6Ssk/155/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. U. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: K. XXX, XXX XX L. A., zastúpeného: JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom: Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 48851-2/2021-BA zo dňa 02.11.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.04.2023, č. k. 15Sa/3/2022-66

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 15Sa/ 3/2022-66, zo dňa 20.04.2023, mení tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 48851-2/2021-BA, zo dňa 02.11.2021 zrušujea vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodných trov konania na kasačnom súde a správnom súde v celom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

Uvedeným rozhodnutím pobočka príslušná na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona o soc. poistení rozhodla, že žalobca podľa § 49 ods. 1 zákona o soc. poistení nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od

žalobcovi. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal najmä v intenciách ust. § 49 ods. 1, § 58 ods. 1 a § 58 ods. 2 zákona o soc. poistení a postupom v zmysle právnej úpravy stanovenej SSP dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná.

deň. Pokiaľ ide o poistný vzťah žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51157250, správne orgány správne postupovali pri hodnotení minimálnej doby poistenia 270 dní v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 zákona o soc. poistení, ktorá z tohto povinného nemocenského poistenia nebola žalobcom dosiahnutá, a preto mu nárok na materské nebol

sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá, podľa názoru krajského súdu sledoval, za aplikácie príslušných zákonných ustanovení, účel materského ako nemocenskej dávky, ktorá vzniká z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených zákonom o soc.

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorej dôvod vymedzil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. V kasačnej sťažnosti zastával názor, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne diskriminačných následkov doslovného výkladu zákona. Krajský súd síce (i.) opakovane zvýraznil zmysel a účel právnej úpravy, ktorým je podľa neho náhrada príjmu sociálne poistenej osoby v prípade straty tohto príjmu z dôvodu materstva a (ii.) poukázal na to, že ak by do podmienky vzniku nároku na materské započítal aj dobu trvania nemocenského poistenia u CRM solution s. r. o., tak by došlo k duplicitnému zohľadneniu tohto poistenia, avšak doslovný výklad zákona míňa práve jeho zmysel a účel. Ak má materské ako nemocenská dávka slúžiť ako náhrada príjmu, ktorý poistenec nemôže dosahovať z dôvodu materstva, v prípade, ak má takýto poistenec viacero zamestnaní, uchádza mu príjem z každého z nich. 7. Žalobca zdôraznil, že obdobie nemocenského poistenia by bolo duplicitne zohľadnené iba na účely posúdenia podmienky vzniku nároku na materské, nie však na výšku materského. Výšku materského by určoval iba vymeriavací základ z posudzovaného poistenia. Takto by sa naplnil účel zákona (náhrada príjmu), kým doslovný výklad zákona k naplneniu tohto účelu nesmeruje, pretože poistencovi by bola poskytovaná iba náhrada časti ušlého príjmu. Ako už žalobca uviedol v žalobe, nedostatky doslovného výkladu vyniknú v prípade osôb pracujúcich na skrátený úväzok pre viacerých zamestnávateľov. Ak zamestnanec, ktorý pracuje iba pre jedného zamestnávateľa splní podmienku 270 dní poistenia a neskôr mu zamestnávateľ rozšíri pracovný úväzok, zohľadní sa jeho dodatočné poistenie (a dodatočný príjem) v dávke materského aj ak by doba rozšíreného úväzku trvala kratšie ako 270 dní. Ale ak si iná osoba, ktorá je zamestnaná u jedného zamestnávateľa, u ktorého splní podmienku 270 dní poistenia, namiesto rozšírenia pôvodného úväzku nájde ďalšie zamestnanie u iného zamestnávateľa, dodatočné poistenie (a dodatočný príjem) už v dávke materského zohľadnený nebude. Uvedené podľa názoru žalobcu nie je v súlade so zmyslom a účelom právnej úpravy tak, ako ju podal aj krajský súd. Tento absurdný a diskriminačný dôsledok doslovného výkladu krajský súd v napadnutom rozsudku nerozptýlil. 8. Na záver žalobca dodal, že rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/25/2016, na ktorý poukázal krajský súd, sa týka nároku z dobrovoľného nemocenského poistenia a nie povinného nemocenského poistenia. Žalobcom v žalobe navrhovaný výklad, ktorým by sa dalo predísť popísaným dôsledkom doslovného výkladu zákona, vychádza z toho, že § 58 ods. 1 zákona o soc. poistení sa použije iba na rozlišovanie poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby (§ 14 ods. 1 a 2 zákona o soc. poistení).

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná a preto je potrebné zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovanej z nasledovných dôvodov.

12. Podľa názoru žalovanej ide o samostatné nemocenské poistenia, u ktorých sa podmienky vzniky nároku na nemocenskú dávku posudzujú samostatne. Samostatne sa teda posudzuje aj splnenie tejto podmienky 270 dní poistenia v období 2 rokov pred začiatkom starostlivosti o dieťa a obdobie povinného nemocenského poistenia z iného zamestnaneckého vzťahu je možné do posudzovaného obdobia nemocenského poistenia započítať len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá. Podľa žalobcu na účely posúdenia podmienky 270 dní povinného nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred začiatkom starostlivosti o dieťa by sa do obdobia poistenia z konkrétneho zamestnaneckého vzťahu malo započítať aj ďalšie obdobie nemocenského poistenia, ak existuje, pričom na výšku materského by sa už tieto obdobia vrátane vymeriavacích základov neposudzovali.

14. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej

„ . . .10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky poistné doby u viacerých zamestnávateľov.

