6Ssk/156/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. Q.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. X, S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, Košice - mestská časť Sever, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej polície, so sídlom Komenského 2, Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Martine, č. ORPZ-MT- OPP-89-005/20023 zo dňa 27. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2025, č. k. 1S/10/2023-88, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1S/10/2023-88 zo dňa 10. júla 2025 mení tak, že žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

Odôvodnenie

I.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.

polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 73/1998 Z.z.“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8:00 do 20:00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13:20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca ako veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W. rómskymi

Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča X. Q., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul.

ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E..

podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z.

3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 písm. b), § 233 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP; v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Správny súd podľa § 197 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy mohol doplniť aj na návrh účastníka konania, ktorým však nebol viazaný.

Keďže žalobcom opísané námietky proti Disciplinárnemu rozkazu obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu, správny súd na ne napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu podľa ich obsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré má trestnú povahu. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. Správny súd uviedol, že pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia

za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi

Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

uvedenie ustanovení právnych predpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore, ak žalobca zároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala žalobným bodom v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.

zo strany žalovaného. Podľa § 6 ods. 1 SSP môže správny súd vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti s tým, že je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy namietať a aj ju riadne odôvodniť (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu, a teda nestačí, ak sa žalobca len domnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné.

úradu aj na orgány taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení. Správny súd vo (ii) vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zo strany žalovaného, uviedol, že ani v tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne aj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom žalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd zdôraznil, že nestačí len uviesť, že žalobca považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou úvahou o tvrdenej „nečinnosti“ žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania o námietke zaujatosti“ orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade tak predstavujú len prezentáciu vlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v

Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh silových zložiek a zachovávania ich služobnej

bola právne irelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani nemohol konať o žalobcom tvrdenej námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho postupe a rozhodovaní, a teda nemožno dospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom na § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, len samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol, ktoré rozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že (iii) orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď už v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené konanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa

Uvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo takého rozsahu, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia a uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru priznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť, predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať.

Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže predmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania, jednak by zopakovanie celého disciplinárneho konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku.

Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z daného dôvodu nezákonnosť. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že rozhodnutie žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len z dôvodu, že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť rozhodnutia

veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení, a teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzanie, správny súd konštatoval, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho tvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a uvedenie vlastných úvah polemického

Ak orgán verejnej správy prvého stupňa neprejednával dva skutky žalovaného majúce znaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho postupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. per analogiam.

7. Správny súd v bode 46 rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil za dôvodnú námietku žalobcu, že (i) orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri posúdení následkov protiprávneho konania, keď z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia.

Z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení uvedenými skutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná.

rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac, avšak v jeho odôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného maximálneho rozmedzia uložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a práve na jeden mesiac a na základe vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy

nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas.

Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej správy (podľa § 27 ods. 2 SSP pred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom“), keďže táto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené neznamená, že orgán verejnej správy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd preskúma rozhodnutie na základe zákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej správy je v jeho rozhodnutí uvedená. Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, avšak už neuviedol, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve

Ďalej to, že orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej, že sa stotožňuje s tvrdením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené v minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec nenachádza) a to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu). Na odvolaciu námietku žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu nepreskúmateľný však žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo tiež odôvodňuje aj zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov do konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to ani na výslovnú námietku žalobcu uvedenú v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu, v ktorom namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

„. . . .počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa žalobcu nemá oporu v dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou uviedol, že v tomto ohľade nemôže vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje jeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných povinností, čo je jednou zo skutočností, na ktoré v zmysle § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia s tým, že sa jedná o vlastnú úvahu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava, lebo by tým zasahoval do výlučnej administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorý sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Správny súd poznamenal, že žalovaný sa mohol

9. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s hodnotením skutkových okolností a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa, podľa záverov správneho súdu nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, ktorou namietal nezákonnosť dôkazov - dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi.

Nejedná sa o dôkaz, ktorý by bol v konaní vykonaný za účelom zisťovania skutkového stavu veci, ako sa žalobca v správnej žalobe mylne domnieva. V neposlednom rade nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ani citácie viacerých ustanovení právnych predpisov bez relevantnej argumentácie. 10.

Pri opätovnom rozhodovaní o uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 zák. č. 73/ 1998 Z.z. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

II.

