6Ssk/157/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S. M., narodený XX. Z. XXXX, bytom C. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. januára 2022, číslo 1011120402021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. marca 2023, č. k. 20Sa/6/2022-74, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

700-0411193021-GC04/21, ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné za obdobie február 2021 až jún 2021 na nemocenské poistenie v sume 120,10 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 491,40 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,65 eur, spolu v sume 904,95 eur) žalobcu upovedomila o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou - Sociálnou poisťovňou. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 225a ods. 1-3, § 225b, § 225n ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na svoj predchádzajúci rozsudok zo 16. septembra 2022, sp. zn. 20S/26/2021 vydaný v konaní, v rámci ktorého posudzoval zákonnosť exekučného titulu (vec vedená na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Ssk/64/2023; pozn.), vyhodnotil postup žalovanej za zákonný. Pokiaľ žalobca poukazoval na nemožnosť výkonu podnikateľskej činnosti v dôsledku prijatých protipandemických opatrení, krajský súd dodal, že nešlo o žiaden z prípadov zániku živnostenského oprávnenia vymenovaných v ustanovení § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. a v súvislosti s tým ani o prípad zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 vety prvej zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné poistenie zaniká odo dňa, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie svojej činnosti. Žalobca pritom nevykonal a ani netvrdil vykonanie žiadnych úkonov či existenciu okolností spájaných podľa zákona s dočasným zánikom povinnosti platiť povinné poistenie. Dodal, že vo veci vymáhania vykonateľnej pohľadávky nie je dôvod exekučný titul na základe rovnakých námietok spochybňovať. 4. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Uviedol, že zdroj jeho príjmov pochádza z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia. V tomto smere poukázal na jednotlivé vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré platili v rozhodnom období február 2021 až jún 2021 a ktoré žalobcu obmedzovali v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keď zakazovali vstup osôb aj do predajní s elektro-materiálom za účelom nákupu elektro-materiálu. A keďže prístup do predajní s elektro-materiálom je neodmysliteľným predpokladom výkonu živnosti žalobcu, uložením zákazu bol žalobcovi znemožnený výkon živnosti žalobcu. Jediná výnimka, ktorá mohla oprávňovať žalobcu na vstup do zariadení potrebných pre výkon jeho živnosti boli negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19, alebo zaočkovanie proti ochoreniu COVID-19, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 08. decembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 4/ 2021 vyslovil neústavnosť § 48 ods. 4 písm. z/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení, ktorý predstavoval právny podklad pre následné vydávanie vyhlášok vrátane uvedených výnimiek. Z uvedeného dôvodu potom aj samotné výnimky boli ustanovené protiústavne. Za takéhoto stavu potom nastala situácia plynúca z § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Hoci živnostenské oprávnenie nezaniklo, vstup do zariadení potrebných pre výkon živnosti žalobcu bol vo verejnom záujme zakázaný a jediné výnimky z takto nastaveného rámca boli protiústavné, došlo k naplneniu situácie, kedy samostatne zárobkovo činná osoba už nebola oprávnená vykonávať svoju živnostenskú činnosť. Žalobcovi potom zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie minimálne v období pokrytom vyhláškami, teda od 27. januára 2021 do 28. mája 2021. Základným predpokladom dosiahnutia zisku živnostníka je možnosť realizovať činnosti, protihodnotou ktorých bude plnenie tretích osôb v prospech živnostníka, pričom v prípade žalobcu je touto činnosťou možnosť vykonávať práce na elektrických zariadeniach v priestoroch zákazníka. Predmetné vyhlášky však extrémne zúžili okruh priestorov, kde by bolo možné realizovať práce na elektrických zariadeniach, čo sa prejavilo na príjmoch žalobcu. 7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

v sume 491,40 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,65 eur, spolu v sume 904,95 eur) žalobcu upovedomila o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou - Sociálnou poisťovňou.

19. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 20. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 21.

23. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

25. Podľa § 225c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

27. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej a tiež vlastnej rozhodovacej činnosti mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán v súlade s § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi listom z 15. februára 2021 písomne oznámil vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a tiež výšku odvodovej povinnosti; zároveň bol žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení; uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 14. júla 2021, číslo 700-0411193021-GC04/21 predpísal žalobcovi za obdobie február 2021 až jún 2021 poistné v celkovej sume 904,95 eur, - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací právny orgán rozhodnutím zo 04. októbra 2021, číslo 45122-2/2021-BA zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 14. júla 2021, - krajský súd rozsudkom zo 16. septembra 2022, č.k. 20Sa/26/2021-89 správnu žalobu podanú

- medzitým prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 12. novembra 2021, číslo 1011120402021 rozhodol o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa § 225c zákona č. 461/2003 Z.z. [exekučný titul predstavovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie zo 14. júla 2021 o predpise poistného za obdobie február 2021 až jún 2021 v celkovej sume 904,95 eur], - následne prvostupňový správny orgán dňa 15. novembra 2021 pod číslom 1011120402021 vydal upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, - na odvolanie žalobcu žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 19. januára 2022 odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 15. novembra 2021, - vzhľadom na to, že krajský súd v konaní vednom pod sp. zn. 20Sa/26/2021 priznal uznesením z 10. mája 2022, sp. zn. 20Sa/26/2021 správnej žalobe odkladný účinok, prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. mája 2022, číslo 1011120402021 v súlade s § 225d zákona č. 461/ 2003 Z.z. odložil vymáhanie predmetnej pohľadávky,

30. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalobca v podanom odvolaní popisoval dôvody, pre ktoré mu bolo znemožnené vykonávať živnostenskú činnosť. Konkrétne uvádzal, že v období, za ktoré mal platiť poistné na sociálne poistenie mu bolo v dôsledku prijatých vyhlášok, ktorými bol počas pandémie COVID-19 ustanovený zákaz vstupu do predajní za účelom nákupu a vykonávania prác s elektrickými zariadeniami znemožnené podnikanie, z ktorého dôvodu potom chýbal predpoklad vzniku povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu okolnosť, ktorá by sa vyskytla po vzniku exekučného titulu, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného (26. októbra 2021), ktorá by predstavovala prekážku pre vymáhanie pohľadávky; nebol preto daný dôvod na iný postup a rozhodnutie. Možno v tomto smere poukázať na právny názor iného senátu tunajšieho súdu v súvislosti s § 225n zákona č. 461/2003 Z.z. vyslovený v rozhodnutí z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/4/2021, poľa ktorého cit.: „ (.

Možno len doplniť, že právoplatný exekučný titul (v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím) bol predmetom súdneho prieskumu zo strany krajského súdu, ktorý rozsudkom zo 16. septembra 2022, č.k. 20Sa/26/2021-89 správnu žalobu podanú proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovanej zo 04. októbra 2021 ako nedôvodnú zamietol.

32. Len pre úplnosť ohľadom žalobcom uplatnených námietok, najvyšší správny súd uvádza, že už v rozsudku z 24. januára 2024 sp. zn. 6Ssk/64/2023 sa relevantne a dôkladne vyjadril k otázke týkajúcej sa vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

inak. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z.) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

K zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby primárne dochádza tým, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nepresiahne 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 [v takom prípade dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 30. júnu (prípadne k 30. septembru) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5], alebo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Pokiaľ žalobca odvodzoval zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od neústavných a nezákonných protipandemických opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v podobe vyhlášok, ktoré platili v

. .) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Tento dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vo vzťahu k žalobcovi nemožno uplatniť, nakoľko v rozhodnom období žalobcovi oprávnenie na výkon živnosti - osvedčenie o živnostenskom oprávnení OU-TT-OZP1-2015/ 024727-2 nezaniklo, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca v podanej kasačnej sťažnosti.“ 33.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

V Bratislave dňa 28. augusta 2024