6Ssk/156/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. W., narodený X. Q. XXXX, bytom v V. O., S. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: JUDr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred č. 60/55, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. mája 2021, číslo KRPZ-TN-VO2-199-006/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júla 2023, č.k. TN-13S-24/2023-29, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - služobné hodnotenie evidované pod číslom ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici dňa 2. februára 2018.

Správny súd viazaný názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), so závermi ktorého sa stotožnil, doplnil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne sformuloval závery, ktoré vyplývali zo služobného hodnotenia, a síce, že žalobcova nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe vyplynula z okruhu vzájomne nadväzujúcich skutkových záverov objektívne zistených z viacerých podkladov, hodnotenie súhrnu ktorých dalo na požiadavku trvalej ne/ spoľahlivosti policajta (žalobcu) jednoznačnú odpoveď žalovaného. Napadnuté rozhodnutie tak netrpí namietanou vadou arbitrárnosti. 3. Žalovaný uzavrel, že policajt, ktorý ohrozí, alebo naruší dôveru policajného zboru, ktorý je bezpečnostným zborom plniacim úlohy vo veciach vnútorného poriadku bezpečnosti a boja proti zločinnosti, nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a jeho ďalšie zotrvanie v akejkoľvek funkcii by bolo na ujmu policajného zboru. Žalobca, tým, že sa verejne fotografoval pri tom, ako sa s úsmevom na tvári držal okolo ramien s osobou, o ktorej vedel, že ide o páchateľa závažnej trestnej činnosti, čo možno považovať za znak priateľstva, či dobrých

Takže žalovaný pri preskúmaní služobného hodnotenia prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca nenastúpil do výkonu služby, a teda nekonal podľa zákona. Nie je tak dôvodná žalobná námietka, že žalovaný sa s touto otázkou nevysporiadal. 4. Žalovaný sa ďalej zaoberal zistením, že žalobca bol opakovane riešený v disciplinárnych konaniach svojím priamym nadriadeným za rôzne pochybenia pri výkone štátnej služby. Priebeh týchto konaní, ako aj ich zákonnosť nie je predmetom preskúmania služobného hodnotenia, ale vzhľadom k ich existencii vyslovil záver, že na žalobcu nie je možné pozerať, ako na spoľahlivého policajta, ktorý by bol naďalej spôsobilý na výkon štátnej služby.

5. Správny súd súhlasil so žalovaným, že pre výkon štátnej služby vyžadujúcej spoľahlivosť je neprijateľné, aby služobnú činnosť vykonávala osoba, ktorá sa preukázateľne stretávala na verejnosti a úmyselne v priateľskej póze fotografovala s osobou, ktorá bola odsúdená za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, ako aj za zločin vydierania, hoci vedela, že je to v rozpore s etickým kódexom príslušníka policajného zboru, ako aj osoba, ktorá nie je schopná plniť základné úlohy, ktoré sú príslušníkom policajného zboru ukladané príslušnými nariadeniami, príp. pokynmi a príkazmi nadriadeným.

6. Nebola dôvodná námietka žalobcu, že služobné hodnotenie a napadnuté rozhodnutie boli nezákonne založené na podklade disciplinárneho opatrenia zo dňa 07. 09. 2017, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. 11. 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 03. 2020, pretože preskúmavané rozhodnutia boli založené na hodnotení súhrnu viacerých podkladov. Namietané disciplinárne opatrenie bolo len jedným z nich, avšak v žiadnom prípade nie jediným, pretože žalobca sa v hodnotenom období dopustil ďalších šiestich disciplinárnych previnení, čo nenamietal. Žalobca namietal nepravdivosť skutkových zistení žalobcu ohľadom nenáležitého nenastúpenia do služby, za ktoré nebola vyvodená disciplinárna zodpovednosť žalobcu, pretože disciplinárne rozhodnutie bolo súdom

Napokon bolo oprávnene zohľadnené aj to, že žalobca čerpal služobné voľno bez zákonného dôvodu, resp. bez oznámenia žalobcu o pominutí takého dôvodu, čím sa mimo iného bezdôvodne obohatil. V čase vydania služobného hodnotenia bol disciplinárny rozkaz č. 4 zo dňa 14. 08. 2017 právoplatný a jeho neskoršie zrušenie nebolo dôvodom na to, aby žalovaný bol nútený služobné hodnotenie ako celok zrušiť, pretože obsahovalo dostatok ďalších dôvodov na to, aby mohlo byť v odvolacom konaní potvrdené.

