6Ssk/15/2023

1. Inšpektorát práce Trenčín ako prvostupňový správny orgán vykonal v období od 24. februára 2021 do 29. júla 2021 výkon inšpekcie u zamestnávateľa ARES SECURITY, s.r.o., Hrachová 41, 821 05 Bratislava, IČO: 35874368, týkajúci sa prevádzky nachádzajúcej sa v OC LAUGARICIO, Belá 7271, 911 01 Trenčín. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-5-16-2.3/P-B24,25-21 zo dňa 29. júla 2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20. augusta 2021 k uvedenému protokolu, v ktorom bolo zistených niekoľko porušení pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa. S ohľadom na závery inšpekcie práce oznámil Inšpektorát práce Trenčín listom zo dňa 2. novembra 2021 podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) začatie správneho konania o uložení pokuty vo veci porušenia povinností bližšie špecifikovaných v tomto oznámení. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. 277/2021/2.0/B zo dňa 17. januára 2022, č. sp. IPTN/

122b ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2020, § 122b ods. 1 Zákonníka práce v aktuálnom znení, § 123 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2020 a § 123 ods. 1 Zákonníka práce v aktuálnom znení. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín č. 277/2021/ 2.0/B zo dňa 17. januára 2022, č. sp. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2022/676, v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. O-77/2022 zo dňa 30. marca 2022, č. sp. NIP/ NIP_PO/BEZ/2022/2834 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dôvodil tým, že prvostupňový správny orgán bezpečne preukázal spáchanie správnych deliktov, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. 3. Žalobca podanou správnou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. O-77/2022 zo dňa 30. marca 2022, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2834.

4. V správnej žalobe namietal nedostatky protokolu, z ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza. Tvrdil, že protokol má nielen formálne, ale i obsahové nedostatky. Ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol tiež nesprávne právne posúdený.

práce. K zabezpečeniu stravovania zamestnancov, poukázal na to, že zamestnanci N. K., Q. Š. a B. W. si prevzali stravné lístky, čo potvrdili v čestnom vyhlásení. V neposlednom rade namietal, že mu bolo znemožnené zaujať relevantné stanovisko k protokolu.

žalobe. Krajský súd uznesením č. k. 13S/43/2022-72 z 2. augusta 2022 tento návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval skutočnosti vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a navrhol správnu žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. 7. Žalobca v replike a žalovaný následne v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách. 8.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v danej veci zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy. Závery správnych

zamestnávania. Z napadnutého rozhodnutia je podľa správneho súdu úplne zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný a prvostupňový správny orgán k záveru, že menovaní vykonávali pre žalobcu závislú prácu. Pokiaľ žalobca umožnil, resp. usadil menovaných pred monitor s tým, aby monitorovali osoby a konkrétne miesta v rámci OC LAUGARICIO podľa pokynov žalobcu, ktorý im určil aj čas, kedy majú tento monitoring vykonávať, správny súd je bez akýchkoľvek pochybností toho názoru, že ide o závislú činnosť. Skutkový stav je zistený a aj jeho právne posúdenie je vykonané úplne v súlade so zákonom.

Správny súd konštatuje, že i v tejto časti správne orgány správne právne posúdili zistený skutkový stav. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, túto správny súd taktiež považoval za primeranú a pokiaľ ide o zdôvodnenie jej výšky, za dostatočné. Ako je zrejmé z prvostupňového rozhodnutia, správny orgán sa podrobne zaoberal všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na výšku uloženej sankcie, počnúc závažnosťou zisteného porušenia povinností a závažnosťou ich následkov a končiac zistením, či išlo o opakovanie toho istého nedostatku. Správnemu súdu tak konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

kvalifikovali. Podľa správneho súdu v žiadnom prípade nešlo o zložitú právnu kvalifikáciu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil nelegálneho zamestnávania a že vo viacerých ustanoveniach porušil Zákonník práce. Popieranie týchto skutočností zo strany žalobcu sa správnemu súdu javilo ako výlučne účelové.

12. Rovnako správny súd za neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Správny súd na rozdiel od žalobcu dospel k názoru, že obe rozhodnutia dali odpoveď na všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre správne posúdenie veci. Obzvlášť bola podrobne zdôvodnená výška uloženej sankcie, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

15. Sťažovateľ namietal, že odmietnutím vykonania výsluchu svedka p. I. K. ako manažéra žalobcu došlo zo strany správneho súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces a k rozporu so zásadou hospodárnosti vedenia konania. 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namietal postup prvostupňového správneho orgánu pri vypracovaní protokolu, z ktorého je vyvodené aj rozhodnutie o uložení pokuty, o preskúmanie zákonnosti ktorého sa jedná v tomto konaní, a ktorý považoval za príliš formalistický, majúci za následok formálne aj obsahové nedostatky. Najmä v časti ukladajúcej sťažovateľovi vo všeobecnej rovine povinnosť odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Podľa názoru sťažovateľa nie je zrejmé a zrozumiteľne špecifikované, aké konkrétne opatrenia má prijať, čo spôsobuje podľa jeho slov nezákonnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi v tomto konaní.

