6Ssk/154/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X.. T. R., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom: H. XXXX/XX, D., zastúpeným: JUDr. Petrom Reiszom, advokátom, so sídlom: Klincová 37, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Sa/65/2021-80, zo dňa 17. mája 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Úlohou krajského súdu bolo v zmysle právneho názoru vysloveného skorším rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9Sk/18/2019 zo dňa 26. mája 2021, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/82/2017-33 zo dňa 13. februára 2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovanej v intenciách právneho názoru kasačného súdu vo vzťahu k použitému koeficientu krátenia výsluhového dôchodku, ako aj vo vzťahu k maximálnej sume takého krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vzhľadom na skutočnú dobu trvania služobného pomeru žalobcu ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a vo veci znovu rozhodnúť.

V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 26. septembra 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX. I. XXXX (dovŕšením 55 rokov veku). Zo žiadosti vyplýva, že požiadal aj o zhodnotenie služobného pomeru od 01. júna 1999 do dňa nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, keďže túto dobu služobného pomeru nemal ešte na účely výsluhového dôchodku zhodnotenú.

XX. I. XXXX a po tomto dni trval aj naďalej. Nebolo sporným ani to, že od 01. júna 1999 žalobca poberá výsluhový dôchodok. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z apríla 2019 vyplýva, že výsluhový dôchodok, mal ku dňu XX. I. XXXX vo výške 970,85 eur

celkovo 37 rokov. Spornou medzi účastníkmi bola otázka aplikácie č. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vo vzťahu k správnosti započítania doby služby žalobcu v období od 01. júna 1999 do 18. septembra 2015. Nebolo sporné, že žaloba rozsahom doby služby od 15. júla 1977 do 18. septembra 2015, t.j. do vzniku nároku na starobný dôchodok mal skončených 38 rokov trvania

4. Krajský súd za rozhodujúcu okolnosť považoval krátenie sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Zdôraznil, že žalovaná sumu starobného dôchodku krátila primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku žalobcu podľa zák. č. 328/2002 Z. z. a tiež to, že krátená suma (833,12808259) zároveň nepresahuje dávku výsluhového dôchodku poberanú žalobcom, ktorá je ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 19. september 2015 v sume 970,89 eur. Postup žalovanej bol preto zákonný a správny.

6. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že žalobca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok dňa XX. I. XXXX vo veku 55 rokov a ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku priznaného VÚSZ dňom 01. júna 1999 nesúhlasí so spôsobom výpočtu starobného dôchodku. Konkrétne uviedol, že žalovaná v skutočnosti použila nesprávny počet rokov služby 37 namiesto 38 nielen pri vzorci krátenia, ale použila ďalšiu nesprávnu dobu obdobia dôchodkového poistenia 39,0768 roka namiesto 40,0767 roka pri výpočte teoretickej výšky starobného dôchodku. Teoretický výpočet je preto nesprávny a nesprávna je aj suma starobného dôchodku uvedená vo výroku. Nápravu nesprávne vypočítaného starobného dôchodku nie je možné dosiahnuť opravením chyby v písaní, ako to navrhuje krajský súd. Samotná správna žaloba bola podaná pre nesprávny výpočet výšky starobného dôchodku a bola podaná dôvodne. Žalovaná do celkovej doby poistenia nezapočítala dobu zvýhodneného zápočtu (výkonného letca) vyplývajúcu z RMNO č. 1/1976 zo 04. januára 1976 a RMNO č. 17/1988 z 23. septembra 1988. K povinnosti zahrnúť takúto zvýhodnene započítateľnú dobu služby do celkovej doby poistenia už existuje ustálený právny názor NSS SR daný ustálenou judikatúrou v konaniach sp. zn. 7Ssk/62/2021 a 7Ssk/29/2021, a judikatúrou NS SR sp. zn. 1So/11/2016, 9So/30/2018, 9So/255/2016, 10So/15/2014. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené považuje rozsudok krajského súdu vydaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. 8. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že správnej žalobe vyhovie. Uplatnil si náhradu trov kasačného konania. 9. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 27. júla 2023. 10. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozsudok krajského súdu, ktorým bol zaviazaný k oprave zrejmej chyby v písaní, v počítaní a k vydaniu opravného rozhodnutia. Pri oprave zrejmej chyby v písaní však generálny riaditeľ dospel k záveru, že uvedená chyba bude mať vplyv aj na celkovú výšku priznaného starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 20. septembra 2023.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno vyhovieť. 13.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Predmetom konania na kasačnom súde bol v poradí druhý rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba v sociálnej veci, ktorou žalobca, zastúpený advokátom, žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. augusta 2017, č.

