6Ssk/153/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXX/XX, R. P., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/7/2022-53 zo dňa 14. apríla 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 432,80 eur mesačne od 4. septembra 2020 z dôvodu poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne rozhodol podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o zvýšení invalidného dôchodku na sumu vo výške 444,10 eur mesačne od 1. januára 2021.

zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) - ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými reflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr, ťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 462/ 2003 Z. z., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% (z rozpätia 60% až 70%), ktorá je zvýšená za ostatné postihnutia o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., spolu na 80%. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je

V danom prípade ide o tzv. invaliditu z mladosti. 5. Vzhľadom na to, že invalidita žalobkyni vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, nárok na invalidný dôchodok jej vznikol podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009.

Získané obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú a neskúma sa), jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku a jeho suma je určená podľa § 73 zákona o sociálnom poistení z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie získala žalobkyňa obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok. V ďalšom texte žalovaná poukázala na spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku a konštatovala, že tento bol vypočítaný správne, zákonným spôsobom a v súlade s právnymi predpismi. 6.

bola určená v súlade s § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 7. Krajský súd, tak ako žalobkyňa i žalovaná, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27. januára 2010, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/ 2011 pod č. 108 a zdôraznil, že je potrebné rozlišovať pojmy - vznik invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o vznik invalidity, tak táto bola určená vyjadrením „od narodenia“.

dôchodku žalobkyni podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a teda aj s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci Sociálnou poisťovňou. 9. Krajský súd k samotnej možnosti určenia dátumu vzniku invalidity od narodenia dieťaťa uviedol, že zákon o sociálnom poistení priamo predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok, z ktorých prvým je vznik nároku u poistenca, ktorý je povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený, a druhým vznik nároku fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou už vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území

11. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti v podstate zopakovala svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe, jej následných podaniach a prednesoch, zhrnula taktiež obsah preskúmavaného rozhodnutia a priebeh administratívneho konania, ako aj konania pred krajským súdom. Sťažovateľka žiadala, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil, vec vrátil príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov kasačného konania. 12. Sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom podľa § 70 ods. 2 zákona o?sociálnom poistení, keďže podľa jej názoru mal byť jej nárok posudzovaný výlučne v?zmysle § 70 ods. 1 v?spojení s § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona. Tým, že tak správny súd neurobil, považuje sťažovateľka právne posúdenie prejednávanej veci súdom za nesprávne a rozsudok za nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k obsahu ňou uplatnených žalobných dôvodov. Správny súd porušil zákon o?sociálnom poistení a?práva žalobcu garantované mu Ústavou SR, Dohovorom o?právach dieťaťa (čl. 32), Chartou základných práv Európskej únie (čl. 32 ods. 1) a Európskou sociálnou chartou (čl. 7). Správny súd podľa sťažovateľky porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že poistné na dôchodkové poistenie dodatočne zaplatila, s?námietkami žalobkyne sa?riadne nevysporiadal a?naďalej konštatoval, že neboli splnené podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o?sociálnom poistení. Sťažovateľka opakovane namietala nesprávne právne posúdenie a postup súdu a správneho orgánu pri posudzovaní lekárskych posudkov sociálneho poistenia, ktoré neobsahujú meno, priezvisko, pečiatku a podpis posudkového lekára. 13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 19. októbra 2023. Uviedla, že?dôvody sťažovateľky v?kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a?navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po?zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a?je prípustná, bez?nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po?oboznámení sa s?administratívnym spisom a?sťažnostnými námietkami, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny a?preskúmavané rozhodnutie žalovanej je zákonné.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu č. k. 20Sa/7/2022-53 zo dňa 14. apríla 2023, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2022, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. augusta 2021, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 432,80 eur mesačne od 4. septembra 2020 z dôvodu poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne rozhodol podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o zvýšení invalidného dôchodku na sumu vo výške 444,10 eur mesačne od 1. januára 2021.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

26. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 29.

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia

38. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 39.

dieťaťom, pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá je zvýšená za ostatné zdravotné postihnutia o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu sťažovateľky posudkovými lekármi sociálneho poistenia je 80%. Sťažovateľka tak splnila nárok na invalidný dôchodok tým, že bola uznaná invalidnou od narodenia, a splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, preto jej nárok na invalidný dôchodok vznikol od 4. septembra 2020 (od dovŕšenia 18. roku veku).

Sťažovateľka za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie. Sporným medzi účastníkmi bolo, či uvedené postačuje na posúdenie nároku žalobkyne podľa § 70 ods. 1 zákona, resp. či okamihom určenia dátumu vzniku invalidity (k narodeniu sťažovateľky) nie je správny orgán povinný zohľadniť dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia po vzniku invalidity.

42. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľka stala v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidnou v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky a následne posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 stanovený na deň narodenia.

V tom čase nebola poistencom. Žalobkyni invalidita vznikla ako fyzickej osobe podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že po jej vzniku doplatila poistné, na to nemá žiaden vplyv. Obdobne v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 sa uvádza, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“ Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 4. septembru 2002 žalobkyňa nespĺňala podmienku poistenca, a preto dodatočným zaplatením poistného žalobkyni status poistenca ku dňu vzniku invalidity nevznikol.

44. Preto napriek tomu, že sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie zaplatila. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku sťažovateľky.

45. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o priznaní invalidného dôchodku sťažovateľke a vysporiadal sa s jej námietkami obsiahnutými v jej správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré jej nie je možné priznať invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako poistencovi, ale jej prináleží invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 2 tohto zákona ako fyzickej osobe.

zásadné otázky, veci týkajúcej sa. Uvedenou problematikou sa?už?viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a?návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Ak teda krajský súd v?procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej zameral svoju pozornosť zásadnej otázke, za ktorú považoval, či žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky invalidity podľa právnej úpravy ustanovenej v?zákone č. 461/2003 Z. z. (§§ 70 a?nasl.) a?na?túto otázku dal dostatočnú odpoveď v?odôvodnení napadnutého rozsudku, krajský súd nepochybil, keď sa nevyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne vznesených v?žalobe. Vychádzajúc z?uvedeného kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne, ktorou v?kasačnej sťažnosti namietala,

Správny súd sa vecou náležite zaoberal, súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovanej vykonal v súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v zákone o sociálnom poistení a pri správnej aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v § 70 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1 uvedeného zákona, v súlade s účelom tohto zákona a súčasne dospel k správnemu záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

49. Optikou záverov vyjadrených v?predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z?21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj?lekárske správy a?k?nim pripojené odborné lekárske posudky relevantné v tu prejednávanej

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a?presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v?porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k?vyššie uvedeným záverom.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľky, ktorými namietala nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ za nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorých dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

53. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.