6Ssk/156/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100211.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/10/2023
- IČS
- 0823100211
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. Q.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. X, S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, Košice - mestská časť Sever, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej polície, so sídlom Komenského 2, Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Martine, č. ORPZ-MT- OPP-89-005/20023 zo dňa 27. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2025, č. k. 1S/10/2023-88, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1S/10/2023-88 zo dňa 10. júla 2025 mení tak, že žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 11. júla 2025, č. k. 1S/10/2023-84, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.
2. Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany uložil (ďalej ako „Disciplinárny rozkaz“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu službu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 73/1998 Z.z.“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8:00 do 20:00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13:20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca ako veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W. rómskymi
osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ - otec napadnutej osoby - I. R., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W., ktorý hliadke oznámil, že jeho syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany. Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie.
Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča X. Q., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul.
Stará Hradská zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu Stará Hradská, po chvíli za nimi smerom od podchodu na ulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na
ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E..
Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo B. R. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo sa aj riešilo na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac sa o jemu oznámený skutok a ani o oznamovateľa I. R. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú skutočnosť poznačil do záznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval
podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z.
O odvolaní žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a Disciplinárny rozkaz potvrdil v celom rozsahu.
3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 písm. b), § 233 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o
štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP; v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Správny súd podľa § 197 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy mohol doplniť aj na návrh účastníka konania, ktorým však nebol viazaný.
5. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím - Disciplinárnym rozkazom v intenciách námietok žalobcu formulovaných len opisným spôsobom tak, že žalobca v správnej žalobe opísal obsah svojich odvolacích námietok proti Disciplinárnemu rozkazu a spôsob vysporiadania sa žalovaného s nimi.
Keďže žalobcom opísané námietky proti Disciplinárnemu rozkazu obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu, správny súd na ne napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu podľa ich obsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré má trestnú povahu. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. Správny súd uviedol, že pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia
žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu a nekonkrétnym spôsobom mal porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie. Žalobca neuviedol, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré konkrétne vecne relevantné argumenty nedostal v napadnutom rozhodnutí žalovaného dostatočnú alebo zrozumiteľnú odpoveď a prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.
Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého rozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy (v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania mimo prípadov stanovených v § 195 SSP), porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Rovnako v tomto ohľade nepostačuje len samotné
uvedenie ustanovení právnych predpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore, ak žalobca zároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala žalobným bodom v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
6. Správny súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, že (i) výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu, keď sa v ňom opakovane uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline“, pričom podľa žalobcu má ísť o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením § 1 ods. 4 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z., pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci
zo strany žalovaného. Podľa § 6 ods. 1 SSP môže správny súd vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti s tým, že je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy namietať a aj ju riadne odôvodniť (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu, a teda nestačí, ak sa žalobca len domnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné.
Bez toho, aby žalobca v správnej žalobe uviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má uvedenie služobného úradu žalobcu v jeho texte, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd pre úplnosť konštatoval, že uvedenie služobného úradu žalobcu v záhlaví rozhodnutia žalovaného (nie vo výroku, ako sa mylne domnieva žalobca) nemá žiadny vplyv na jeho zákonnosť, pričom žalobca v správnej žalobe ani neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo považuje konštatovanie žalovaného o služobnom úrade žalobcu za nesprávne, resp. prečo sa domnieva, že služobným úradom žalobcu je iný orgán (materiálna nesprávnosť konštatácie žalovaného o služobnom úrade žalobcu). Poukaz žalobcu na ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. bolo v tomto ohľade irelevantné z dôvodu, že samotný poukaz na ustanovenie zákona, ktoré malo byť zo strany orgánu verejnej správy porušené, jednak nepostačuje pre vyvodenie záveru o jeho nezákonnosti, jednak predmetom žalobcom odkazovaného zákonného ustanovenia ani nie je úprava, ktorý orgán je služobným úradom policajta, ale rozšírenie vymedzenia služobného
úradu aj na orgány taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení. Správny súd vo (ii) vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zo strany žalovaného, uviedol, že ani v tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne aj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom žalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd zdôraznil, že nestačí len uviesť, že žalobca považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou úvahou o tvrdenej „nečinnosti“ žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania o námietke zaujatosti“ orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade tak predstavujú len prezentáciu vlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v
