6Ssk/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: X. M., narodená XX. Y. XXXX, bytom v S., Q. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova č. 53, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07. apríla 2021, číslo UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/1454, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2021, č.k. 14Sa/33/2021-77, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

OPPKPČ/SOC/2020/39517-16, ktorým tento podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2, ods. 9 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti z 21. januára 2019, ktorú podala žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

4. Krajský súd sa po preskúmaní veci nestotožnil so záverom, ku ktorému dospeli správne orgány, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie kompenzácie, nakoľko nie je odkázaná na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom, keďže jej agresívne správanie je predvídateľné a nie je viazané na uzavreté priestory a cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy.

5. Krajský súd tieto závery vyhodnotil za rozporné so základnou logikou a taktiež v príkrom rozpore s účelom zákona a ďalej pokračoval, že žalobkyňa správne poukázala na to, že obsah vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe je oproti odôvodneniu žalobou napadnutého rozhodnutia oveľa konkrétnejší v argumentácii a vysvetlení dôvodov, pre ktoré jej nebol požadovaný peňažný príspevok priznaný. Zdôraznil, že podstatné je len to, čo je uvedené priamo v odôvodnení rozhodnutia a len argumentmi, úvahami a závermi, ktoré sú obsiahnuté v tomto odôvodnení sa môže súd zaoberať v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého

Za podstatné pritom súd považoval aj doplnenie skutkového stavu aj o preskúmanie a následné vyhodnotenie vonkajších prejavov správania žalobkyne, ktoré by sa mohli prejavovať aj voči spolucestujúcim. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa po tom, ako mala v roku 2019 prejav panického a agresívneho správania v prostriedku hromadnej dopravy (autobuse), tento typ dopravy prakticky nepoužíva. K uvedenému prispelo aj jej panické prežívanie situácie ohľadne pandémie Covid-19. Nepriznanie peňažného príspevku nemôže samé o sebe zmierniť jej problémy, ktoré viedli k nevyužívaniu tohto typu dopravy. Na druhej strane však určite podporí jej tendencie nevychádzať mimo domácnosť. Takto bez pochybností nemôže byť naplnený účel zákona č. 447/2008 Z. z., a to najmä za situácie, keď zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplynul žiaden záver ošetrujúcich lekárov ohľadne objektívnej nemožnosti jej socializácie, respektíve k tomuto záveru neprišiel ani posudkový lekár v administratívnom konaní.

kontaktmi. 6. Rovnako krajský súd záver o predvídateľnosti správania žalobkyne vyhodnotil za rozporný so závermi jej ošetrujúceho lekára, ktorý označil jej správanie za nepredvídateľné a neovládateľné. Zákon umožňuje za určitých okolností posudkovému lekárovi korigovať odborné závery vyplývajúce z predloženej zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby, avšak v odôvodnení rozhodnutia v tomto prípade nie je dostatočne odôvodnený takýto zásadný odklon od týchto záverov ošetrujúceho lekára. Žalovaný pritom konštatuje, že agresívne až brachiálne správanie žalobkyne je viazané na nevyhovenie jej požiadavkám, na situácie, keď sa jej kladie odpor, respektíve na situácie, keď sa narúša jej osobný priestor.

Uvedené konštatovanie predovšetkým znamená, že je možné identifikovať zvyčajné „spúšťače“ tohto správania, a je teda možné minimalizovať situácie, kedy by mohlo k takémuto správaniu žalobkyne dôjsť. Žalovaný totiž sám nepopiera, že vo vyššie uvedených situáciách spravidla dochádza k agresívnemu správaniu žalobkyne. Je pritom bez pochybností zrejmé, že nie je možné zabezpečiť, aby vždy, za každých okolností, každá osoba v okolí žalobkyne rešpektovala jej osobnú zónu, neprejavovala s ňou nesúhlas alebo jej neodporovala.

najmä keď je predpoklad, že žalobkyňu bude voziť jej manžel, ktorý pozná jej zdravotný stav a správanie, vie ako sa k nej má správať a vie zohľadňovať jej špecifické požiadavky. 7. Krajský súd tiež vzhliadol i ďalší dôvod zakladajúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný sa zaoberal len otázkou predvídateľnosti správania žalobkyne a vôbec sa nezaoberal tým, či nie je neovládateľné v zmysle § 14 ods.6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z.