14. Konkrétne namietal neexistenciu dôvodov na zrušenie jeho rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie disciplinárneho rozkazu, v ktorom prvostupňový orgán vymenúva a následne zdôvodňuje jednotlivé skutočnosti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Právne úvahy prvostupňového orgánu sú zrozumiteľné, dostatočne opísané a preukázané zabezpečenými dôkazmi. Nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že nie je zjavné, či žalovaný identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti a mieru zavinenia žalobcu. Z disciplinárneho rozkazu je podľa sťažovateľa zjavné, aký následok bol identifikovaný (porušenie povinnosti policajta v súvislosti s neprijatím oznámenia vo veci ohrozenia života a zdravia maloletej osoby a následne ohrozenie vážnosti a dôvery Policajného zboru v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany), je zrejmé, že na tento následok prvostupňový orgán pri rozhodovaní prihliadol (čo je zhrnuté na strane 7 odsek

Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktorý je súčasťou Vyjadrenia k začatiu disciplinárneho konania pod. č. ORPZ-MT-OPP6-240/2022 zo dňa 16. júna 2022 prvostupňový orgán akceptoval a túto požiadavku zrealizoval vo forme zabezpečenia písomnosti - Záznam zo služby zo dňa 02. októbra 2021, výpis z udalosti v SAP, dokumenty z priestupkového spisu č.p. ORPZ- MT-OPP6-44/2022, úradný záznam z osobného stretnutia u riaditeľa OR PZ v Martine zo dňa 13. septembra 2022, dokumenty z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-683/SU-MT-2022, Zápisnice z riadneho zasadnutia komisie ochrany verejného poriadku zo dňa 12. apríla 2022, 16. júna 2022 a 11. októbra 2022, výpis z knihy fonogramov a hlásení, záznam z vykonávania stálej služby na OO PZ v Sučanoch dňa 02. októbra 2021, prezenčná listina z preškolenia nariadenia P PZ č. 80/2018, prezenčná listina z preškolenia nariadenia MV SR č. 175/2010 a nariadenia P PZ č. 90/2019, pomocný materiál ohľadom podozrivého U. E., Inštruktážny záznam OO PZ Sučany zo dňa 02. októbra 2021, plán služieb referentov OO PZ Sučany

16. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že nebolo uvedené, ako vyhodnotil skutočnosti, na základe ktorých uložil disciplinárne opatrenie a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi disciplinárnym rozkazom uložil.

17. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/ 27/2017 a konštatoval, že žalobcovi bolo za disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v znížení služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tiež žiadal, aby kasačný súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP; dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom, je potrebné zmeniť a správnu žalobu zamietnuť.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca ako veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W. rómskymi osobami.

na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E.. Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo B. R. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá.

služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

(MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80- 8168-981-9).

28. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

30. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.

32. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 33. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.

35. Podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Jedným z bodov stretnutia bola aj sťažnosť I. R. voči policajtom OO PZ, ktorí dňa 2.10.2021 neprijali oznámenie vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. rómskymi osobami v obci Sučany na ul. Stará Hradská

skutku, konaním páchateľov došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu skutok bol z priestupku prekvalifikovaný na trestný čin a realizovaný pod č.p.: ČVS:ORP-683/SU-MT-2022. Na základe prvotných oznámených a preverených skutočností bolo voči (žalobcovi) V.. O.. Q. X. dňa 4.6.2022 začaté disciplinárne konanie a podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorom bol dotknutý policajt poučený o práve vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Z jeho prvotného písomného stanoviska, ktoré predložil dňa 14.06.2022, vyplynulo, že doposiaľ nebol oboznámený s disciplinárnym spisom, preto požiadal o nahliadnutie do disciplinárneho spisu, ako aj do spisu pod č.p.:ORPZ-MZ-OPP6-P-44/2022, ktorým v tom čase svojvoľne disponoval, nakoľko od 17.05.2022 ho mal pridelený na jeho realizáciu. Dňa 24.06.2022 mu boli poskytnuté všetky vyžiadané podklady.

S oznamovateľom sa mal dohodnúť, že príde po ošetrení syna aj s ním podať oznámenie na OO PZ. Po prijatí oznámenia boli vykonať previerky za účelom stotožnenia páchateľa skutku, a to prezretím kamerových záznamov z obce Sučany v budove hasičov. Prezretím týchto záznamov nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko hliadka mala plniť ďalšie služobné povinnosti sa v daný deň už s oznamovateľom I. R. nestretli. Uvedené oznámenie I. R. poznačil do záznamu zo služby. Zo záznamu zo služby zo dňa 2.10.2021 spísaný (žalobcom) dotknutým policajtom vyplýva, že počas služby hliadka Q. XXX vykonávala v služobnom obvode OO PZ dve preverenia, a to v čase od 13:15 hod. do 13:30 hod. - prijímanie oznámenia od I. R. vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. skupinou rómskych osôb a v čase od 17:27 hod. do 20:30 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Na pokyn riaditeľa OO PZ sa dňa 13.09.2022 uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom sa na otázku riaditeľa OO PZ Martin smerujúci policajtovi, z akého dôvodu neprijal a nezdokumentoval oznámenia od občanov zo

