu); (iii) priebehu hliadkovej činnosti žalobcu v inkriminovanom čase; (iv) náležite a objektívne zisteného skutkového stavu, deficitu dôkazov a ich objektívneho posúdenia zo strany správnych orgánov.

disciplinárneho opatrenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel žalovaný k záveru, že „ . . . napadnutý rozkaz je v súlade s ustanovením § 241 zákona, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva za aký skutok bolo policajtovi disciplinárne opatrenie uložené, ktoré právne a interné predpisy policajt svojim konaním porušil a na základe akých právnych predpisov prvostupňový orgán postupoval a rozhodol.“.

. . jeho postupom nie je možné zhojiť arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť disciplinárneho rozkazu, hoci svoje odôvodnenie značne rozšíril.“; (v) uviedol, že žalovaný síce odôvodnil svoje rozhodnutie, avšak nebral do úvahy iné aspekty a navrhované dôkazy; (vi) v súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením žalobca namietal, že „ .

6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 194 SSP, § 47 až 50, § 231, § 238, § 241 ods. 3 a § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

. . je nepochybné, že žalobca sa disciplinárneho previnenia dopustil a to tak, ako je to uvedené v disciplinárnom rozkaze.“; v tejto súvislosti krajský súd uviedol, že „ . . . skutočný stav veci bol dostatočne zistený a vyplynulo z neho, že žalobca neplnil úlohy, ktoré je povinný plniť v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), b), g) zákona č. 73/1998 Z. z. a nevykonával riadne štátnu službu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., keď dňa 24.01.2019 ako člen hliadky v čase o 02.10 hod. počas výkonu štátnej služby spal v služobnom cestnom vozidle, pričom v tom čase mal vykonávať hraničný dozor v služobnom obvode OHK PZ Zboj v časti úseku B1/B2, čím nesplnil úlohy, ktoré mu boli uložené inštruktážou evidovanou pod č. ID 155742, čoho následkom bolo nezabezpečenie hraničného dozoru pri ochrane vonkajšej

materiálu v odvolacom konaní voči disciplinárnemu rozkazu a poskytnutá lehota na vyjadrenie, ktoré aj doručil žalovanému.“ (bod 109 napadnutého rozsudku); (iv) vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného (resp. sporného) skutkového stavu ohľadom samotného disciplinárneho previnenia krajský súd v podstatnom uzavrel/dôvodil, že „Z citovaného úradného záznamu o operatívnej kontrole vyplýva, že hliadka, veliteľ hliadky a žalobca ako člen hliadky a vodič služobného vozidla, v čase kontroly, počas výkonu štátnej služby, spali v služobnom cestnom vozidle. Z obsahu tak súdneho, ako aj administratívneho spisu, ale ani vyjadrení žalobcu, nie sú žiadne ani len náznaky toho, aby zamestnanci kontroly mali čo i len najmenší dôvod a úmysel uškodiť žalobcovi, teda aby ich vyjadrenia boli klamlivé.“ (bod 116 napadnutého rozsudku); (v) k námietke žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy iné aspekty a navrhované dôkazy krajský súd uviedol, že žalobca „ .

nevzal do úvahy žalobcove argumenty, v rozhodnutí sa s nimi správne orgány vysporiadali. Hodnotenie dôkazov patrí správnemu orgánu.“ (bod 139 napadnutého rozsudku); (vi) v neposlednom rade námietku žalobcu týkajúcu sa uloženého opatrenia krajský súd vyhodnotil tak, že uviedol: „Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Sankcia - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, bola uložená v súlade s ust. § 53 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Uložený trest nebol uložený v rozpore s právnymi predpismi ani rozsudkom Krajského súdu v Prešove.“ (body 141 až 143 napadnutého rozsudku). 8. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol výnimočné dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvody kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). V úvodnej (z hľadiska rozsahu dominantnej - strany 2 až 8) časti kasačnej sťažnosti žalobca fakticky (v podstate doslovne) zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. Následne, na zostávajúcich dvoch stranách, žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) podľa jeho názoru nemohol žalobca svojím rozhodnutím (preskúmavaným rozhodnutím) opraviť nedostatky prvostupňového rozhodnutia v prípade, ak obom rozhodnutiam (prvostupňovému i preskúmavanému) vytkol krajský súd svojím skorším rozsudkom vadu spočívajúcu v ich nepreskúmateľnosti. Takýto záver je podľa žalobcu „ .

. . súd sa mojim žalobným námietkam venoval povrchne, bez toho, aby si naštudoval dôkazy . . .“; (iii) v súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením uviedol, že „Pokiaľ som bol v zmätočnom disciplinárnom rozkaze uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a toto sa premietlo do trestu, ktorý mi bol uložený s priťažujúcou okolnosťou - zahladeným disciplinárnym opatrením, nemôže byť trest, ktorý na takúto „priťažujúcu okolnosť“ už nehladí, rovnaký.“; (iv) odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalobca verbalizoval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/6/2016 z 28. marca 2018, podľa ktorého je nutné „skúmať ustanovenia o preklúzii“, pričom žalobca (bez ďalšieho, teda bez toho, že by akékoľvek relevantné plynutie času identifikoval) stroho uviedol, že „Mám zato, že došlo k preklúzii a žalovaný ani súd na uvedenú skutočnosť nebrali ohľad.“. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie

. . napadnutý disciplinárny rozkaz bol následne právoplatne potvrdený napadnutým rozhodnutím odvolacieho orgánu . . . . . . ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2021 . . . . . . t. j. k naplneniu zákonných predpokladov preklúzie nedošlo.“.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

Prvou z otázok, ktorou sa Najvyšší správny súd slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) zaoberal bola námietka žalobcu, ktorú tento vyjadril slovami „Zároveň súd nesprávne uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov, prvého a druhého stupňa, tvoria jeden celok, preto prípadné pochybenia prvostupňového súdu môže napraviť odvolací orgán, čo opätovne namietam. Uvedené tvrdenie nie je pravdou a nevyplýva to ani z oprávnenia odvolacieho orgánu.“.

To napokon vyplýva aj z § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Tomu zároveň zodpovedá aj možnosť zmeny prvostupňového správneho rozhodnutia, čo je vyjadrením tzv. úplnej apelácie. Možno len dodať, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.). Za tohto stavu (vychádzajúc z vyššie označených ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z.) preto najvyšší správny súd vyhodnotil v predchádzajúcom bode uvedenú námietku žalobcu ako bezpredmetnú, resp. bezdôvodnú. 18. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti za jeden z jej dôvodov označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).

. . súd sa mojim žalobným námietkam venoval povrchne, bez toho, aby si naštudoval dôkazy . . .“ resp. námietkou, že „Súd sa enormne venuje vyjadreniu kolegu, ktorého som žiadal skonfrontovať. Úradný záznam ako taký, nemôže nahradiť samotnú výpoveď kolegu a preto nemôže slúžiť ako dôkaz voči mojej osobe.“.

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil nesprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (disciplinárnym rozkazom) pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti (podľa predchádzajúceho bodu) žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa detailne vysporiadal s námietkami sťažovateľa v správnej žalobe a k nim zaujal správne právne závery.

Nie je dôkazom o tom, že by sa mal nadriadený dozvedieť o disciplinárnom previnení ráno dňa 24.01.2019, telefonický hovor žalobcu s U. F.. Navyše nie je zrejmé, aký by aj tvrdenia žalobcu mali mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z., v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho previnenia a zároveň aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.“. V uvedenom konštatovaní krajského súdu žalobca identifikoval rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/6/2016 z 28. marca 2018, podľa ktorého je nutné „skúmať ustanovenia o preklúzii“, pričom túto svoju úvahu žalobca uzavrel konštatovaním, že „Mám zato, že došlo k preklúzii a žalovaný ani súd na uvedenú skutočnosť nebrali ohľad.“. Žalobca v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by uplynutiu lehoty podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. nasvedčovali.

neplynú. 24. Z obsahu administratívneho i súdneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti (pričom tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi v priebehu konania sporné): (i) k spáchaniu disciplinárneho previnenia, na ktoré sa disciplinárny rozkaz a preskúmavané rozhodnutie vzťahuje, došlo dňa 24. januára 2019; (ii) preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 14. januára 2021 a právoplatnosť nadobudlo dňa 15. januára 2021; (iii) žalobca napadol skoršie rozhodnutie žalovaného žalobou zo dňa 1. júla 2019 (dodatočne doručenou v elektronickej podobe a autorizovanou podľa osobitného predpisu dňa 11. júla 2019) pričom krajský súd v danej veci (o predmetnej žalobe) rozhodol svojím skorším rozsudkom č. k. 1S/63/2019-45 z 3. decembra 2020.

25. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal aj dôvodom kasačnej sťažnosti, ktorý spočíval v námietke žalobcu týkajúcej sa uloženého disciplinárneho opatrenia. Túto námietku žalobca zhrnul slovami „Pokiaľ som bol v zmätočnom disciplinárnom rozkaze uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a toto sa premietlo do trestu, ktorý mi bol uložený s priťažujúcou okolnosťou - zahladeným disciplinárnym opatrením, nemôže byť trest, ktorý na takúto „priťažujúcu okolnosť“ už nehladí, rovnaký.“.

V prejednávanej veci je nepochybné, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie (disciplinárny rozkaz) na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, čomu zodpovedá aj dikcia § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 55 zákona č. 73/1998 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne určitú mieru uváženia, pričom túto mieru uváženia ohraničil v uvedených ustanoveniach špecifikovanými zákonnými podmienkami. V danom prípade mal prvostupňový správny orgán rovnako ako žalovaný za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia, za ktoré správny orgán uloží disciplinárne opatrenie podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z. z.

Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia [§ 27 ods. 2 a 3 SSP v spojení s § 195 písm. e) SSP]. 29. V prejednávanej veci (vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) najvyšší správny súd neidentifikoval, že by správne orgány vybočili z rozsahu správnej úvahy, a to bez ohľadu na skutočnosť tvrdenú žalobcom bližšie opísanú v bode 25 vyššie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí riadne, komplexne a racionálne odôvodnil uložené disciplinárne opatrenie v kontexte skutkového vymedzenia disciplinárneho previnenia žalobcu, to všetko v medziach povolenej správnej úvahy, a preto najvyšší správny súd vyhodnotil vyššie opísanú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. novembra 2023