II.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

12. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne boli zhodnotené všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v predloženej spisovej dokumentácii, ako aj odborné lekárske nálezy, ktoré boli podkladom rozhodnutia vo veci odkázanosti na individuálnu prepravu osobným

Popísal fakty, týkajúce sa „nepredvídateľnosti“ správania účastníčky konania, okrem ktorých tiež uviedol, že od roku 2010 nie sú u posudzovanej dokumentované neovládateľné poruchy správania ani prejavy agresivity s ohrozovaním vlastnej osoby alebo okolia, že žalobkyňa bola opakovane, v roku 2012, 2013, 2018, 2019 posudzovaná vo veci požadovaného peňažného príspevku, že je dlhodobo na chronickej medikamentóznej liečbe, bez potreby úpravy, že početné psychiatrické vyšetrenia, ktoré deklarujú depresívny syndróm s úzkosťou, nedokladujú neovládateľné poruchy správania. Žalobkyňou neboli stavy jej nepredvídateľného správania aktualizované ani žiadaným psychologickým vyšetrením klinickým psychológom s realizáciou plnej diagnostiky osobnosti, s realizáciou projektových testov; žalovanému neboli doručené. Pri posudzovaní v rámci odvolacieho konania bola potvrdená duševná porucha, avšak neboli objektivizované také závažné poruchy správania, v dôsledku ktorých by nebola schopná zvládnuť prepravu prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.

centier. 13. Pri poskytovaní peňažných príspevkov správny orgán vždy dbá na účelnosť poskytovania peňažných príspevkov, pričom účelom v oblasti mobility a orientácie je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie. Žalobkyňa je schopná sa prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a ako už bolo opakovane uvedené, jej epizodické prejavy agresívneho správania nesúvisia s cestovaním, nie sú nepredvídateľné, neovládateľné. V dokumentácii sa nenachádza žiaden záznam preukazujúci potrebu akútnej psychiatrickej intervencie, nakoľko vo vyhrotených situáciách vždy došlo k splneniu požiadaviek a cieľov účastníčky konania. Vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie, účastníčka konania sama prejavuje minimálnu vôľu zmierniť vzniknuté ochorenie napríklad pravidelným užívaním predpísanej medikamentóznej liečby. Aj po „panickom ataku v autobuse“ upravenú tabletkovú liečbu neužívala, lieky pravidelne neužíva dlhodobo, a to i napriek zhoršujúceho sa zdravotného stavu. V prípade vzniku komplikácií po vynechaní liečby je ťažko pochopiteľné

Fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s rovnakou diagnózou môžu mať rôzne sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a môžu byť rôzne adaptované na postihnutie. Ak by účastníčka konania podstupovala patričnú odporúčanú liečbu, pravidelne navštevovala odborného lekára a užívala predpísané lieky, je možné predpokladať zníženie negatívnych prejavov ochorenia a tým aj elimináciu konfliktných situácií vo vzťahu k svojmu spoločenskému okoliu. Účastníčka konania podľa doloženého vyžiadaného psychiatrického lekárskeho nálezu je viac stiahnutá do domáceho prostredia, má stavy sociálnej fóbie, má zlú toleranciu záťažových situácií s prejavmi konfliktného až agresívneho správania voči okoliu. V tejto súvislosti vyznievajú protirečivo práve jej vyjadrenia o vykonávaných aktivitách, ktoré uviedla do záznamu počas osobného rozhovoru s pracovníčkou žalovaného dňa 14. decembra 2020 napriek „fóbie z ľudí“ a využívaní taxislužby na prepravu.

