6Ssk/15/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200406.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 18Sas/7/2023
- IČS
- 8023200406
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: R.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 18Sas/7/2023-35, zo dňa 27. septembra 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 27. septembra 2024, č. k. 18Sas/7/2023-35 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 04. októbra 2023, č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. augusta 2023. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 60 ods. 2, § 67 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zo dňa 03. júla 2023. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách §
65 a § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd mal z obsahu spisov za preukázateľne zistené, že žalobca narodený XX. W. XXXX ako bývalý policajt a poberateľ výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. po dosiahnutí veku 55 rokov žiadosťou zo dňa 03. júla 2023 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo 04. augusta 2023 bola žiadosť zamietnutá. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo 04. októbra 2023 sa s právnym posúdením rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o predčasný starobný dôchodok stotožnil. Správny súd v bode 22 rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; uviedol, že v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok pre nárok na tento dôchodok musia byť kumulatívne splnené tri podmienky. Vzhľadom na uvedené, aj keď záver žalovaného o nedosiahnutí obdobia dôchodkového poistenia správny nie je, tým, že jeho závery o dôchodkovom veku žalobcu sú správne, rozhodnutie ako celok nie je možné hodnotiť ako nezákonné alebo nie dostatočné, odôvodnené a nedávajúc oporu pre záver o nesplnení podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok u žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na pripojenie rozhodnutia žalovaného vo veci jeho kolegu V.. O. W. nevyhovel. 4. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. 7. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP odôvodnil tým, že dňa 01. júla 1994 bol prijatý do služobného pomeru do pozície vyšetrovateľa čakateľa, následne sa stal vyšetrovateľom MV SR. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok, ktorú podal dňa 03. júla 2023, bola zamietnutá z dôvodu, že nesplnil podmienku získania najmenej 15 rokov doby poistenia a nesplnil podmienku na zníženia dôchodkového veku na 55 rokov. Správny súd nesprávne posúdil dôvody nesúhlasu s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že nesprávne bolo započítané obdobie len 6 rokov a 94 dní. Poukázal na to, že funkciu vyšetrovateľa zastával počas celého pôsobenia v policajnom zbore.
Z uvedeného dôvodu poukázal na skutočnosť, že do policajného zboru vstúpil za istých podmienok, ktoré sa zmenili v neprospech sťažovateľa, na základe ktorého mu je upierané započítanie rokov praxe do I. kategórie, čo považuje za nesprávne. 8. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch poukázal na diskrimináciu, ktorú popísal tým, že v zmysle Ústavy SR je garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Poukázal na zmenu pracovných kategórií v roku 1999 bez súhlasu tých, ktorých to poškodzuje.
Zákon tak diskriminačne vytvoril zvýhodnenie jednej skupiny občanov - poistencov na úkor druhej, čo sa prieči Ústave SR v otázke spravodlivého zaobchádzania v otázke rovnosti. Preto mal za to, že každá inštitúcia je povinná rešpektovať okrem platných právnych predpisov najmä Ústavu SR. 9. Sťažovateľ, poberateľ výsluhového dôchodku, sa v dôvodoch kasačnej sťažnosti porovnával s kolegom V.. O. W., ktorý mal v roku 1999 odpracovaných potrebných minimálne 15, resp. 20 rokov a ktorému bol priznaný dôchodok vo veku 55 rokov. V porovnaní s kolegom mal sťažovateľ odpracovaných 6 rokov, avšak celkovo v tom istom zamestnaní a pozícii pôsobil aj naďalej, a to až do roku 2014, spolu teda tiež 20 rokov. Štát však túto službu nezohľadnil. 10. Kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP odôvodnil tým, že nebolo zabezpečené rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku kolegovi V.. O. W., kde by sa dalo presne zistiť, určiť a následne porovnať, aké obdobia sa mu okrem pôsobenia na úrade vyšetrovania zohľadnili a zarátali do I. kategórie odpracovaných rokov. 11.