7. Z uvedeného ďalej vyplynulo, že nešlo o žalobcom namietané jednoduché matematické sčítanie disciplinárnych previnení žalobcu a svojvôľu žalovaného, ale o autonómnu úvahu žalovaného a nadriadeného v procese hodnotenia obsahu zadovážených podkladov (dôkazov) služobného hodnotenia jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Výsledky tejto úvahy vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú v rozpore s obsahom hodnotených dôkazov ani so zásadami logického myslenia. Žalobca nekonkretizoval, o aký rozpor úvahy žalovaného so zistenými skutkovými okolnosťami malo ísť, čím svoju námietku sám urobil nespôsobilou na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže správny súd nie je v konaní o všeobecnej správnej žalobe oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať a nahrádzať tým žalobcu. Správny súd bol toho názoru, že na verejnosti neskrývaný priateľský vzťah žalobcu k osobe odsúdenej za závažnú trestnú činnosť nedáva záruku, že žalobca páchanie trestnej činnosti

Výsledok jednotlivého a súhrnného hodnotenia jednotlivých podkladov služobného hodnotenia tak poskytol jediný možný výsledok spočívajúci v závere žalovaného o nespoľahlivosti žalobcu. 8. Pokiaľ je nesporné, že predchádzajúce služobné hodnotenie, ktorým bol žalobca naposledy hodnotený bolo z apríla 2015, je dôvodné uzavrieť, že rozhodným obdobným na účely služobného hodnotenia žalobcu bolo obdobie výkonu služby žalobcu trvajúce od vykonateľnosti ostatného hodnotenia až po služobné hodnotenie vydané v roku 2018, t.j. hodnoteniu podliehali všetky skutočnosti, ktoré v tomto období vyšli najavo.

V takom prípade bolo hodnotenie disciplinárneho previnenia žalobcu plynúce z disciplinárneho rozkazu č. 3 zo dňa 09. 04. 2015 na účely služobného hodnotenia žalobcu použité lege artis, pretože toto disciplinárne opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 05. 2015, t.j. počas plynutia rozhodujúceho obdobia. Toto disciplinárne previnenie žalobcu nemohlo byť zahrnuté do predchádzajúceho služobného hodnotenia žalobcu z apríla 2015, keďže o ňom nebolo v tom čase právoplatne rozhodnuté, čo aj vzhľadom na jeho závažnosť nebolo možné opomenúť v rámci služobného hodnotenia žalobcu v roku 2018.

10. Pokiaľ žalobca svoju žalobnú námietku založil na obsahu služobného hodnotenia za rok 2017 vydaného podľa interného predpisu, jeho námietka nezohľadňuje fakt, že pre služobné hodnotenie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo rozhodným obdobím výlučne obdobie roku 2017, ale na základe § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. celá doba, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, t.j. doba od 20. apríla 2015 do spracovania a schválenia služobného hodnotenia z roku 2018. Taktiež tvrdenie žalobcu, že dočasný charakter zlepšenia žalobcu v roku 2017 je „čistá špekulácia“ je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom administratívneho spisu, pretože je zrejmé, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia aj v roku 2017 (disciplinárny rozkaz riaditeľa OO PZ č. 1 zo dňa 28. 06. 2017). 11. Žalobca primárne namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu § 27 v nadväznosti na § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože v čase jeho vydania nebol

11S/107/2018-79. Odvolanie podané žalobcom proti služobnému hodnoteniu malo v súlade s § 242 ods. 6 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. odkladný účinok, t.j. jeho právne účinky nastali až oznámením napadnutého rozhodnutia, ktoré ho v odvolacom konaní potvrdilo. Preto bolo potrebné o odvolaní rozhodnúť. Služobným hodnotením bol žalobca, ktorý bol v tom čase policajtom, príslušným nadriadeným vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Hodnotiace oprávnenie, resp. povinnosť nadriadeného v zmysle § 49 písm. a/ v nadväznosti na § 28 zákona č. 73/1998 Z. z., tak bolo v čase vydania služobného hodnotenia jednoznačne dané.