ťažkého zdravotného postihnutia. Posudková činnosť je objektívne podložená lekárskymi nálezmi a ďalšími listinnými dôkazmi, ale aj metodicky usmerňovaná a vykonávaná v intenciách platnej právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný nemôže rozhodovať nad rámec svojich kompetencií, hoci právne názory na prejednávanú vec sa rôznia a často smeruje apel na správny orgán, že právo ako súbor právnych predpisov nemôže byť iba mechanicky a formalisticky aplikované bez prihliadnutia na zmysel a účel konkrétnych záujmov, chránených príslušnou právnou normou. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný videl v tom, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetných konaní a rozhodnutí je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho plynúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu.

rozhodnutia. Posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do správnej úvahy žalovaného a krajský súd preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Zotrval na názore, že rozhodnutie zo 07. apríla 2021 bolo vydané v zhode s platnou právnou úpravou zákona č. 447/ 2008 Z. z.

. .) rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí správnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t. j. ich zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však, že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.“ Rovnako označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010, podľa ktorého cit.: „ (.

III.

18. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 19. januára 2022. 19. Plne sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, vyjadrenie k správnej žalobe, v ktorom sa žalovaný bližšie zaoberal predvídateľnosťou správania žalobkyne nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, argumentáciu, že žalobkyňa je schopná prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy považovala za rozporné s predloženými lekárskymi správami psychiatra. Žalovaným označené súdne rozhodnutia, od ktorých sa mal krajský súd odkloniť považovala za neaplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko súd svojím rozhodnutím nezrušil správne rozhodnutie iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne chyby, práve naopak, z rozhodnutia súdu vyplýva zásadná výčitka adresovaná správnemu orgánu, že závery, ku ktorým v správnom konaní dospel, sú nelogické, zle odôvodnené, obsahujúce zásadný odklon od preložených lekárskych správ a z tohto dôvodu je na mieste úvaha nad tým, že by mal žalovaný prehodnotiť svoj záver a výrok v rozhodnutí a žiadosti žalobkyne vyhovieť, pretože sú na to splnené predpoklady. 20. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

IV.

21. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 20. januára 2022 na vedomie.

V.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo 07. apríla 2021, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/ 1454 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z 03. augusta 2020, Číslo: TN1/ OPPKPČ/SOC/2020/39517-16, ktorým tento podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2, ods. 9 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti z 21. januára 2019, ktorú podala žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2).

31. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

alebo b/ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

36. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

vozidlom [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Komplexný posudok z 21. marca 2019 (podľa ktorého u žalobkyni nebola navrhnutá kompenzácia v oblasti zvýšených výdavkov, keď žalobkyňa nemá duševnú poruchu, ktorá by podmieňovala jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom) a vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku zo 04. februára 2019 a Posudkového záveru zo 04. februára 2019 vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti], - na odvolanie žalobkyne žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo 07. augusta

subsumovateľnosti pod ustanovenie § 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. je dôležité skúmať najmä externé prejavy tohto ochorenia vo vzťahu k okoliu, tieto musia byť preukázané z riadneho vyšetrenia a následného posúdenia zdravotného stavu. Nejde tu teda iba o nejaké interne prežívané prejavy úzkosti. Musí ísť o prejavy agresivity vo vzťahu ku komunite spolucestujúcich.

TN1/ OPPKPČ/SOC/2020/39517-16 žiadosti žalobkyne nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok jej nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

38. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a tiež vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti podanej žalovaným.

Sporným však zostalo posúdenie kľúčovej podmienky, splnenie ktorej je nevyhnutné na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to splnenie podmienky odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

pobytu (§ 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.). Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb (§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.). V predmetnej veci otázka odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v časti apelujúcej na schopnosť žalobkyne na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy

plynúce z príslušného lekárskeho posudku z 24. februára 2021 uzavrel, že subsumácia pod § 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. nie je možná, nakoľko agresívne správanie žalobkyne plynie z predvídateľných okolností, porucha správania spontánne terminuje (po príchode polície, otvorenie dverí autobusu, nekladenie odporu zo strany manžela, vyhovenie požiadavkám, verbálnym a agresívnym správaním vynútené splnenie požiadaviek).