Ku kasačnej sťažnosti sa dňa 20. decembra 2024 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na ust. § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že pre nárok na predčasný starobný dôchodok musia byť kumulatívne splnené tri podmienky a v prípade, čo i len jedna z týchto podmienok splnená nie je, potom záver o nesplnení nároku na tento dôchodok je dôvodný. Právne posúdenie správnym súdom považovala za správne a zákonné. Navrhla kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.
12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 08. januára 2025. 13. Sťažovateľ v duplike zo dňa 10. apríla 2025 poukázal na žiadosť doručenú bývalému zamestnávateľovi MV SR o prehodnotenie a nové priznanie výsluhového dôchodku po dovŕšení 55 rokov po tom, čo neuspel v Sociálnej poisťovni. Napriek detailnému porovnaniu konkrétnych osôb a pozícií s vysvetlením a priblížením jednoznačnej prítomnosti diskriminačného prvku považoval za absurdné, že neuspel na správnom súde. Preto žiadal od MV SR o zaslanie zápočtového obdobia s vyšpecifikovaním pozícií, obdobia a zaradenia do kategórií kolegu V.. O. W., ktorý je oproti sťažovateľovi bezdôvodne zvýhodnený.
V minulosti sa obrátil na súdy SR s požiadavkou, aby bolo zohľadnené jeho štúdium na vysokej škole u zamestnávateľa MV SR, ktorý uvedenú skutočnosť a požiadavku odsunul napriek tomu, že iným kolegom zohľadnil a započítal denné štúdium na akadémii Policajného zboru.
V tejto súvislosti podal na medzinárodný súd pre ľudské práva žalobu, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté. 14. Sťažovateľ záverom poukázal na vážne poškodenie jeho zdravia s tým, že má stanovenú 70% mieru funkčnej poruchy a je ZŤP osobou. 15. Žalovanej bolo stanovisko sťažovateľa doručené na vedomie dňa 16. júna 2025.
III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. augusta 2023.
Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 60 ods. 2, § 67 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok, lebo nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.
23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - žalobca si uplatnil nárok na predčasný starobný dôchodok dňa 03. júla 2023 (predčasný starobný dôchodok žiadal priznať od 03. júla 2023); - prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietol (prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca k 03. júlu 2023 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 3916 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 266 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo 07. júna 2023 mu bol podľa zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. decembra 2014 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. októbra 1991 do 30. júna 1992 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. júla 1994 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. januára 2000 do 30. novembra 2014 v III. pracovnej kategórii.
Spolu tak získal v I. kategórii funkcií 6 rokov a 94 dní a nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol. Prvostupňový orgán dôvodil tiež tým, že z dôvodu, že obdobie výkonu služby od 01. októbra 1991 do 30. júna 1992 a od 01. júla 1994 do 30. novembra 2014 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Zároveň predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI.- Spoločné ustanovenia.); - na základe odvolania žalobcu žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 04. októbra 2023 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
(odvolací orgán uviedol, že žalobca nesplnil všetky podmienky vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok stanovené v § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., preto bola žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.).
27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
29. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.
30. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
31. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 32.
Kasačný súd v súvislosti s kasačnými námietkami sťažovateľa a v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v § 139 ods. 2 SSP) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne
aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 33. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).
34. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych dôvodov.
35. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca, ktorý skončil vysokoškolské štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v študijnom odbore mechanizácia poľnohospodárstva. Žiadosťou zo dňa 03. júla 2023 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku; dávku žiadal priznať od 03. júla 2023. V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXX XXXX svojím podpisom potvrdil prehľad dôb zamestnania, poistenia a iných činností počnúc od 01. júla 1987 až do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Ku dňu 03. júla 2023 žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov; získal 10 rokov a 266 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3916 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že žalobcovi bol od 01. decembra 2014 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba služobného pomeru od 01. októbra 1991 do 30. júna 1992 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 01. júla 1994 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií - výkon služby - príslušník Policajného zboru a od 01. januára 2000 do 30. novembra 2014 v III. pracovnej kategórii - výkon služby - príslušník Policajného zboru.
