6Ssk/152/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 30. júla 2025, č. k. 5S/15/2023-137 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu žalovaného č. ITN-097-2-2.3/P-A24, 25-23, č. IPTN_ODD_PPV/KON/2023/1233 zo dňa 23. mája 2023 (ďalej len „protokol“) a Dodatku č. 1 k Protokolu žalovaného č. ITN-097-2-2.3/P-A24, 25-23, č. IPTN_ODD_ PPV/KON/2023/1233 zo dňa 30. júna 2023 (ďalej len „dodatok protokolu“; protokol v znení dodatku protokolu ďalej taktiež „protokol“).

Po vykonaní kontroly žalovaný vydal protokol, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 25. mája 2023 (ďalej len „vyjadrenie“). Následne žalovaný vydal dodatok protokolu. Inšpektor práce v závere protokolu (v znení dodatku protokolu) s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

Areál ZŤS 924, Dubnica nad Váhom. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca predložil k výkonu inšpekcie práce Rámcovú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi ním a spoločnosťou ADDA SK s.r.o. dňa 16. októbra 2019, ako aj Zmluvu o nájme technického vybavenia a podnájme časti nebytových priestorov zo dňa 16. októbra 2019, pričom tvrdil, že zamestnávateľ ADDA SK s.r.o. dočasne pridelil svojich zamestnancov na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na zabezpečenie jeho potrieb v zmysle výpisu z obchodného registra.

4. Správnou žalobou zo dňa 14. júla 2023 (ďalej len „správna žaloba“) sa žalobca domáhal zrušenia protokolu tvrdiac, že tento je spôsobilým predmetom prieskumu súdom. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že protokolom uložené opatrenie preskúmal „ .

12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uvedené v protokole z inšpekcie práce môže meniť jeho právne postavenie, teda je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu. Uvedené náleží posudzovať správnemu súdu na základe tvrdení žalobcu v každej konkrétnej veci.“ (bod 35 napadnutého rozsudku); (ii) vychádzajúc z tohto predpokladu správny súd „ ... dospel k záveru, že v okolnostiach predmetnej veci uložené opatrenie v znení Dodatku č. 1 môže zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu, keďže jeho účinkom je okamžité zastavenia prijímania práce, resp. v ponímaní žalobcu služieb od zamestnancov X. O. a B. P..“ (bod 36 in fine napadnutého rozsudku); (iii) po tom, ako správny súd zhrnul priebeh a obsah dokazovania v rámci administratívneho konania, vyhodnotil tento námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu (spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení Rámcovej zmluvy) ako nedôvodnú; konštatoval presvedčivé vyhodnotenie tejto zmluvy žalovaným ako zastretého úkonu; (iv) ďalej dôvodil, že primárny pokyn, požiadavka na výkon práce vychádzala od zamestnanca žalobcu, a preto správny súd považoval prvú kumulatívnu podmienku z ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. pre konštatovanie zodpovednosti žalobcu za splnenú; (v) následne uviedol, že príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dubnici nad Váhom malo byť vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta obsahujúce súhlas, ktoré však v predmetnej veci absentovalo; (vi) vychádzajúc z uvedeného správny súd považoval aj druhú kumulatívnu podmienku z ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. pre konštatovanie zodpovednosti žalobcu za splnenú, a preto dospel k záveru, že uložené opatrenie neprijímať vnútroštátne dodávky práce prostredníctvom cudzích štátnych príslušníkov, ktorých nelegálne zamestnáva ich zamestnávateľ, bolo opodstatnené. 5. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že (i) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] a že (ii) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 7. V súvislosti s prvým dôvodom kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] žalobca uviedol, že (i) správny súd ignoroval závažné procesné pochybenie žalovaného, ktorý znemožnil žalobcovi prístup ku kľúčovým dôkazom; v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“); (ii) namietal taktiež, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že dodatok k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.; (iii) nakoniec, v súvislosti s vyššie uvedeným dôvodom kasačnej sťažnosti, poukázal na skutočnosť, že správny súd nerešpektoval záväzné právne názory najvyššieho správneho súdu ohľadom práva na vypočutie k predbežným otázkam. 8. Vo vzťahu k druhému dôvodu kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] žalobca uviedol, že (i) správny súd nerešpektoval záväzné právne názory najvyššieho správneho súdu vyslovené v rozsudku sp. zn. 7Ssk/26/2023Z 26. júna 2024; (ii) ďalej uviedol, že nesprávnym právnym posúdením je aj chybné vyhodnotenie podmienok dočasného pridelenia podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce zo strany správneho súdu; v tejto súvislosti zdôraznil, že tam stanovené podmienky splnené neboli, pretože primárne riadenie zamestnancov vykonávali team-lídri ADDA SK a žalobca zasahoval len príležitostne pri absencii týchto osôb z ADDA SK; (iii) tretie nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu žalobca identifikoval v ignorovaní liberačných možností vyplývajúcich z mimoriadnych opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19; (iv) nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol aj v tom, že správny súd sa nevysporiadal s otázkou možnej inej právnej kvalifikácie nelegálneho zamestnávania; (v) ako ďalšie nesprávne právne posúdenie žalobca identifikoval nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom organizácie práce; (vi) ďalej dôvodil, že správny súd porušil základné princípy právneho štátu zakotvené v čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, tým, že došlo k porušeniu princípu právnej istoty; (vii) k uvedenému malo dôjsť extenzívnym výkladom ustanovení o dočasnom pridelení bez rešpektovania ich jasných zákonných podmienok, ako aj neaplikovaním záväznej judikatúry najvyššieho správneho súdu; (viii) vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 22. októbra 2025 na vedomie. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 97, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. 18. Podľa § 13 ods. 2 prvá veta zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 19. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 20. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100000 eur.