čom konkrétne má spočívať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ako tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov (§ 182 ods. 1 písm. e/ spolu s § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Správny súd pre úplnosť dodal, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu orgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní pred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďže v tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Podotkol, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh silových zložiek a zachovávania ich služobnej
disciplíny. Nie je preto možné pripustiť, aby bol striktný princíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo iného, dôvodom absencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s vylúčením subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred správnym súdom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, takáto námietka
bola právne irelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani nemohol konať o žalobcom tvrdenej námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho postupe a rozhodovaní, a teda nemožno dospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom na § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, len samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol, ktoré rozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že (iii) orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď už v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené konanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí snažil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa zľahčovať, pričom neozrejmil, prečo je názor žalobcu nesprávny, čo má zakladať vadu nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Správny súd poukázal na samotný obsah Oznámenia, ktoré je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že ním bolo oznámené začatie disciplinárneho konania a skonštatované spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom ešte pred vykonaním dokazovania a rozhodnutím vo veci, čo je potrebné jednoznačne považovať za jeho pochybenie, keďže v danom štádiu konania mohol orgán verejnej správy prvého stupňa hovoriť len o dôvodnom podozrení zo spáchania predmetného disciplinárneho previnenia.
Uvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo takého rozsahu, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia a uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru priznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť, predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať.
Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa uprel žalobcovi jeho procesné práva a konal s ním v rozpore s materiálnym obsahom princípu prezumpcie neviny. Predmetná vada teda nemá za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie veci.
Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže predmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania, jednak by zopakovanie celého disciplinárneho konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku.
Správny súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z daného dôvodu nezákonnosť. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že rozhodnutie žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len z dôvodu, že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného. Za nedôvodnú bola vyhodnotená správnym súdom aj námietka (iiii) nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu pre nezákonný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď viedol vo veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie. Správny súd v súvislosti s touto námietkou vyhodnotil správnu žalobu, v ktorej žalobca neuviedol, v čom má spočívať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ak súčasne popri predmetnom disciplinárnom konaní viedol voči žalobcovi aj iné disciplinárne konanie pre iný skutok majúci znaky disciplinárneho previnenia; preto správny súd nemôže na základe žalobcom všeobecne formulovanej žalobnej námietky Disciplinárny rozkaz z daného dôvodu zrušiť. Uviedol, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe viedol polemiku s argumentáciou žalovaného, ktorý ohľadom vysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu uviedol, že zák. č. 73/1998 Z.z. nezakazuje viesť oprávnenému orgánu disciplinárne konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych
veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení, a teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzanie, správny súd konštatoval, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho tvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a uvedenie vlastných úvah polemického
charakteru. Pre úplnosť správny súd dodal, že pokiaľ žalobca argumentoval v správnej žalobe poukazom na § 56 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., tak z tohto zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy viesť vždy jedno spoločné konanie pri viacerých rôznych skutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia, a to ani s použitím analógie, ako tvrdí žalobca v správnej žalobe.
Ak orgán verejnej správy prvého stupňa neprejednával dva skutky žalovaného majúce znaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho postupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. per analogiam.
Nedôvodná bola preto aj námietka, že žalobca v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal nezákonnosť dôkazov, a to dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia žalobcu zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi.
7. Správny súd v bode 46 rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil za dôvodnú námietku žalobcu, že (i) orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri posúdení následkov protiprávneho konania, keď z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia.
Týmito námietkami namietal nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu v časti odôvodnenia, v ktorom bol orgán verejnej správy prvého stupňa povinný zdôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a jeho výšku. Rozhodovanie orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 zák. č. 73/1998 Z.z. je predmetom jeho úvahy po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine policajta za spáchané disciplinárne previnenie, avšak toto rozhodovanie nie je svojvoľné, keďže zákon stanovuje v § 56 až 60 podmienky tohto rozhodovania. Podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. sa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení uvedenými skutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná.
Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa konajúci orgán verejnej správy rozhodne policajtovi uložiť také disciplinárne opatrenie, pri ktorom zákon určuje rozmedzie povolenej správnej úvahy, ako je to v prípade disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov), ktoré aj uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi v Disciplinárnom
rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac, avšak v jeho odôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného maximálneho rozmedzia uložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a práve na jeden mesiac a na základe vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy
prvého stupňa síce v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná „o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností
nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas.
V r. 2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností“, tieto skutočnosti však nevyhodnotil, len ich vymenoval, čo však nepostačuje, keďže z Disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, ktoré z nich a ako vyhodnotil, a prečo na ich základe dospel zo zákonom povoleného rozmedzia disciplinárneho opatrenia práve k takej výške a časovému rozsahu, ako žalobcovi vo výroku Disciplinárneho rozkazu uložil.
Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej správy (podľa § 27 ods. 2 SSP pred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom“), keďže táto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené neznamená, že orgán verejnej správy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd preskúma rozhodnutie na základe zákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej správy je v jeho rozhodnutí uvedená. Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, avšak už neuviedol, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve
k takej výške, akú žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil, zaťažil Disciplinárny rozkaz vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Za dôvodnú vyhodnotil v bode 47 aj námietku, že (ii) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Správny súd poukázal na str. 7 rozhodnutia žalovaného, kde v rámci vysporiadania s odvolacími námietkami žalobcu (v bode 4 jeho odvolania) uviedol len skutočnosti vzťahujúce sa k možnosti prihliadania orgánu verejnej správy prvého stupňa na disciplinárne opatrenie žalobcu, ktoré mu bolo uložené v r. 2018 a ktoré už bolo zahladené.
Ďalej to, že orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej, že sa stotožňuje s tvrdením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené v minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec nenachádza) a to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu). Na odvolaciu námietku žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu nepreskúmateľný však žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo tiež odôvodňuje aj zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Podľa názoru správneho súdu bola dôvodná aj ďalšia námietka, (iii) že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 zák. č. 73/1998 Z.z., keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd zistil, že žalobca vo svojom Vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. júna 2022 navrhol orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonanie dokazovania zabezpečením navrhovaných dôkazov, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol.
Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov do konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to ani na výslovnú námietku žalobcu uvedenú v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu, v ktorom namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy nie je viazaný návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, keďže zakotvuje tzv. zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov, vrátane návrhov na ich vykonanie, podlieha len úvahe konajúceho orgánu verejnej správy tak, aby v zmysle § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci.
Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
8. Správny súd sa v bode 50 rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou uvedenou v správnej žalobe žalobcu, ktorou žalobca namietal konštatovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, že žalobca
„. . . .počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa žalobcu nemá oporu v dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou uviedol, že v tomto ohľade nemôže vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje jeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných povinností, čo je jednou zo skutočností, na ktoré v zmysle § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia s tým, že sa jedná o vlastnú úvahu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava, lebo by tým zasahoval do výlučnej administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorý sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Správny súd poznamenal, že žalovaný sa mohol
vysporiadať s predmetnou skutočnosťou len v rámci preskúmania úvah orgánu verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi, čo však neurobil a čo už bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť.
9. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s hodnotením skutkových okolností a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa, podľa záverov správneho súdu nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, ktorou namietal nezákonnosť dôkazov - dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi.
Za nedôvodnú bola vyhodnotená aj námietka, že žalovaný vychádzal pri posúdení odvolacej námietky z nového dôkazu, ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023), pričom s týmto dôkazom nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý proces. Správny súd uviedol, že predmetná listina sa nachádza v administratívnom spise žalovaného na č. l. 14, avšak z jej obsahu je zrejmé, že nepredstavuje dôkaz v konaní, na podklade ktorého by žalovaný zisťoval skutkový stav veci, ale ide o správu orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 242 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorej uviedol svoje stanovisko k odvolaniu žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Jedná sa v podstate o predkladaciu správu k odvolaniu, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa vyhotovuje len pre služobné účely a má výslovne procesný charakter, pričom účastníkom konania sa nedoručuje.
