6Ssk/15/2024

1. Krajský súd v?Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom č. k. 21S/61/2021-115 zo dňa ?28. marca 2023 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti postupu a?rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy - Protokolu o?výsledku inšpekcie práce č. INA-64-50-2.3/P-A24, A25-21, reg. č.: IPNR/IPNR_OPPV/KON/2021/2864 zo dňa 15. júna 2021 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 2. júla 2021. V odôvodnení krajský súd uviedol, že nebol naplnený žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného - Protokolu o?výsledku inšpekcie práce č. INA-64-50-2.3/P-A24, A25-21, reg. č.: IPNR/IPNR_OPPV/

práce. Miestom kontrolovaného subjektu bolo pracovisko žalobcu označené ako „Obytný súbor Západ II. - I. Etapa“, bytový dom - blok G, Andovská ul., Nové Zámky. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený výkon závislej práce dvoch kontrolovaných fyzických osôb, a to

protokolu. 3. Dňa 15. júna 2021 bol Protokol prerokovaný s konateľom žalobcu, p. X. V., ktorý následne dňa 28. júna 2021 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k?Protokolu. Vo vyjadrení namietal, že žalobca sa nedopustil porušenia ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o nelegálnej práci“ alebo „zákon č. 82/2005 Z.z.“), tak ako je v uvedené v Protokole, nakoľko vyššie menovaní p. G. W. Z. a p. B. B. neboli v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, ale so spoločnosťou NORELI s.r.o., so sídlom Sabinovská 61, 080 01 Prešov, IČO: 53309511 (od 16. júla 2022 zapísaná pod obchodným menom RAŠOF GROUP s.r.o., so sídlom: Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača), s ktorou žalobca uzavrel Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27. novembra 2020 a na základe ktorej obchodná spoločnosť NORELI s.r.o. dodávala žalobcovi pracovníkov, resp. pracovné sily. Spoločnosť NORELI s.r.o. ako dodávateľ pracovných

Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27. novembra 2020 ukončili žalobca a poskytovateľ služieb vzájomnou písomnou dohodou dňa 12. februára 2021. 4. Dňa 2. júla 2021 žalovaný spísal dodatok č. 1 k protokolu č.: INA-64-50-2.3/P-A24,25-21 zo dňa 15. júna 2021, v ktorom opísal vyjadrenie žalobcu k Protokolu o výkone inšpekcie práce, ku ktorému zaujal stanovisko. Záverom skonštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by pozmeňovali obsah samotného Protokolu, a preto tento ostáva bez zmien.

sankcie podľa § 19 zákona o inšpekcii práce. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť súdov SR, najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/162/2007, sp. zn. 5Sžf/31/2011 a sp. zn. 5Sži/20/2012. Žalobca považoval Protokol v znení dodatku č. 1, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní, za nezákonný, nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a

Avšak s výsledkami tejto inšpekcie žalobca oboznámený nebol. 8. Žalobca namietal aj posúdenie jeho písomného vyjadrenia k Protokolu zo dňa 28. júna 2021, ktoré podľa jeho názoru je nesprávne. Nezákonnosť Protokolu v znení dodatku č. 1 odôvodnil aj tým, že ním uložené opatrenia a povinnosti nie sú nijako konkretizované a nemožno ich teda splniť či vykonať. Tiež opakovane poukázal na to, že jeho zmluvný vzťah so spoločnosťou NORELI, s.r.o. v čase ukončenia inšpekcie žalovaným, bol už dávno ukončený. Má za to, že ním vytýkané nedostatky robia Protokol v znení dodatku č. 1 arbitrárnym, formalistickým, nepreskúmateľným a najmä nevykonateľným a z týchto dôvodov nezákonným.

priznanie. 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutočnosti vyplývajúce z napadnutého Protokolu v znení dodatku č. 1, a následne bližšie ozrejmil postup pri vykonávaní inšpekcie práce u žalobcu, ako aj u spoločnosti NORELI, s.r.o. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nejasnosti formulácie navrhovaných opatrení a uložených povinností v Protokole v znení dodatku č. 1, podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017, v ktorom súd v obdobne posudzovanej veci vyslovil záver o dostatočnej určitosti takto sformulovaných opatrení a povinností. Žalovaný tiež vysvetlil, že v tu posudzovanej veci ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá predpokladá, že žalobca ako objednávateľ pracovnej služby od inej spoločnosti (NORELI, s.r.o.) o porušení vedel, alebo vedieť mal (bez ohľadu na to, či tomu naozaj tak bolo), a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov.