rozhodnutia. Preto možno len vo všeobecnosti uviesť, že postup žalovaného bol v súlade s § 231 zákona č. 74/1998 Z. z., ktorý ani so zohľadnením s § 235 a § 192 ods. 1 nevymedzuje jeho uplatnenie len pre prípady konania začatého na návrh účastníka konania alebo len na konania začaté z podnetu nadriadeného. Právny obsah označených ustanovení v naznačených systematických súvislostiach neumožňuje prijatie striktného záveru, ku ktorému svojím konštruktom dospel žalobca. Žalobca neuviedol, ako mal žalovaný v konaní zákonne postupovať, ani ako a prečo porušil zákon, resp. v čom sa pri interpretácii práva mýlil, ak takto nepostupoval napriek tomu, že žaloba má obsahovať dôvody (žalobné body), z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Správny súd nebol oprávnený to za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať, pretože je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).

Takto všeobecne uplatnené námietky (týka sa to aj žalobných bodov zmienených v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žalôb je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. Žalobcom uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami žalovaného, resp. s jeho hodnotením veci, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 04. 09. 2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 17. Namietal, že správny súd síce v napadnutom rozsudku spomínal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 03. 2020, sp. zn. 4Asan/9/2019, pričom sa mu bližšie nevenoval, v čom videl žalobca zásadne nesprávne právne posúdenie, pričom pre správny súd bol tento právny názor záväzný (§ 469 SSP), ale týmto rozhodnutím bol viazaný aj správny orgán. Správny orgán v rámci posúdenia odvolania žalobcu proti služobnému hodnoteniu č. ORPZ- PB-OPP3-33-021/2018 mal zrušiť a vykonať nové konanie v rozsahu záväzného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 18. Vo vzťahu k fotke žalobcu s treťou osobou a jeho údajný priateľský vzťah s touto osobou, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom smere, že žalobca nikdy netvrdil, no naopak popieral priateľský vzťah s touto osobou. Uviedol, že ide o osobu, ktorú pozná z detstva a mal ju ako osobu zaradenú do svojej dôverníckej siete. Posúdenie priateľského vzťahu zo strany správneho súdu na podklade jednej fotky, voči ktorej sa žalobca dôrazne ohradil, nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní a správny súd bez akýchkoľvek dôkazov prebral tvrdenie žalovaného. Pričom táto fotka vznikla v roku 2015, za čo bol žalobca disciplinárne potrestaný pokarhaním a zohľadnilo sa mu to v ročnom hodnotení. 19. Poukázal tiež, že všetky disciplinárne previnenia sú marginálneho charakteru vo vzťahu k plneniu úloh policajta a nie sú zásadného charakteru, aby bol žalobca na ich základe teoreticky vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Poukázal, že všetky disciplinárne previnenia sa premietli do ročného hodnotenia žalobcu za príslušné roky 2015, 2016 a 2017. Je zrejmé, že ročné služobné hodnotenia žalobcu za roky 2015 a 2016 slúžili jedinému účelu, a to, aby bol účelovo naplnený postup podľa § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., čo vyplýva z toho, že účelovo v tomto služobnom hodnotení nezobral žalovaný do úvahy ročné služobné hodnotenie za rok 2017, hoci mal. Žalobca je presvedčený, že ak by sa tak stalo, tak by žalovaný nemohol vysloviť záver o nespôsobilosti žalobcu na výkon akejkoľvek funkcie. To jednoznačne vyplýva zo zlepšenia žalobcu o dva stupne oproti predchádzajúcemu roku, t. j. roku 2016. 20. Žalobca poukázal, že nerozumel odôvodneniu správneho súdu, že aj na podklade jedného nedostatku je možné rozhodnúť o nespôsobilosti žalobcu na výkon funkcie policajta. Služobné hodnotenie existuje preto, aby sa policajt na podklade účelových disciplinárnych previnení nemohol stať obeťou svojvôle svojich nadriadených a vykonštruovaných disciplinárnych previnení. 21. Navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky; upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

35. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a/ znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b/ znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c/ výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d/ plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e/ splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f/ bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g/ spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

38. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a/ najmenej raz za päť rokov, b/ ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 39.

41. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

43. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, pripojeného administratívneho spisu žalovaného a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti mal preukázané, že: - dňa 18. januára 2018 pod číslom ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018 bolo v súlade s § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. spracované služobné hodnotenie z dôvodu, že u žalobcu boli zistené závažné zmeny v spôsobilosti na výkon funkcie; služobné hodnotenie žalobcu bolo naposledy schválené dňa 20. apríla 2015, - služobné hodnotenie z 18. januára 2018 schválil nadriadený, ktorý žalobcu ustanovil do funkcie dňa 2. februára 2018, - služobné hodnotenie napadol žalobca odvolaním, ktoré odvolací orgán rozhodnutím zo 4. mája 2018, číslo KRPZ-TN-VO2-203-008/2018 ako nedôvodné zamietol a služobné

uvedené správnymi orgánmi pod poradovým číslom 6), spočívajúcu v tom, že rozsudkom krajského súdu z 20. novembra 2018, sp. zn. 11S/129/2017 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2020, sp. zn. 4Asan/9/2019 došlo k zrušeniu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici zo 7. septembra 2017, číslo ORPZ-PB-OPP-233-003/2017, ktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Považskej Bystrici č. 4 zo 14. augusta 2017, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že nevykonával štátnu službu osobne riadne a včas, a to tak, že v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 8. júna 2017 a v čase od 22.00 hod. dňa 10. júna 2017 do 05.00 hod. dňa 11. júna 2017 nenastúpil do riadne plánovaného výkonu služby, s ktorým bol oboznámený dňa

z.], - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/40/2020 následne žalovaným podanú kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu z 25. augusta 2020 ako nedôvodnú zamietol

Zo služobného hodnotenia za rok 2017 vyplývalo, že vo vzťahu k celkovému hodnoteniu žalobcu, ktorého súčasťou bolo posúdenie disciplinárnych previnení, došlo k relatívne výraznejšiemu zlepšeniu z predchádzajúceho hodnotenia „FX“ (rok 2016) na stupeň „C“. Keďže služobné hodnotenie za rok 2017 bolo v čase rozhodovania žalovaného už k dispozícii a sám žalobca v odvolaní na neho upozorňoval, možno konštatovať, že žalovaný sa ním mal zaoberať, respektíve zohľadniť

a schválené 2. februára 2018; - žalobca následne vyššie označené rozhodnutie z 5. mája 2021 napadol správnou žalobou, ktorej krajský súd vyhovel a rozsudkom z 24. novembra 2021, č.k. 13S/61/2021-100 zrušil uvedené rozhodnutie v spojení so služobným hodnotením č. ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018 schválené dňa 2. februára 2018 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie; - o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 28. 02. 2023, sp. zn. 6Ssk/35/2022, a to tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 24. novembra 2021, č.k. 13S/61/2021-100 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [konštatoval, že krajský súd sa zameral výlučne len na jeden skutok, ktorý následne na základe rozhodnutí súdov nebolo možné považovať za skutok protiprávny, a teda platí, že žalobca sa daného disciplinárneho previnenia nedopustil.

44. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

V tejto súvislosti najvyšší správny súd dodáva, že v predmetnej veci existuje novšie rozhodnutie najvyššieho správneho súdu zo dňa 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/35/2022, ktorý rozhodoval o predmetnej veci, a ktorého právny názor bol záväzný pre rozhodovanie správneho súdu, a ktorý dal odpoveď na všetky sporné otázky. Žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi by malo byť toto rozhodnutie známe, resp. závery tohto rozhodnutia, keďže aj v predmetnom konaní zastupoval žalobcu. V podanej kasačnej sťažnosti však žalobca uvedené rozhodnutie odignoroval, a opätovne rovnako argumentoval ako v predchádzajúcom konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 13S/61/2021, pričom najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/35/2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej

predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/ 147/2002).