Nejedná sa o dôkaz, ktorý by bol v konaní vykonaný za účelom zisťovania skutkového stavu veci, ako sa žalobca v správnej žalobe mylne domnieva. V neposlednom rade nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ani citácie viacerých ustanovení právnych predpisov bez relevantnej argumentácie. 10.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia žalobcovi, pričom sa riadne vysporiada s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, prípadné nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne odôvodní, riadne uvedie svoju úvahu pri uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, predovšetkým ako sa vysporiadal so skutočnosťami, na ktoré prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., pričom uvedie aj svoju úvahu k určeniu výšky a rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z., ak sa dané disciplinárne opatrenie rozhodne žalobcovi uložiť.
Pri opätovnom rozhodovaní o uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 zák. č. 73/ 1998 Z.z. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.
II.
12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 13. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
14. Konkrétne namietal neexistenciu dôvodov na zrušenie jeho rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie disciplinárneho rozkazu, v ktorom prvostupňový orgán vymenúva a následne zdôvodňuje jednotlivé skutočnosti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Právne úvahy prvostupňového orgánu sú zrozumiteľné, dostatočne opísané a preukázané zabezpečenými dôkazmi. Nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že nie je zjavné, či žalovaný identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti a mieru zavinenia žalobcu. Z disciplinárneho rozkazu je podľa sťažovateľa zjavné, aký následok bol identifikovaný (porušenie povinnosti policajta v súvislosti s neprijatím oznámenia vo veci ohrozenia života a zdravia maloletej osoby a následne ohrozenie vážnosti a dôvery Policajného zboru v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany), je zrejmé, že na tento následok prvostupňový orgán pri rozhodovaní prihliadol (čo je zhrnuté na strane 7 odsek
3). Rovnako tak je podľa sťažovateľa zjavné aj určenie okolností a miery zavinenia (dôkladne rozpísané v opise skutku, ako aj v priznaní žalobcu, že oznámenie neprijal, rovnako tak aj na str. 6, kde je opísané, čo všetko žalobca nevykonal). 15. Ďalej nesúhlasil s tým, že by sťažovateľ nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom.
Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktorý je súčasťou Vyjadrenia k začatiu disciplinárneho konania pod. č. ORPZ-MT-OPP6-240/2022 zo dňa 16. júna 2022 prvostupňový orgán akceptoval a túto požiadavku zrealizoval vo forme zabezpečenia písomnosti - Záznam zo služby zo dňa 02. októbra 2021, výpis z udalosti v SAP, dokumenty z priestupkového spisu č.p. ORPZ- MT-OPP6-44/2022, úradný záznam z osobného stretnutia u riaditeľa OR PZ v Martine zo dňa 13. septembra 2022, dokumenty z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-683/SU-MT-2022, Zápisnice z riadneho zasadnutia komisie ochrany verejného poriadku zo dňa 12. apríla 2022, 16. júna 2022 a 11. októbra 2022, výpis z knihy fonogramov a hlásení, záznam z vykonávania stálej služby na OO PZ v Sučanoch dňa 02. októbra 2021, prezenčná listina z preškolenia nariadenia P PZ č. 80/2018, prezenčná listina z preškolenia nariadenia MV SR č. 175/2010 a nariadenia P PZ č. 90/2019, pomocný materiál ohľadom podozrivého U. E., Inštruktážny záznam OO PZ Sučany zo dňa 02. októbra 2021, plán služieb referentov OO PZ Sučany
za mesiac október 2021, úradné záznamy - Q.. Q.. Q. W., V.. P. E., prepis audiozáznamu zo zariadenia ESIS zo dňa 02. októbra 2021, Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2020; Uloženie výčitky zo dňa 24. februára 2022 a zo dňa 13. júna 2022, výsledky za rok 2020-2022, Záznam o vyhodnotení kópie spisového materiálu s poučením o možnosti predkladať pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 7 dní od prevzatia kópie spisového materiálu. Sťažovateľ tak mal za to, že zabezpečil všetky dôkazy potrebné pre konanie - navrhnuté žalobcom, aj z vlastnej iniciatívy.
16. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že nebolo uvedené, ako vyhodnotil skutočnosti, na základe ktorých uložil disciplinárne opatrenie a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi disciplinárnym rozkazom uložil.
Sťažovateľ v celom odôvodnení priebežne vyhodnocuje jednotlivé skutočnosti vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu, jednoznačne uvádza, z čoho vychádzal pri určení disciplinárneho opatrenia, ako aj jeho výšky. Prvostupňový orgán vychádzal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia z podkladov týkajúcich sa osoby policajta a jeho prístupu k výkonu služby - výčitka zo dňa 13. júna 2022, výčitka zo dňa 24. februára 2022, záznam z hodnotenia za rok 2020, výsledky činnosti za rok 2020, 2021 a 2022.
17. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/ 27/2017 a konštatoval, že žalobcovi bolo za disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v znížení služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z.
Správne orgány oboch stupňov pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadli na všetky kritériá v zmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona. Tvrdil, že v prípade žalobcu sa jednalo o vedomé porušenie povinností policajta, ktoré vyplývajú z dvoch interných predpisov - nariadenie P PZ č. 80/2018 a nariadenie P PZ č. 90/2019, ako aj porušenie povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tiež žiadal, aby kasačný súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP.
III.
19. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 16. októbra 2025.
IV.
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP; dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom, je potrebné zmeniť a správnu žalobu zamietnuť.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) uložil Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 (ďalej ako „Disciplinárny rozkaz“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu službu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8.00 do 20.00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo
potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Q. XXX. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka Q. XXX v zložení žalobca ako veliteľ a člen V.. P. E. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby B. R., nar. X. W. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W. rómskymi osobami.
Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ - otec napadnutej osoby - I. R., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/XX, W., ktorý hliadke oznámil, že jeho syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany. Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča X. Q., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu Stará Hradská, po chvíli za nimi smerom od podchodu na ulicu Stará Hradská išiel chlapec
na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. X. Q. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o U. E.. Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo B. R. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá.
Upozornil ho, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo sa aj riešilo na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac sa o jemu oznámený skutok a ani o oznamovateľa I. R. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú skutočnosť poznačil do záznamu zo
služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
26. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že voči žalobcovi bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť za zavinené porušenie povinností majúce znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnu zodpovednosť možno definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká v prípade zavineného porušenia služobnej povinnosti a ktorý sa realizuje ukladaním disciplinárnych opatrení a iných sankcií. Disciplinárna zodpovednosť je typická pre služobný pomer príslušníkov Policajného zboru a je výrazom verejnoprávnej povahy štátnej služby v dôsledku uplatňovania administratívnej metódy právnej regulácie. Pre uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti je typické, že subjekt, ktorý porušil služobnú disciplínu, je vo vzťahu podriadenosti voči tomu, kto disciplinárnu zodpovednosť uplatňuje, a to dovtedy, kým subordinačný vzťah trvá. Povaha disciplinárnej zodpovednosti policajtov v štátnej službe plne korešponduje s verejnoprávnym charakterom služobného pomeru. Uplatňovanie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti súvisí bezprostredne s dodržiavaním služobnej disciplíny podľa dodržiavania všetkých služobných povinností vyplývajúcich policajtovi zo služobného pomeru
(MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80- 8168-981-9).
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Kasačný súd v súvislosti s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP poznamenáva, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (poznámka kasačného súdu).
28. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
29. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd poznamenáva, že kasačné námietky sťažovateľa sú skôr vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením veci správnym súdom.
30. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil nesprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
31. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
32. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 33. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.
34. Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
35. Podľa § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
36. Podľa názoru kasačného súdu správny súd nesprávne právne vec posúdil. Kasačný súd sa nestotožnil so závermi správneho súdu, vyjadrenými najmä v bodoch 46-50 napadnutého rozsudku. 37. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že o disciplinárnom previnení žalobcu - policajta sa nadriadený dozvedel dňa 12. apríla 2022 na pracovnom stretnutí s komisiou ochrany verejného poriadku obce Sučany, od predsedu komisie X.. Q.. V. O..
Jedným z bodov stretnutia bola aj sťažnosť I. R. voči policajtom OO PZ, ktorí dňa 2.10.2021 neprijali oznámenie vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. rómskymi osobami v obci Sučany na ul. Stará Hradská
aj napriek tomu, že podozrivé osoby boli dôveryhodne stotožnené. Následne bola uvedená skutočnosť zo strany riaditeľa OO PZ preverená u samotného oznamovateľa I. R., ktorým bola udalosť opísaná a potvrdená. Oznámenie I. R. bolo dodatočne na základe pokynu riaditeľa OO PZ prijaté dňa 17.5.2022 V.. O.. Q. X. a následne ním zdokumentované a objasnené pod č.p.: ORPZ-MT-OPP6-P-44/2022 ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990Zb. o priestupkoch, kde počas jeho objasňovania bolo preukázané, že skutku sa dopustili konkrétne osoby, ktoré už pri prvotnom oznámení dňa 2.10.2021 označil oznamovateľ, ako aj službu konajúci hasič X. Q.. Počas dodatočnej realizácii
skutku, konaním páchateľov došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu skutok bol z priestupku prekvalifikovaný na trestný čin a realizovaný pod č.p.: ČVS:ORP-683/SU-MT-2022. Na základe prvotných oznámených a preverených skutočností bolo voči (žalobcovi) V.. O.. Q. X. dňa 4.6.2022 začaté disciplinárne konanie a podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorom bol dotknutý policajt poučený o práve vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Z jeho prvotného písomného stanoviska, ktoré predložil dňa 14.06.2022, vyplynulo, že doposiaľ nebol oboznámený s disciplinárnym spisom, preto požiadal o nahliadnutie do disciplinárneho spisu, ako aj do spisu pod č.p.:ORPZ-MZ-OPP6-P-44/2022, ktorým v tom čase svojvoľne disponoval, nakoľko od 17.05.2022 ho mal pridelený na jeho realizáciu. Dňa 24.06.2022 mu boli poskytnuté všetky vyžiadané podklady.
Následne dňa 30.06.2022 bolo doručené jeho druhé stanovisko, v ktorom uviedol, že mu nebolo umožnené nahliadnutie do disciplinárneho spisu. 38. Z obsahu spisov vyplynulo, že k samotnému skutku žalobca uviedol, že dňa 2.10.2021 ako hliadka s volacím znakom Q. XXX boli operačným dôstojníkom vyslaní na preverenie oznámenia oznamovateľa I. R. na Námestie SNP v obci Sučany, kde sa stretli s oznamovateľom a od neho oznámenie na mieste prijali, čo sa týka fyzického napadnutia jeho syna B. R. skupinou Rómov v obci Sučany, kde sa presúval na bicykli z domu na futbalové ihrisko.
S oznamovateľom sa mal dohodnúť, že príde po ošetrení syna aj s ním podať oznámenie na OO PZ. Po prijatí oznámenia boli vykonať previerky za účelom stotožnenia páchateľa skutku, a to prezretím kamerových záznamov z obce Sučany v budove hasičov. Prezretím týchto záznamov nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko hliadka mala plniť ďalšie služobné povinnosti sa v daný deň už s oznamovateľom I. R. nestretli. Uvedené oznámenie I. R. poznačil do záznamu zo služby. Zo záznamu zo služby zo dňa 2.10.2021 spísaný (žalobcom) dotknutým policajtom vyplýva, že počas služby hliadka Q. XXX vykonávala v služobnom obvode OO PZ dve preverenia, a to v čase od 13:15 hod. do 13:30 hod. - prijímanie oznámenia od I. R. vo veci fyzického napadnutia jeho syna B. R. skupinou rómskych osôb a v čase od 17:27 hod. do 20:30 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Na pokyn riaditeľa OO PZ sa dňa 13.09.2022 uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom sa na otázku riaditeľa OO PZ Martin smerujúci policajtovi, z akého dôvodu neprijal a nezdokumentoval oznámenia od občanov zo
dňa 2.10.2021 od I. R. a v druhom prípade dňa 09.07.2022 od oznamovateľov zamestnancov čerpacej stanice Dalioil vo veci nezaplatenia natankovaných pohonných hmôt, keď je to jeho povinnosťou, policajt odpovedal, že je to pravda, že oznámenia neprijal, nevie, prečo ich neprijal a len mykol plecami.