13. K námietkam žalobcu uviedol, že účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov. V rámci inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, vrátane tých, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 82/2005 Z.z.), čomu zodpovedá aj obsah Protokolu. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z.z., ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť v rámci výkonu inšpekcie práce neukladá. Správny súd tiež uviedol, že na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“), čo znamená, že v rámci výkonu inšpekcie práce sa dokazovanie nevykonáva. Skutkové zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení dodatku

vzbudzovala. 15. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci žalovaný v Protokole o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku č. 1 označil podklady, ktoré získal v priebehu výkonu inšpekcie, zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia z nich vyplývajúce, pričom dostatočne určito a zrozumiteľne popísal tie zistenia (opomenutia), ktoré považoval za rozporné s platnou právnou úpravou. Zároveň označil konkrétne ustanovenie zákona, ktoré žalobca porušil a uviedol, v čom toto porušenie spočívalo. Popis zisteného porušenia, resp. opomenutia je zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu a podľa názoru správneho súdu Protokol v znení dodatku č. 1 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

Ak teda žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky nie sú dôvodné, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. Až v rámci administratívneho konania, ktoré by mohlo nasledovať, bude mať žalobca ako jeho účastník dostatočne širokú škálu procesných práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov.

len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Len uloženie týchto povinností predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

Krajský súd preto po preskúmaní napadnutého Protokolu v znení dodatku č. 1 a konania, ktoré mu predchádzalo, vyhodnotil, že vadami v správnej žalobe žalobcom tvrdenými tieto netrpia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému s poukazom na § 168 SSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. Proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/61/2021-115 zo dňa ?28. marca 2023 podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 30. júna 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenia (i) § 440 ods. 1 písm. g) tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20.

21. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ odôvodnil tým, že (i) správny súd nepripojil žalobcom navrhovaný administratívny spis vo vzťahu k vykonaniu inšpekcie u kontrolovaného subjektu NORELI, s.r.o., ktorého výsledkom bolo vydanie protokolu č. INA-36-50-2.3/P-A25-21, reg. č.: IPNR/IPNR_OPPV/KON/2021/2864 zo dňa 30. marca 2021 a (ii) a ak by súd podľa predchádzajúceho bodu administratívny spis pripojil, mal súd postupovať tak, že nariadi podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie, čo však súd neurobil.

Podľa sťažovateľa nie je po materiálnej stránke perfektný, nakoľko žalovaný nekonkretizoval, aké organizačné a iné opatrenia mal žalobca prijať, a preto ich žalobca nemohol ani splniť. O to viac, že jeho obchodný vzťah so spoločnosťou NORELI, s.r.o. bol už zrušený.

23. Sťažovateľ opakovane zdôraznil, že súd sa nedostatočne, resp. nijako nezaoberal jeho námietkou ohľadom žalovaným mu vytýkaného porušenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnej práci bez náležitého zdôvodnenia. Sťažovateľ opakovane ozrejmil, prečo nemôže byť zodpovedný za vytýkané porušenie § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nevie, čo viac mohol alebo mal voči tomu urobiť. Vo svojom vyjadrení k Protokolu zo dňa 28. júna 2021 navrhoval, aby žalovaný vyzval konateľa spoločnosti NORELI, s.r.o. na úplné zistenie skutkového stavu a následne jeho posúdenie a vyhodnotenie. Podľa sťažovateľa sa žalovaný týmto návrhom ani nezaoberal a súd sa k tomu nijako nevyjadril.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

26. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 27. februára 2024. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa § 195 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich?subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a?nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, Inšpektorát práce a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 38. Podľa § 12 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

41. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, protokol obsahuje a) označenie inšpektorátu práce, b) meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, c) označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, d) miesto a čas vykonania inšpekcie práce, e) predmet inšpekcie práce, f) zistené porušenia predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, g) podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, h) stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu podľa písmena g), i) vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b),

42. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

44. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, výkon inšpekcie práce je ukončený prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný a) dňom, keď kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, pripojí k protokolu svoj podpis a vyjadrenie, že súhlasí s obsahom protokolu, b) dňom doručenia dodatku k protokolu podľa odseku 3 kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, c) dňom, keď sa zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 2 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra nelegálne zamestnávanie je?zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, kontrolu nelegálnej práce a?nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce.

50. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

52. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, závislá práca je práca vykonávaná vo?vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

56. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného

58. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán v čase od 1. februára 2021 do 15. júna 2021 vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, zákazu prijatia do práce alebo služby podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a kontrolu dodržiavania ustanovenia, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákone č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj ako „Zákonník práce“) aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, - o výsledku kontroly nakoniec prvostupňový správny orgán dňa 15. júna 2021 pod č. INA-64-50-2.3/P-A24, A25-21, reg. č.: IPNR/IPNR_OPPV/KON/2021/2864 vyhotovil Protokol o výsledku kontroly s konštatovaním v časti protokolu „Zistené nedostatky“, že žalobca porušil zákaz prijať prácu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne

prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. S?uvedeným protokolom a?jeho výsledkami bol oboznámený dňa 15. júna 2021 X. V., konateľ žalobcu, - na základe písomného vyjadrenia konateľa žalobcu zo dňa 28. júna 2021 k Protokolu o výsledku kontroly, prijal žalovaný dňa 2. júla 2021 dodatok č. 1 k Protokolu č.: INA-64-50-2.3/ P-A24,25-21 zo dňa 15. júna 2021, v ktorom opísal vyjadrenie žalobcu k Protokolu o výkone inšpekcie práce, ku ktorému zaujal stanovisko. Záverom skonštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by pozmeňovali obsah samotného Protokolu, a preto tento ostáva bez zmien, - voči rozhodnutiu žalovaného - Protokolu o?výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku č. 1 podal žalobca v zmysle § 177 SSP žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

60. Na prvom mieste najvyšší správny súd uvádza, že predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie Protokolu o výsledku kontroly inšpekcie práce v znení dodatku č. 1. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z.z), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa §

61. V prerokúvanej veci žalovaný správny orgán v Protokole z 15. júna 2021 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 2. júla 2021, v časti Opatrenia výslovne s?odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona o?inšpekcii práce navrhol žalobcovi prijať organizačné alebo iné opatrenia potrebné na odstránenie príčin a zlepšenie zisteného stavu uvedeného v časti protokolu „Zistené nedostatky“, v bode 1. do 3 dní po uzatvorení tohto protokolu tak, aby kontrolovaný subjekt mohol skontrolovať, či dodávateľ práce neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Ďalej inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii uložil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu (i) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a (ii) predložiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu.

63. Podľa názoru veľkého senátu z?ustanovenia § 7 písm. e) SSP nemožno a?priori vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v?protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia „nemohli mať za následok“ v?citovanom ustanovení totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Naopak, ak takéto

64. V?kontexte vyššie uvedeného, veľký senát tiež zdôraznil, že znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP výslovne vyžaduje, že opatrenie musí byť spôsobilé dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a?povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či?podmienky výkonu tohto práva. V?nadväznosti na to tiež konštatoval, že opatrenie, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že?by?sa tým menilo právne postavenie kontrolovaného subjektu, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a?tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému subjektu žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Úlohou správneho súdu je teda pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom

65. Je potrebné poznamenať, že žalovaný vo veci samej žalobcovi nenariaďoval vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v?ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k?obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho

Protokol a?tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z?podkladov, z?ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípadnom ďalšom konaní, v ktorom si môže žalobca uplatniť svoje námietky samostatne.

niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 citovaného zákona). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.

67. V prerokúvanej veci predovšetkým žalobca v správnej žalobe vôbec netvrdil, že by navrhované opatrenie a na to nadväzujúca uložená povinnosť prijať opatrenie, resp. konkrétne identifikované nedostatky, ktorých odstránenie sa v protokole z inšpekcie práce ukladá, mali takýto účinok. Podstatu žalobných bodov po celý čas tvorila tvrdená nezrozumiteľnosť, zmätočnosť, nejasnosť, nezákonnosť, ako aj nepreskúmateľnosť Protokolu v znení dodatku č. 1 a v ňom navrhnutého opatrenia a naň nadväzujúcej povinnosti, pretože sa žalobcovi neukladá konkrétny postup odstránenia zistených nedostatkov. Kasačný súd však v prerokúvanej veci vzal do úvahy, že v čase podania správnej žaloby žalobca nemohol predpokladať uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022, a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť práve na vymedzenie týchto námietok v žalobe. Preto sa kasačný súd aj sám zaoberal povahou jednotlivých nedostatkov, ktoré konštatovali inšpektori práce v protokole z 15. júna 2021.

68. Kasačný súd je toho názoru, že v?tu posudzovanom prípade, ako bolo už vyššie konštatované, v?tomto štádiu konania, keď predmetom súdneho prieskumu bol protokol spolu s?dodatkom, ktorý v?konečnom dôsledku po vyhodnotení skutkových okolností Najvyšším správnym súdom nezasahoval do subjektívnych práv žalobcu, nemožno v tejto súvislosti uvažovať o?spôsobilom predmete súdneho prieskumu. Preto k ostatným námietkam žalobcu vzneseným v?kasačnej sťažnosti, vzhľadom na zamietnutie žaloby krajským súdom a?zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, nepovažoval kasačný súd za potrebné sa k?nim osobitne a?vyčerpávajúco vyjadrovať.

?03. ?2017). 70. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel k názoru, že nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Rovnako sa kasačný súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

73. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.