Konkrétne:

hliadky nevykonával hliadkovú službu v určenom úseku a spôsobom určeným v inštruktážnom zázname o výkone služby, pričom došlo k škodovej udalosti so služobným motorovým vozidlom, o ktorej počas jej šetrenia žalobca uvádzal klamlivé skutočnosti, čo bolo neskôr potvrdené kamerovými záznamami,

inštruktážneho záznamu v určenom čase, na určenom stanovisku a v predpísanej ústroji ako člen hliadky vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, avšak toto nevykonával, zostal sedieť v služobnom vozidle, z ktorého vyšiel až na zaklopanie 1. zástupcu riaditeľa Obvodného oddelenia na okno vodiča, pričom nemal oblečenú reflexnú vestu a nemal pripravené svietidlo s červeným svetlom na zastavovanie a kontrolu motorových a nemotorových účastníkov cestnej premávky, čím porušil článok 14 ods. 1 N PPZ č. 22/ 2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície tým, že nevykonával hliadkovú službu tak, ako bolo určené v inštruktážnom zázname, ako aj článku 12 ods. 8 písm. e/ N PPZ č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti, tým, že pri vykonávaní cestnej kontroly nemal oblečenú reflexnú vestu; v dôsledku uvedeného konania sa dopustil disciplinárneho previnenia porušením základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm.

Bystrica č. 6/2017, bol žalobcovi znížený služobný plat o 5 % na dobu 3 mesiacov z dôvodu porušenia služobnej disciplíny a porušenia povinností policajta podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko nekonal tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a zároveň nevykonával štátnu službu osobne riadne a včas, čím sa dopustil porušenia § 48 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/1998 Z. z., na tom skutkovom základe, že v zmysle žiadosti žalobcu o ošetrovné na syna Q. W. mu bolo poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný plat od 9. decembra 2016 do 14. decembra 2016, a to aj napriek tomu, že jeho syn Q. W. bol podľa vyučujúcich dňa 14. decembra 2016 riadne prítomný na vyučovaní; žalobca neoznámil nadriadenému, že pominuli dôvody, pre ktoré mu bolo udelené služobné voľno s nárokom na služobný plat, čím porušil povinnosť policajta podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže nekonal tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

1 písm. d/ bod 3. zákona č. 73/1998 Z. z., toto nerešpektoval a predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: C849051 vystaveného na meno dieťaťa V. W., nar. X. Q.Á_ XXXX a do plánovaných služieb nenastúpil, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/

49. Najvyšší správny súd v rozhodnutí zo dňa 28. 02. 2023, sp. zn. 6Ssk/35/2022 konštatoval, že „služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, pričom podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že služobné hodnotenie predchádzajúce služobnému hodnoteniu, ktoré je predmetom tohto konania, bolo schválené dňa 20. apríla 2015, a teda na účely spracovania služobného hodnotenia z 18. januára 2018 a schváleného dňa 02. februára 2018 bolo potom rozhodným obdobie počnúc aprílom 2015 a končiac januárom

hodnotenia. Samozrejme iná situácia by nastala, ak by správne orgány opierali svoje závery o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu o jeden skutok, za ktorý by bol žalobca disciplinárne potrestaný a následne by takéto rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené na základe správnej žaloby. Takáto situácia v prejednávanom prípade nenastala, nakoľko bola nesporne preukázanou tá skutočnosť, že žalobca sa v hodnotenom období dopustil viacerých (celkovo 6) disciplinárnych previnení, za ktoré mu boli uložené disciplinárne opatrenia - písomné pokarhanie (3x) a zníženie služobného platu (3x), konkrétne zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 1 mesiaca a zníženie služobného platu o 5 % na dobu 3 mesiacov.“ Ďalej uviedol, „že je potrebné rozlišovať služobné hodnotenie upravené v § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré predstavuje základný podklad na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, ktoré sa v priebehu štátnej služby vykoná najmenej raz za päť rokov, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie (§ 27 ods. 6 menovaného

služobného hodnotenia podľa § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné odlišovať hodnotenie realizované každoročne a na základe interného právneho predpisu, konkrétne za rok 2017 na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 21/2017.“

skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Uvedenú námietku je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, zároveň aj v napadnutom rozhodnutí správneho súdu, správny súd konštatoval, že nie je v konaní o všeobecnej správnej žalobe oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať a nahrádzať tým žalobcu, zároveň nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať žalobné dôvody, pretože je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).

53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).

V Bratislave dňa 28. marca 2024