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa tieto súdy zaoberali právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Mal za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. 18.

K zabezpečeniu stravovania zamestnancov opäť poukázal na to, že zamestnanci N. K., Q. Š. a B. W. si prevzali stravné lístky, čo potvrdili v čestnom vyhlásení. 19. K pracovnému času, mzde stravovaniu a cestovným náhradám sťažovateľ uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil nesprávne právne závery o porušení ustanovení § 99, § 118 ods. 1, § 122 ods. 1, § 122a, § 122b, § 123 Zákonníka práce.

konania. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a zákonný; v plnom rozsahu sa stotožnil s jeho výrokom, ako aj skutkovými a právnymi závermi. Na základe uvedeného navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Aplikovaná právna úprava

32. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. 33. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie alebo ku ktorému pripojí toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

35. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a?2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a?pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a?závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a?riziká, ktoré sa vyskytujú v?činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o?uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u?zamestnávateľa alebo či ide o?ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je?zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 5 ods. 1 písm. zákona č. 82/2005 Z. z., kontrolu nelegálnej práce a?nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce. 40. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca je práca vykonávaná vo?vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

44. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 45. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

47. Podľa § 122a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

53. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne?a?úplne?skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre?rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

55. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 56. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa?svojej?úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

58. Kasačný súd po oboznámení sa s predmetom konaní, obsahom súdneho a administratívneho spisu a po vyhodnotení sťažnostných bodov konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval žalobné dôvody, ktoré krajský súd vyhodnotil vo svojom rozhodnutí.

Právne posúdenie preskúmavanej veci v merite veci krajským súdom považuje kasačný súd za vecne správne a súladné so zákonom. 59. K námietkam o nesprávnosti postupu prvostupňového administratívneho orgánu pri vypracovaní protokolu a následne jeho dodatku, ktorý mal mať za následok formálne aj obsahové nedostatky protokolu ako celku (t.j. v znení dodatku č. 1 k protokolu), kasačný súd konštatuje, že takýmto všeobecným námietkam sťažovateľa bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, nemožno priznať relevanciu. Všeobecné námietky nesprávnosti postupu administratívneho orgánu neumožňujú kasačnému súdu vykonať prieskum bez toho, aby boli v predmetnej veci konkretizované. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo?veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti ustanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce a ktorý

60. Ako vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ namietal, že v protokole uložené opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin sú všeobecné, neurčité, nejasné a nezrozumiteľné. Vo vzťahu k vznesenej kasačnej námietke považuje kasačný súd v prvom rade za?potrebne´ opätovne odkázať na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/141/2022, v spojení s uznesením Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 a identicky konštatuje, že sťažovateľovi boli v protokole uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorých nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojím obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 citovaného zákona, a preto nariadené opatrenia ako procesné opatrenia nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov sťažovateľa a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku.

61. Kasačnú námietku o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého protokolu a?dodatku k nemu, teda, že z protokolu nie je zrejmé, čo má žalobca na odstránenie zistených nedostatkov urobiť, kasačný súd nepovažoval za dôvodnú. Pri formulovaní vysloveného záveru vychádzal kasačný súd zo skutočnosti, že žalovaný v protokole dostatočne určito a?zrozumiteľne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie pracovnoprávnych povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k?predmetu inšpekcie, a to popisom skutkového stavu a následným uvedením konkrétnych ustanovení právnych noriem (body 1 až 14 častí B protokolu v?znení dodatku č. 1). Preto, ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil žalobcovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto

Nikde v?zákone sa neuvádza, že inšpektor práce má vyriešiť za kontrolovaný subjekt spôsob, ako odstrániť zistené nedostatky, teda aké má za týmto účelom prijať opatrenia. Určením konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle kontrolovaného subjektu pri?výbere konkrétneho opatrenia (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžk/33/2018 z 28. februára 2019).

Vo vzťahu k?uvedenému dáva do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a?obsahové náležitosti protokolu o?výsledku inšpekcie práce. Dôvodom?detailnej úpravy jednotlivých náležitostí, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a?doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v?oblasti inšpekcie práce v?ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na zlepšenie ochrany práce), ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a?pracovných podmienok zamestnancov. V?prípade zistenia nedostatkov, predstavuje protokol o?výsledku inšpekcie práce dokument, v?ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré?zamestnávateľovi navrhuje, t. j. odporúča prijať na zlepšenie pracovných podmienok alebo?ukladá, t. j. dozorovaný subjekt je povinný ich realizovať. Zároveň je ale nutné konštatovať, že všetky oprávnenia inšpektora majú preventívny, nie sankčný charakter. V?záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a?právnej istoty dozorovaných subjektov, inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu

64. V súvislosti s dodatkom k protokolu kasačný súd uvádza, že dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, nemá formálne náležitosti takého rozhodnutia, je len úkonom vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu k?zisteniam uvedeným v protokole. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/4/2018 z 21. novembra 2018). Zo?zákona o inšpekcii práce nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce po vyhotovení dodatku k?protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vyzvať žalobcu ešte na jeho prerokovanie (k tomu obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/22/2017 z 8. augusta 2018, bod 53. jeho odôvodnenia), a to ani vtedy, keď dodatkom k?protokolu dochádza

