6Ssk/158/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 8. decembra 2022, č. k. 47Sa/16/2021-106 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. mája 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004, ktorým v rámci odvolacieho konania podľa § 59 ods. 2 ods. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil prvostupňové administratívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 02. 2020, Číslo: SPOU-OSZ-36.951-064/ 2021-VZ (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 29 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 3 písm. a/, § 29 ods. 4, § 29 ods. 5, § 55 zákona č. 100/1988 Zb., § 81 ods. 3 písm. a/, § 84 ods. 1, § 84 ods. 7 písm. a/, § 84 ods. 8, § 105 ods. 6, § 105 ods. 11, § 101 ods. 1, § 105 ods. 5, § 101 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z., a § 60 ods. 2, 5 § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Číslo: SPSČ-OSZ-36.951-060/2020-VZ žalovaný vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k zisteniam žalovaného a k podkladom pre rozhodnutie vo veci opätovného posúdenia jeho nároku na invalidný dôchodok a výsluhový dôchodok. 4. Ďalej uviedol, že pokiaľ príslušné orgány dôchodkového poistenia žalovaného v oboch stupňoch administratívneho konania na odňatie predmetného výsluhového dôchodku aplikovali ustanovenie § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z., postupovali zákonne, teda podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vedenia preskúmavaného administratívneho

5. V súvislosti s podstatou základnej podmienky prikazujúcej príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia policajtov odňať neoprávnene priznanú dávku výsluhového zabezpečenia, teda preukázanie dôvodov, že odňatá dávka bola priznaná neprávom, táto skutkovo právna otázka bola zo strany konajúcich správnych orgánov oboch stupňov vyhodnotená správne a podľa relevantných právnych predpisov v ich znení účinnom v čase, kedy nárok na predmetnú dôchodkovú dávku vznikol, teda v danom prípade v čase, kedy sa posudzoval nárok žalobcu na invalidný dôchodok, ako aj na výsluhový dôchodok v roku 2003. Týmto postupom nedošlo k nezákonnej retroaktivite posudzovania oprávnenosti predmetných nárokov, pretože § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. predpokladá skúmanie podmienok neoprávneného priznania dôchodkovej dávky, čo samo osebe vyžaduje preverenie tejto skutočnosti podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku nároku na predmetnú dávku, resp. v čase vydania skoršieho rozhodovania o jej priznaní. S týmto postupom v aplikácii relevantných zákonných ustanovení v časovej verzii účinnej v čase vzniku nároku na

6. Zároveň konštatoval, že ani vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k nezákonnej retroaktivite vydaním preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, pretože rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku pôsobí vo vzťahu k žalobcovi do budúcna (ex nunc; s použitím ustanovenia § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa vyplácanie dávky zastavuje odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila), pričom v danom prípade jeho vykonateľnosť nastala od doručenia rozhodnutia prvého stupňa žalobcovi, keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu vo veci odňatia dávky nemá odkladný účinok (§ 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z.). Účinky napadnutého rozhodnutia nepôsobia od počiatku, spätne a žalobca nemusí vyplatené dávky, neoprávnene priznané, vrátiť, hoci pri ich priznaní išlo zo strany v tom čase rozhodujúcich administratívnych orgánov dôchodkového zabezpečenia policajtov o nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov upravujúcich dôchodkové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajtov, a to z dôvodu

SPC-36.951-2/5-2003 podľa § 38 v spojení s § 39, § 58, § 60 a § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.), ako aj vo veci invalidného dôchodku priznaného žalobcovi od 01. 05. 2003 (rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 11. 2003, Číslo: SPC-36.951-8/5-2003 podľa § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.), nesporne vyplýva, že pre posúdenie nároku a pre určenie výšky na obe tieto dávky bolo, okrem iného v prípade invalidného dôchodku, zohľadnené obdobie výkonu služby policajta žalobcom, konkrétne obdobie 20 rokov a 35 dní (zhodnotené od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 v I. kategórii funkcií náhradná vojenská služba, od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií výkon služby v Policajnom zbore a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 v III. pracovnej kategórii výkon služby v Policajnom zbore).

duplicitne. Z obsahu administratívneho spisu a z napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplynulo, že zistenú skutočnosť duplicitného zhodnotenia obdobia výkonu služby policajta konajúce orgány žalovaného správne vyhodnotili, keď pristúpili k opakovanému posúdeniu, resp. vyhodnoteniu splnenia existencie, resp. neexistencie nárokov žalobcu na vyplácanie predmetných dvoch dôchodkových dávok, priznaných žalobcovi

Tento postup korešponduje jednak s právnym názorom vyššej súdnej inštancie (uvedeným v rozsudku NS SR sp. zn. 9 So 127/2011 z 25. apríla 2012 a jednak uvedený postup žalovaného korešponduje s jazykovým, logickým a teleologickým výkladom právnej vety vyjadrenej zmocňujúcim ustanovením § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v čase rozhodovania o odňatí predmetnej dávky. Druhá z možností, resp. druhý zákonný dôvod odňatia dávky sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, zakotvený v závere ustanovenia § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. v sebe predpokladá zistenie o neoprávnene priznanej dávke (teda z jazykového výkladu vyplýva, že dávka sociálneho zabezpečenia sa odníme, ak sa zistí, že táto dávka bola priznaná neprávom), čo logicky predpokladá a v sebe zahŕňa proces zisťovania a preverovania zo strany príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia, či tá, ktorá dávka sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bola poistencovi priznaná oprávnene, teda v súlade s právnymi prepismi

vznikom invalidity tak, ako to výslovne stanovuje § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. Teda pri správnej aplikácii hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov orgánmi sociálneho zabezpečenia žalovaného v roku 2003, kedy rozhodovali o žiadostiach žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku a o priznanie invalidného dôchodku, by pri zohľadnení nemožnosti duplicitného zhodnotenia doby služby v trvaní 20 rokov a 35 dní pre účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok a zároveň na invalidný dôchodok nemohlo prísť k súbehu (§ 66 zákona č. 328/2002 Z. z.) týchto dvoch dávok dôchodkového a výsluhového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru.

