6Ssk/152/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W. H., adresa trvalého pobytu: A. X. H. X/X, W., dátum narodenia: XX. A. XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Mesto Bytča, Námestie SR 1/1, Bytča, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77430-2/2019-BA zo dňa 9. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/155/2021-296 zo dňa 30. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/155/2021-296 zo dňa 30. marca 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“. 2. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-1610767819-GC04/19 z 3. mája 2019 (ďalej len „skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) predpísal žalobcovi penále v sume 463,15 Eur za obdobie január 2009 až december 2009. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu (z dôvodu ktorého žalovaný skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie) vzniesol námietku premlčania.

4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej (v podstatnom pre rozhodovanie kasačného súdu v prejednávanej veci) opätovne vzniesol námietku premlčania, konkrétne vo vzťahu k právu na predpísanie penále s tým, že v prípade priznania dôchodku z mladosti by žiadne oneskorenie zaplatenia poistného nevzniklo. Uviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z. nedefinuje premlčaciu dobu na pokuty a penále, ale len na pohľadávku, preto sa uvedená situácia riadi ustanovením § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to osobitným predpisom, čo je v danom prípade tri roky podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“).

V úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 10) konštatoval, že podľa obsahu a povahy podania žalobcu posúdil podanie žalobcu zo 16. februára 2020 v spojení s jeho doplnením z 19. marca 2020 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach.

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Sžso/ 28/2016 z 25. januára 2018 a sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021, ktorých jadrovú časť (relevantnú pre posúdenie prejednávanej veci) v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval. Aplikujúc uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu na krajským súdom ustálený skutkový stav krajský súd uzavrel, že „ .

7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) nesúhlasí so záverom krajského súdu, že „výraz premlčanie fakticky znamená preklúzia práva“, pričom má za to, že sa tým popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú podľa žalovaného dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať; (ii) tvrdil, že právo predpísať poistné nie je „prekluzívnym ustanovením“ a teda „premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania“; (iii) poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžsk/6/2019 z 30. júna 2020, v ktorom tento uzavrel, že „ ... právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt...“ a z ktorého zároveň vyplýva, že námietku premlčania je potrebné vzniesť v konaní pred správnym orgánom; (iv) poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022, ktorým senát postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. Ďalej dodal, že mu nie je zrejmé, prečo sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou, či je Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti alebo nie, keďže žalobca námietku premlčania v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol a následne žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí na túto námietku reagoval. 9. Žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu (krajskému súdu) na ďalšie konanie. 10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 24. júna 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu; (ii) uviedol, že „ ... od samého začiatku a navždy budem vznášať námietku premlčania a trvať, žiadať, že vymáhanie penále žalovaného (Sociálnej poisťovne) je premlčané, preto je to protiprávne, nezákonné a je to nedovolené obohatenie“; (iii) zároveň požiadal o ustanovenie „ ... kolúzneho procesného opatrovníka v celej tejto veci sp. zn. 30S/155/2021 až do jej definitívneho právoplatného skončenia celej tejto veci ...“. 11. Krajský súd uznesením č. k. 30S/155/2021-406 z 30. novembra 2022 ustanovil žalobcovi mesto Bytča za procesného opatrovníka. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2022. 12. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 21. decembra 2022 na vedomie.

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom pre takýto postup krajského súdu bol ním vyjadrený názor, že „Ak žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (teda o vyrúbení penále) dňa 9.12.2019 (právoplatne 18.12.2019), bol oprávnený vyrúbiť penále už len za obdobie 1.12. - 4.12.2019, za ktoré obdobie bolo poistné splatné 08.01.2010.

rozhodujúc v prejednávanej veci, vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/ 2016 z 25. januára 2018, kde tento o. i. uzavrel, že „Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.“. Zároveň dospel krajský súd (čo sa týka druhej vyššie označenej skutočnosti) k záveru, že „Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“. Čo sa týka tretej vyššie označenej skutočnosti, krajský súd správnu žalobu žalobcu vyhodnotil ako správnu žalobu vo veci správneho trestania.

19. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2002 z 27. septembra 2023. Týmto rozsudkom dal veľký senát odpoveď na všetky tri relevantné otázky sumarizované v bode 17 vyššie. V jeho úvodnej

Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016 z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/ 2003 Z. z. je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním.

Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku).

20. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.

21. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.

Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.

23. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň z opačného (kolidujúceho) právneho názoru týkajúceho sa prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Tieto skutočnosti (ktoré boli jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý uzavrel, že „ .

konanie. 25. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie. 26. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 31. októbra 2023