36. Sťažovateľ sa v dôvodoch kasačnej sťažnosti označil za diskriminovaného tým, že mu nebolo v konaní žalovaného pre potreby poistnej doby zohľadnené vysokoškolské štúdium, ktorého úspešné ukončenie bolo podmienkou výkonu pozície vyšetrovateľa Policajného zboru. Konkrétne poukázal na kolegu W.. O. W. a na ich identické postavenie, ktorému ako sťažovateľ tvrdí, že: .
. . „sociálna poisťovňa dôchodok vo veku 55 rokov priznala a mne zamietla, iba preto, že sa upravili pracovné kategórie v môj neprospech a kolega v roku 1999 mal odpracovaných minimálne 15 resp. 20 rokov ja iba 6, pričom však celkovo v tom istom zamestnaní a pozícii som pôsobil aj naďalej a to až do roku 2014, teda tiež 20 rokov.
. .“ Sťažovateľ v ďalších dôvodoch uviedol, že bol diskriminovaný už tým, že sa mu nezohľadnilo štúdium na vysokej škole do zápočtu rokov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a nezohľadňuje sa mu to ani dnes pri poberaní výsluhového dôchodku.
37. Formy diskriminácie upravuje § 2a zákona č. 365/2004 Z. z., podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii (odsek 2). Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (odsek 3). Ďalšou formou diskriminácie je neoprávnený postih podľa § 2a ods. 8 cit. zákona, ktorý však má význam len vtedy, ak k nemu došlo kvôli domáhaniu sa ochrany pred diskrimináciou, účasti na takomto konaní alebo sťažnosti na diskriminácie.
38. O priamej alebo nepriamej diskriminácii možno hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne.
Z rovnakého predpokladu vychádza aj čl. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, na ktorej implementáciu slúži zákon č. 365/2004 Z. z. (k všeobecným východiskám porov. napr. rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2019, C-193/2017, Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43).
39. V súvislosti s vyššie uvedenou kasačnou námietkou je potrebné poukázať na samotnú žiadosť o dôchodok, v ktorej žalobca potvrdil, že bol v období od 01. septembra 1987 do 03.
júla 1991 študentom na vysokej škole v Nitre. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia (Príloha k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo 04. augusta 2023) je obdobie od 01. septembra 1987 do 30. júla 1991 dobou štúdia a spolu s ostatným obdobím dôchodkového poistenia počnúc od 01. septembra 1983 až do 30. júna 1994 je v súčte 3916 dní, t.j. 10 rokov a 266 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca nebol v období od septembra 1987 do júla 1991 študentom takej vysokej školy, aby bolo možné obdobie jeho vysokoškolského štúdia započítať inak, ako je to vykonané v preskúmavanom rozhodnutí.
K takému záveru dospel kasačný súd bez toho, aby považoval za potrebné sa oboznámiť s listinami W.. O. W., a to z toho podstatného dôvodu, že pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. platným a účinným v čase podania žiadosti o dôchodkovú dávku. Najvyšší správny súd poukazuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
40. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca získal v období od 01. októbra 1991 do 30. júna 1992 (základná vojenská služba) a od 01. júla 1994 do 30. novembra 2014 v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, ktorý v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že toto obdobie nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.
Nárok na predčasný starobný dôchodok ako sociálne zabezpečenie poistenca v starobe je možné priznať poistencovi len na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v právnej úprave zákona o sociálnom poistení. Nárok na predčasný starobný dôchodok je samostatným nárokom, rozdielnym od nároku na starobný dôchodok, z ktorých dôvodov je povinnosťou tak Sociálnej poisťovne, ako aj súdu v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie či starobného alebo predčasne starobného dôchodku samostatne.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poistenca sa považuje za starobný dôchodok. 41. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú
sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.
43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. novembra 2025