Cestovanie osobným motorovým vozidlom nerieši problematiku epizodických prejavov vzťahovačnosti, konfliktného a agresívneho správania, naopak pri preprave v osobnom motorovom vozidle môžu viesť k nebezpečnejším situáciám ako pri preprave verejnou hromadnou dopravou.

41. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (bližšie pozri § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.).

osobného motorového vozidla. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 menovaného zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona.

Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný posudkový lekár dospel k záveru, že agresívne prejavy sú u žalobkyne dané a pre žalobkyňu je agresívne správanie za určitých (pre žalobkyňu nepríjemných) okolností charakteristickým, respektíve sprievodným znakom.

Dlhodobo nie je schopná sama chodiť von, zle toleruje uzavreté priestory, má problém cestovať hromadnými prostriedkami, vyžaduje doprovod manžela, alebo inej blízkej osoby, ktorí ju musia voziť osobnou prepravou. (. . .).“ Záver posudkového lekára, že stavy agresivity nesúvisia s cestovaním v mestskej hromadnej doprave ani s uzavretým priestorom, ale s nevyhovením požiadaviek posudzovanej fyzickej osoby sám o sebe nevylučuje ten fakt, že žalobkyňa aj s ohľadom na svoju diagnózu sa správa agresívne aj v prostriedkoch hromadnej prepravy, ktorú skutočnosť potvrdzuje incident, kedy v dôsledku úzkosti - paniky žiadala o zastavenie autobusu. Z uvedených záverov a tiež ďalších lekárskych správ založených v administratívnom spise je zrejmé, že žalobkyňa sa vyhýba priestorom, kde sa nachádza viac ľudí, keďže tým narastá jej nepohoda a v kombinácii s úzkosťou sa vo svojom správaní stáva nepredvídateľnou (napríklad lekárska správa z 19. júla 2019), pričom cestovanie verejnou hromadnou dopravou (sociálny ruch), možno bezpečne zhodnotiť ako aktivitu, ktorú žalobkyňa realizuje mimo svojho osobného komfortu, a kde sa možno bežne stretnúť s vyhroteným situáciami

. .) (lekárska správa z 09. septembra 2020), v správaní v hromadných prostriedkoch pretrváva neovládateľné a nepredvídateľné správanie (lekárska správa zo 14. októbra 2020). 43. Rovnako sa najvyšší správny súd nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel posudkový lekár čo do vyhodnotenia ďalšieho kritéria plynúceho z vyššie citovaného § 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a teda, že agresívne správanie žalobkyne plynie z predvídateľných okolností majúcich primárny pôvod v tom, že žalobkyni nie je vyhovené podľa jej požiadaviek, nakoľko čo do budúcna nie je nikdy isté, že žalobkyni, a zvlášť v prostriedku hromadnej dopravy bude vyhovené plne v súlade s jej požiadavkami. Podľa názoru súdu manžel žalobkyne ako jej blízka osoba lepšie pozná žalobkyňu a dokáže vhodnejším spôsobom reagovať a eliminovať možné impulzy nepriaznivo ovplyvňujúce jej správanie než cudzia osoba cestujúca v prostriedku hromadnej dopravy, u ktorej sa možno skôr stretnúť s nepochopením, nižšou mierou empatie, tolerancie, najmä ak nie je oboznámená so zdravotným

45. V závere najvyšší správny súd uvádza, že základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.

46. K odkazu žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva záver, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, najvyšší správny súd uvádza, že v predmetnej veci neboli žalovanému vytknuté nedostatky jeho rozhodnutia z hľadiska formálneho, jednalo sa o nedostatky zásadného charakteru spočívajúce v nedostatočnom zhodnotení kritérií potrebných pre ustálenie záveru o odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 10 písm. a/ a § 38 ods. 9 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.

V Bratislave dňa 10. mája 2023