39. Počas šetrenia veci oprávneným orgánom bolo z vyjadrenia I. R. zistené, že tento dňa 2.10.2021 v poobedňajších hodinách z Námestia SNP v obci Sučany prostredníctvom telefónnej linky č. 158 privolal k sebe hliadku polície. Po príchode policajnej hliadky tejto oznámil skutočnosť fyzického napadnutia syna B. R. rómskymi osobami na ulici Stará Hradská v obci Sučany v uvedený deň, keď sa jeho syn presúval na bicykli z domu na futbalové ihrisko. Taktiež im uviedol, že fyzickým napadnutím došlo u syna k zraneniu, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie. Jeden z policajtov mu uviedol, aby sa so synom po jeho ošetrení dostavil na OO PZ a oni zatiaľ idú pozrieť kamerové záznamy z obce za účelom zistenia páchateľov. Následne po lekárskom ošetrení na úrazovej ambulancii v UNM v Martine sa menovaný so synom v čase okolo 19:40 hod. v ten istý deň dostavili na OO PZ, kde sa nik nenachádzal. V čase okolo 19:55 hod. prišla k vchodovým dverám OO PZ osoba, ktorú oslovil, tá mu uviedla, že je policajt a nastupuje do nočnej služby. Tejto osobe podrobne opísal, čo sa stalo jeho synovi, na čo mu osoba uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po svojej
línii. Následne odišiel a celú záležitosť si riešil sám vo svojej kompetencii. Z kamerových záznamov od hasičov mu boli poskytnuté fotografie podozrivých osôb, ktoré tesne pred skutkom prichádzali po chodníku od podchodu cesty 1/18 k ulici Stará Hradská, kde došlo k fyzickému napadnutiu jeho syna a tie isté osoby následne po fyzickom napadnutí vychádzali z ulice Stará Hradská popri evanjelickom kostole na ul.
SNP. Po vzhliadnutí fotografií osôb jeho synom tieto opoznal, boli to osoby, ktoré ho fyzicky napadli a jedného poznal aj po mene, volá sa U. E.. Na nečinnosť a postoj policajtov OO PZ k podaniu oznámenia sa bol osobne sťažovať na Obecnom úrade v Sučanoch.
40. Kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom správneho súdu vyjadreným v bode 47 napadnutého rozsudku, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vo vysvetlení k úradnému záznamu zo dňa 16.05.2022 (ktorý napísal a na znak pravdivosti obsahu osobne podpísal) uviedol, že po jemu oznámení skutku I. R. spoločne s kolegom boli pozrieť obecný kamerový systém obce Sučany; žiadna z kamier nezachytila žiadne osoby - teda nebolo možné zistiť totožnosť podozrivých.