23. Najvyšší správny súd sa v prvom rade (vychádzajúc zo znenia a podstaty povinnosti, ktorú inšpektor práce žalobcovi v protokole nariadil - viď bod 21 vyššie) zaoberal povahou týchto v protokole opísaných opatrení z inšpekcie práce, a to optikou záverov vyjadrených v uznesení veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19 SVs 2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie sp. zn. 19 SVs 2/2022“), ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Zámerom tohto prístupu bolo posúdiť, či sú predmetné (vyššie menované) nariadenia, resp. uložené povinnosti zo strany inšpektora práce uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní.

Uvedené náleží posudzovať správnemu súdu na základe tvrdení žalobcu v každej konkrétnej veci. . . . Správny súd dospel k záveru, že v okolnostiach predmetnej veci uložené opatrenie v znení Dodatku č. 1 môže zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu, keďže jeho účinkom je okamžité zastavenia prijímania práce, resp. v ponímaní žalobcu služieb od zamestnancov X. O. a B. P.Š_.“.

vzhľadom na okolnosti prípadu bude súdny prieskum opatrenia prípustný. To však posúdi správny súd na základe tvrdení žalobcu v každej konkrétnej veci.“). Zároveň tiež vymedzil základný rámec prípustnosti prieskumu, keď v bode 18 výrok uznesenia sp. zn. 19 SVs 2/2022 odôvodnil argumentáciou, že „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP.

záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“.

výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2012, ods. 127).

28. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi protokolom nenariaďoval vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho

29. Pokiaľ však správny súd žalobu žalobcu napriek tomu prejednal, poskytol mu už tým vyšší procesný štandard ochrany jeho práv. Keďže v prerokúvanej veci nejde ani o vec správneho trestania (žalovaný nerozhodoval o sankcii v zmysle § 194 SSP), ani o sociálnu vec (žalovaným nie je orgán verejnej správy uvedený v § 199 SSP), je kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby (porovnaj obdobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021).

v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 31. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.