16. februára 2017. 22. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

24. A. Najvyšší správny súd vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom spisov zhodne ako správny súd zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom z 10. marca 2016 potvrdil, že žalobca X.. T. R. splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Pre nárok na tento dôchodok bolo zhodnotené obdobie poistenia: od 15. júla 1977 do 14. júla 1979 v I. kategórii funkcií - základná služba vo vojenskej škole a od 15. júla 1979 do 31. mája 1999 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania (spolu 21 rokov, 10 mesiacov a 16 dní služby). Menovanému bol od 01. júna 1999 priznaný výsluhový dôchodok.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. augusta 2017 odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 12. júna 2017, vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Odvolací orgán vychádzajúc z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2017 mal za preukázateľne zistené, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k XX. I. XXXX, účastníkovi konania od 15. júna 1977 služobný pomer nepretržite trvá. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne tak ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 37 rokov obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

D. Žalobca, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Reiszom na základe plnej moci zo dňa 19. októbra 2017, žiadal rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14. augusta 2017 preskúmať súdom. V správnej žalobe, zhodne ako žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu z 12. júna 2017, poukázal na Potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16. februára 2017, podľa ktorého služobný pomer žalobcu nepretržite trvá a ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal 37 rokov obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

Pre bližšie ozrejmenie uviedol, že žalobca vykonával službu ako výkonný letec a po ukončení tohto typu služby, napriek priznaniu výsluhového dôchodku, jeho služobný pomer trval aj ku dňu spísania správnej žaloby. 25.

114/1998 Z. z. a v zmysle § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. sa považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Pre nárok na tento výsluhový dôchodok mal zhodnotenú dobu od 15. 07. 1977 do 31. 05. 1999, t.j. 21 rokov. Pre výšku výsluhového dôchodku mu bolo zhodnotených 40 rokov z dôvodu, že započítanie jednotlivých rokov služby bolo zvýhodnené. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok XX.

doby služby na účely výsluhového dôchodku, priznaného v roku 2003), a spĺňa podmienky na to, aby mu po skončení služobného pomeru bol priznaný výsluhový dôchodok aj podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. so zohľadnením aj doby trvania služobného pomeru od 01. 06. 1999, maximálne v rozsahu upravenom zákonom č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom na tento nárok žalovaná správne vyvodila, že na účely krátenia tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku je potrebné vychádzať z celkovej skutočnej doby trvania služobného pomeru ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorú žalobca získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného (§ 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) a nie iba z doby trvania služobného pomeru pred priznaním výsluhového dôchodku (v roku 2003).

26. Najvyšší správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/18/2019 zo dňa 26. mája 2021. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahnutím 55 rokov veku od XX. I. XXXX.

I. XXXX žalobca získal 37 rokov obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Pretože žalobca bol poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená a určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Doba služobného pomeru žalobcu od 15. júla 1977 do 18. septembra 2015 v rozsahu 37 rokov služobného pomeru bola použitá pre výpočet sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 dohovoru z dôvodu, že aj od 01. júna 1999 je žalobca nepretržite v služobnom pomere a poistné na dôchodkové poistenie nie je odvádzané do Sociálnej poisťovne. Dobu od 01. júna 1999 tak nebolo možné zohľadniť v sume starobného dôchodku ako dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale len ako dobu služby získanú v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa § 469 SSP bol krajský súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu sp. zn. 9Sk/18/2019. 27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, na rozdiel od dôvodov uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku zo dňa 12. júna 2017 a rovnakých dôvodov uvedených v správnej žalobe spísanej dňa 20. októbra 2017 právnym zástupcom JUDr. Petrom Reiszom, namietal nesprávny výpočet sumy starobného dôchodku. Nesúhlasil s dobou služby zhodnotenou pre výpočet starobného dôchodku. Kasačný súd z odôvodnenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2017 mal za preukázané, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) sa aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,0516 x 39,0768 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) x aktuálna dôchodková hodnota. Ohľadom námietky žalobcu, ktorá nebola uplatnená v dávkovom konaní a ani v správnej žalobe, čo do ustálenia obdobia (nie 37, ale 38 rokov) dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia sa dáva žalobcovi do pozornosti možnosť požiadať o prepočet výšky starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli. 29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.