Tieto tvrdenia žalobcu vyvrátil hasič X. Q., ktorý uviedol, že policajt bol v deň skutku na hasičskej stanici sám. Na kamerových záznamoch bolo zjavne vidieť páchateľov, ako aj poškodeného. Hasič mu uviedol, že páchateľov pozná, sú to Rómovia z obce Sučany. Žalobca, ktorý v tom čase vykonával stálu službu a súčasne veliteľa v hliadkovej službe tak zistenú skutočnosť nezdokumentoval a ani nezabezpečil od prvotného oznámenia kópie kamerových záznamov na DVD, resp. ich zálohovanie. Oprávnený orgán mal za to, že žalobca ako dotknutý policajt mal po jemu oznámení dostatok času oznámenie prijať na mieste formou prvopisu, resp. neodkladne, na OO PZ podrobným úradným záznamom zdokumentovať oznámený skutok. Na takto prijaté oznámenie mal založiť priestupkový spis a zaevidovať ho neodkladne v module integrovaného informačného systému CESDaP-e. Ďalej mal bezodkladne do spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie záznamu na DVD, resp. ich zálohovanie. Uplynutím doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Oprávnený orgán ďalej dôvodil aj tým, že v danej veci išlo o konanie páchateľov,
ktorí vážne a úmyselne ohrozili život a zdravie maloletej osobe. Oznamovateľ I. R. bol nútený si sám zabezpečiť dôkazný materiál, fotky podozrivých osôb z kamerového systému od hasiča X. Q., ktoré doložil do priestupkového spisu. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v disciplinárnom konaní dospel oprávnený orgán k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že V.. O.. Q. X. (žalobca) sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/ 1998 Z.z., čo malo za následok narušenie vážnosti Policajného zboru a ohrozenie dôvery v tento zbor v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany. Kasačný súd, na rozdiel od správneho súdu, sa s ustáleným následkom disciplinárneho previnenia žalobcu stotožnil.
41. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu vyjadreným v bode 48, v ktorom správny súd spochybnil jednak postup prvostupňového orgánu, ako aj samotný Disciplinárny rozkaz v časti rozhodovania o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi a zaťažil ho vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov § 191 ods. 1 písm. d) SSP, preto správny súd, tak ako to uviedol, nemohol vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisov kasačný súd považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na samotné odôvodnenie Disciplinárneho rozkazu, v ktorom riaditeľ OO PZ Sučany disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu jeden mesiac odôvodnil tak, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia V..
O.. Q. X. (žalobcu) berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Uviedol, že sa jedná o policajta, ktorý si od roku 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností
nadriadenými. V roku 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas; v roku 2022 uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností.
Na odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím v napadnutej časti uviedol: „O tom, akého stupňa (závažnosť) porušenia sa policajt svojím konaním dopustil, rozhoduje výlučne nadriadený. Ani súd nemôže zasahovať do tohto diskrečného oprávnenia nadriadeného (nemôže posúdiť závažnosť, resp. či určité konanie je menej závažné, resp. zvlášť hrubé porušenie povinností). Nadriadený v rámci svojej disciplinárnej právomoci pred uložením disciplinárneho opatrenia musí vychádzať z objektívne zisteného skutočného stavu, musí prihliadať na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, jeho následky, mieru zavinenia a v neposlednom rade i prihliadať na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Na druhej strane sa policajtovi priznáva právo pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Až potom nadriadený zhodnotí zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Zákon neustanovuje formu jednotlivých dôkazov ani formu ich vyhodnotenia. Súvisí to s neformálnosťou ich zisťovania v rámci disciplinárneho konania. Skutkovým základom disciplinárnej zodpovednosti je disciplinárne previnenie (disciplinárny delikt), t.j. zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. V tomto prípade ide o disciplinárne previnenie, pretože priamo súvisí s výkonom štátnej služby. Jednou zo zásad pri ukladaní disciplinárnych opatrení v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. je, že za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie buď písomné pokarhanie, alebo zníženie služobného platu, pričom k jednému alebo druhému možno uložiť aj zákaz činnosti či prepadnutie veci (aj obe naraz). Vzhľadom na postoj policajta k plneniu služobných úloh, jeho odôvodňovanie, berúc do úvahy predovšetkým dosiahnutie preventívnovýchovných účinkov (individuálna aj generálna prevencia), sa uplatnenie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 53 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/ 1998 Z.z. oprávneným orgánom predpokladá ako neúčinné a nebude dostatočné vo vzťahu k jeho účelu smerujúcemu k náprave policajta a na obnovenie služobnej disciplíny.“
42. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil kasačný súd právny názor správneho súdu uvedený v bode 49 rozhodnutia, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti za arbitrárny. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012).
43. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil rozsudok správneho súdu za nesprávny, preto ho zmenil a správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zamietol. 44. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s §
467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 45. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalovaného odkladný účinok. 46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2026