39. Počas šetrenia veci oprávneným orgánom bolo z vyjadrenia I. R. zistené, že tento dňa 2.10.2021 v poobedňajších hodinách z Námestia SNP v obci Sučany prostredníctvom telefónnej linky č. 158 privolal k sebe hliadku polície. Po príchode policajnej hliadky tejto oznámil skutočnosť fyzického napadnutia syna B. R. rómskymi osobami na ulici Stará Hradská v obci Sučany v uvedený deň, keď sa jeho syn presúval na bicykli z domu na futbalové ihrisko. Taktiež im uviedol, že fyzickým napadnutím došlo u syna k zraneniu, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie. Jeden z policajtov mu uviedol, aby sa so synom po jeho ošetrení dostavil na OO PZ a oni zatiaľ idú pozrieť kamerové záznamy z obce za účelom zistenia páchateľov. Následne po lekárskom ošetrení na úrazovej ambulancii v UNM v Martine sa menovaný so synom v čase okolo 19:40 hod. v ten istý deň dostavili na OO PZ, kde sa nik nenachádzal. V čase okolo 19:55 hod. prišla k vchodovým dverám OO PZ osoba, ktorú oslovil, tá mu uviedla, že je policajt a nastupuje do nočnej služby. Tejto osobe podrobne opísal, čo sa stalo jeho synovi, na čo mu osoba uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po svojej

SNP. Po vzhliadnutí fotografií osôb jeho synom tieto opoznal, boli to osoby, ktoré ho fyzicky napadli a jedného poznal aj po mene, volá sa U. E.. Na nečinnosť a postoj policajtov OO PZ k podaniu oznámenia sa bol osobne sťažovať na Obecnom úrade v Sučanoch.

Tieto tvrdenia žalobcu vyvrátil hasič X. Q., ktorý uviedol, že policajt bol v deň skutku na hasičskej stanici sám. Na kamerových záznamoch bolo zjavne vidieť páchateľov, ako aj poškodeného. Hasič mu uviedol, že páchateľov pozná, sú to Rómovia z obce Sučany. Žalobca, ktorý v tom čase vykonával stálu službu a súčasne veliteľa v hliadkovej službe tak zistenú skutočnosť nezdokumentoval a ani nezabezpečil od prvotného oznámenia kópie kamerových záznamov na DVD, resp. ich zálohovanie. Oprávnený orgán mal za to, že žalobca ako dotknutý policajt mal po jemu oznámení dostatok času oznámenie prijať na mieste formou prvopisu, resp. neodkladne, na OO PZ podrobným úradným záznamom zdokumentovať oznámený skutok. Na takto prijaté oznámenie mal založiť priestupkový spis a zaevidovať ho neodkladne v module integrovaného informačného systému CESDaP-e. Ďalej mal bezodkladne do spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie záznamu na DVD, resp. ich zálohovanie. Uplynutím doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Oprávnený orgán ďalej dôvodil aj tým, že v danej veci išlo o konanie páchateľov,

41. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu vyjadreným v bode 48, v ktorom správny súd spochybnil jednak postup prvostupňového orgánu, ako aj samotný Disciplinárny rozkaz v časti rozhodovania o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi a zaťažil ho vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov § 191 ods. 1 písm. d) SSP, preto správny súd, tak ako to uviedol, nemohol vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade.

O.. Q. X. (žalobcu) berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Uviedol, že sa jedná o policajta, ktorý si od roku 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností

Na odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím v napadnutej časti uviedol: „O tom, akého stupňa (závažnosť) porušenia sa policajt svojím konaním dopustil, rozhoduje výlučne nadriadený. Ani súd nemôže zasahovať do tohto diskrečného oprávnenia nadriadeného (nemôže posúdiť závažnosť, resp. či určité konanie je menej závažné, resp. zvlášť hrubé porušenie povinností). Nadriadený v rámci svojej disciplinárnej právomoci pred uložením disciplinárneho opatrenia musí vychádzať z objektívne zisteného skutočného stavu, musí prihliadať na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, jeho následky, mieru zavinenia a v neposlednom rade i prihliadať na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Na druhej strane sa policajtovi priznáva právo pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Až potom nadriadený zhodnotí zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

42. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil kasačný súd právny názor správneho súdu uvedený v bode 49 rozhodnutia, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti za arbitrárny. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012).

467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 45. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalovaného odkladný účinok. 46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. januára 2026