11. Kasačný súd vychádzal pri posudzovaní tejto otázky z jednotlivých ustanovení zákona o soc. poistení v ich vzájomnej väzbe a súvislosti. Ustanovenie § 20 ods. 1 prvá veta uvádza, že povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 (čo je prípad žalobcu) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktoré zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a zaniká dňom tohto právneho vzťahu. V danom prípade je rozhodujúci výklad slovného spojenia „právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)“, teda či je to vzťah, ktorý má byť chápaný ako „právny vzťah z jednej, konkrétnej zmluvy“ (takýto výklad v podstate zastáva aj žalovaná, ktorá poukazuje na to, že z každého takéhoto právneho vzťahu vzniká samostatné nemocenské poistenie a nároky z neho sa podľa citovaného § 58 ods. 1 majú posudzovať samostatne) alebo „akýkoľvek právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)“.

12. Podľa názoru kasačného súdu uvedené ustanovenie umožňuje výklad v oboch naznačených smeroch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky jazykový výklad normy v týchto prípadoch treba doplniť aj inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematického zaradenia a účelu normy a výkladom zabezpečujúcim súlad s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 72/2010).

Podľa kasačného súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.

podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa týchto práv možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Zákonodarca tak má širokú mieru uváženia pri prijímaní právnych úprav, ktoré sa týchto práv týkajú. Zároveň však aj vo vzťahu k tomuto právu platí základný postulát čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorých sú všetci rovní v?právach a?nikoho nemožno diskriminovať z ?tam ustanovených dôvodov. Za úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy) možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/ porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (II. ÚS 5/03).

15. Podľa názoru kasačného súdu naviazanie povinného nemocenského poistenia na konkrétny jeden právny vzťah zamestnanca vedie k?nerovnakému zaobchádzaniu s určitými osobami len v závislosti od toho, či sú v?jednom takomto vzťahu alebo viacerých takýchto vzťahoch, hoci po všetkých ostatných stránkach sa môžu nachádzať v úplne totožnej situácii. Inak povedané, takéto rozdelenie nemocenských poistení môže viesť k?tomu, že dve osoby, ktoré konajú prácu v?právnom vzťahu zamestnanca za úplne rovnakých podmienok (pracovný čas, dosahovaný zárobok a ďalšie podmienky) sa môžu ocitať v diametrálne odlišných situáciách len preto, že jedna z?nich všetku svoju prácu vykonáva v?jednom právnom vzťahu zamestnanca, a? druhá z nich ju vykonáva vo viacerých súbežných pomeroch. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že pri výklade uvedených právnych noriem je potrebné prihliadať k?sociálnej realite. Pre tú je typické, že v?súčasnosti viac ľudí vykonáva zárobkovú činnosť vo viacerých pomeroch zamestnanca a len vďaka tomu si sú schopní zabezpečiť takú životnú

rozdiel v?situácii zamestnanca dosahujúceho celý svoj príjem zo zárobkovej činnosti v jednom právnom vzťahu a zamestnanca dosahujúceho ho vo viacerých právnych vzťahoch je len počet právnych úkonov (zmlúv, dohôd), ktorými sa jednotlivé pomery založili.

Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k druhému možnému výkladu § 20 ods. 1 zák. o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz). Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné z nich.

. .“ 19. Pre prípad žalobcu to znamená, že pred podaním žiadosti o materské bol zamestnancom zamestnávateľa CRM s.r.o. od 03.10.2019 do 02.07.2021, zamestnávateľa XO corp. s. r. o. od 27.01.2021 do 02.07.2021 a zamestnávateľa iconiX SE od 27.01.2021 do 02.07.2021. Žalobca bol teda zamestnaný nepretržite v období od 03.10.2019 až do 02.07.2021 (začiatok starostlivosti o mal. dieťa). Keďže bol v tomto období neprerušene zamestnaný vo viacerých pracovných pomeroch, ide v tomto období o jedno povinné nemocenské poistenie.

(rok 2021). Pritom je nerozhodné, že sám žalobca si uplatnil dávky materského zo všetkých pracovných pomerov samostatnými žiadosťami. Keďže z nemocenského poistenia zamestnávateľa CRM solution s.r.o. mu bola dávka materského priznaná a vymeriavacie základy z roku 2020 od tohto zamestnávateľa boli pri výpočte výšky materského zohľadnené, bude potrebné rozhodnúť, či žalobca nemá nárok na doplatok k priznanej dávke, pretože má nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 cit. zákona). Samozrejme, pokiaľ už boli pre výpočet materského použité vymeriavacie základy od zamestnávateľa CRM solution s.r.o., tieto už nie je možné použiť, pretože časť dávky z nich už bola žalobcovi priznaná. Doplatok materského sa prípadne vypočíta len z tých vymeriavacích základov, ktoré pre výpočet výšky materského ešte neboli započítané a boli dosiahnuté v rozhodujúcom období. Len na okraj kasačný súd poznamenáva, že z administratívneho spisu sa javí, že žalobca vo zvyšných pracovných pomeroch od

Pri ponímaní povinného nemocenského poistenia ako jedného poistenia (čo sa týka doby poistenia aj dosiahnutých vymeriavacích základov), aj keď trvajú prekrývajúce sa pracovné pomery, nie je možné hovoriť o duplicitnom posudzovaní niektorého obdobia povinného nemocenského poistenia. 21.

22. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi kasačného konania súd priznal právo na náhradu jeho trov, ako aj trov konania na správnom súde (§ 467 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 30. apríla 2024