65. Vychádzajúc z?uvedeného kasačný súd konštatoval, že žalovaný postupoval pri?vydávaní napadnutého protokolu, ako aj dodatku, ktorý je jeho súčasťou, v?súlade so?zákonom o?inšpekcii práce, nakoľko vydaný dodatok napĺňa zákonný rámec ustanovený §?14 ods. 3 písm. a) zákona o?inšpekcii práce, keďže zahŕňa vyjadrenie kontrolovaného subjektu, ako aj stanovisko inšpektora práce, ktorý teda neopomenul reagovať na skutočnosti, vyplývajúce z?predloženého vyjadrenia, a s?týmito sa v?dodatku riadne a precízne vysporiadal.

Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 139 ods. 2 SSP) a jeho úvahy a právne posúdenie nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom. Kasačný súd uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov dali odpoveď na všetky skutočnosti, ktoré boli potrené pre správne posúdenie veci a obzvlášť podrobne je zdôvodnená výška uloženej sankcie, presne tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii.

rozhodujúce, že menované osoby uviedli všetky skutočnosti poučené o ich právach a povinnostiach, bezprostredne počas kontroly, bez prípravy, spontánne a autenticky, bez možnosti dohody na obsahu so sťažovateľom. Kasačný súd pripomína, že zápisnica inšpektora práce o podanom vysvetlení podľa zákona o inšpekcii práce je spôsobilá byť dôkazom a ak sa v konaní nevyskytnú osobitné okolnosti, nie je potrebné túto osobu opätovne vypočúvať ako svedka. Tento záver zodpovedá ustálenej judikatúre tunajšieho súdu (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 7 Ssk 83/2021 z 27. júna 2023, bod 13, a tam citovaná judikatúra).

kontroluje, pričom odpovedal, že Security Manažér z firmy Ares Security, pán K.. Bola položená aj otázka týkajúca sa dohodnutej výšky odmeny a s kým bola táto dohodnutá, na ktorú odpovedal, že za prácu nie je odmenený. Zastupuje kvôli situácii na pracovisku, pretože zamestnanci sú v karanténe kvôli Covid-u. Na otázku, kto mu poskytol pracovné náradie, prípadne pracovné oblečenie odpovedal, že firma Ares Security. P. M. O. sa v zápisnici vyjadril, že mu priateľ zavolal, či by nevedel pomôcť s výpomocou v strážnej službe, dohodli sa ústne, nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu, na toto pracovisko prišiel dňa 24. februára 2021 o 7:00 hod. ráno, zamestnanci strážnej služby mu zadeľujú prácu a povedia, čo má robiť, na odmene sa nedohodol s nikým, na otázku týkajúcu sa poskytnutia pracovného náradia, prípadne pracovného oblečenia uviedol, že oblečenie má svoje súkromné.

Z týchto skutkových zistení je nepochybne zrejmé, že úmysel sťažovateľa využívať závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb A. A. a M. O. bez založenia pracovnoprávnych vzťahov, preukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vysvetlenia týchto osôb.

Taktiež kasačný súd napokon dodáva, že výsluch menovaných osôb v neprítomnosti vedúceho zamestnanca, zástupcu, či konateľa sťažovateľa nemožno považovať za porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

rozhodnutia. Kasačný súd sa stotožnil s?názorom správneho súdu, ako aj žalovaného a?prvostupňového orgánu, že v?predmetnej veci bolo postačujúce vykonanie dokazovania výsledkami inšpekcie práce (protokolom a?jeho podkladmi) a?nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, či ich doplnenia v?správnom konaní v podobe výpovede K..

71. Kasačný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so závermi správneho súdu ohľadom správnosti posúdenia skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi aj vo veci porušenia povinností, ktoré vyplývajú sťažovateľovi zo Zákonníka práce. Námietky sťažovateľa ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke evidencie pracovného času, mzdy, stravovania a cestovných náhrad, považuje kasačný súd za nedôvodné, nakoľko porušenia na tomto úseku priamo vyplynuli z listinných podkladov zaobstaraných správnymi orgánmi na prevádzke sťažovateľa. Uvedené listiny považuje kasačný súd za dostatočné a spoľahlivým spôsobom ozrejmujúce skutkový stav veci.

Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, alebo že by došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

73. Kasačný súd záverom konštatuje, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil porušenia zákazu uvedeného v § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) daného zákona nelegálne zamestnal dve fyzické osoby. Rovnako sa dopustil porušenia § 118 ods. 1, § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 122a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2020, § 122a ods. 1 Zákonníka práce v aktuálnom znení, § 122b ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2020, § 122b ods. 1 Zákonníka práce v aktuálnom znení, § 123 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2020 a § 123 ods. 1 Zákonníka práce v aktuálnom znení.

V. Záver

74. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, či sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP, nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by musel postupovať podľa § 196 SSP.

75. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 76. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 77. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024