V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. (od 01. 07. 2002) už príslušný zamestnávateľ žalobcu neodvádzal poistné na dôchodkové zabezpečenie za žalobcu do všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 100/1988 Zb., pretože od 01. 07. 2002 sociálne zabezpečenie policajtov plynulo prešlo do osobitného systému sociálneho zabezpečenia upraveného zákonom č. 328/2002 Z. z., teda došlo aj k prechodu účasti žalobcu na dôchodkovom zabezpečení zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov od 01. 07. 2002.

zbore. V tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. 10. 2021, sp. zn. 43Sa/14/2020-96, ktorým zamietol žalobu žalobcu vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 08. 2020 v spojení s potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 04. 05. 2020 vo veci zastavenia konania o žiadosti žalobcu (zo dňa 03. 02. 2020) o priznanie invalidného dôchodku podľa § 134 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

februára 2019. 12. V súvislosti s právnou otázkou započítania doby dôchodkového zabezpečenia, získanej a zároveň nezohľadnenej na nárok dôchodkovej dávky v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pre účely určenia doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení v súvislosti s posúdením podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, krajský súd taktiež dal analogicky do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 9So/110/2015.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (od 01. 01. 2004) sa už ustanovenia § 101 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na riešenie podmienok použitia ustanovení všeobecných predpisov o sociálnom poistení v prípade nezískania nároku na invalidný výsluhový dôchodok neaplikovali a na zabezpečenie nároku na dôchodkovú dávku v takomto prípade sa aplikovali ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktoré taktiež jednoznačne vylučujú duplicitné zhodnotenie dôb dôchodkového poistenia získaných v služobnom pomere, pretože za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta len v prípade, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

14. Záverom krajský súd konštatoval, že žalovaný pri posudzovaní trvania nároku na súbežne vyplácané dávky správne prihliadol na ich aktuálne vyplácanú výšku a pri zistení, že žalobcovi bol od 01. 01. 2021 vyplácaný invalidný dôchodok v sume 541,60 eur mesačne a výsluhový dôchodok v sume 449,41 eur mesačne, na základe čoho v súlade s ustanovením § 65 zákona č. 328/2002 Z. z. (predtým § 55 zákona č. 100/1988 Zb.) odňal žalobcovi výsluhový dôchodok, ktorý dosahoval nižšiu sumu ako vyplácaný invalidný dôchodok, teda ponechal žalobcovi nárok na vyplácanie dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia a pre žalobcu priaznivejšia. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 16. apríla 2023 (doručená krajskému súdu dňa 03. 05. 2023). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a že podanie bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j/ SSP.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

20. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu podaním zo dňa 13. 09. 2023, Číslo: Sl-OPS-2023/001197-009, v ktorom uviedol, že sa s argumentáciou a právnym názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožnil, pričom plne súhlasí s výrokom krajského súdu. Navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu v zmysle § 461 SSP. 21. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo doručené na vedomie žalobcovi dňa 28. 10. 2023.

IV. Konanie pred kasačným súdom

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, postupom podľa § 190 SSP, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa zo dňa 28. mája 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/002409-004, ktorým v rámci odvolacieho konania podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové administratívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 02. 2020, Číslo:

29. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

32. Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

34. Podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb., ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší).

35. Podľa § 65 zákona č. 328/2002 Z. z., pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku policajta a invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka a invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka má poberateľ dávky nárok na výplatu len jedného dôchodku, a to

36. Podľa § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., dávky výsluhového zabezpečenia priznáva zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

39. Podľa § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z., podanie odvolania proti rozhodnutiu o priznaní dávky, zvýšení dávky, znížení dávky, zastavení výplaty dávky a odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok.

41. Podľa § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo sa jej výplata zastaví odo dňa nasledujúceho po dní, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.

43. Podľa § 101 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2004 na vznik nároku na dávku, jej priznávanie, zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) ,obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

47. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca podal dňa 07. 04. 2003 na predpísanom tlačive žiadosť o výsluhový príspevok PZ, v ktorej žiadal o priznanie výsluhového príspevku od 01. 05. 2003 (z uvedeného tlačiva vyplynulo, že služobný pomer skončil dňa 30. 04. 2003); - rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. 06. 2003, Číslo: SPC-36.951-2/5-2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 05. 2003 (započítateľné doby: od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 NVS I., od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 PZ I., a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 PZ III.); - ďalej podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobcu v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože mu bola lekárskou komisiou MV SR dňa 23. 01. 2003 zmenená zdravotná klasifikácia z „A“ na „D“ a bol vyhodnotený ako nespôsobilý na výkon štátnej

vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku podľa § 134 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. zastavil [odôvodnil to skutočnosťou, že o tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil]; - žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 14. 05. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 08. 2020, Číslo: SPSČ-PO3-2020/003138-002, a to tak, že zamietol toto odvolanie a potvrdil rozhodnutie zo dňa 04. 05. 2020; - žalobca uvedené rozhodnutie napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave, sp. zn. 43Sa/14/2020, a to tak, že žalobu žalobcu zamietol; - žalovaný dňa 01. 10. 2020 začal správne konanie o posúdenie súbežného trvania nároku na výsluhový dôchodok a nároku na invalidný dôchodok, pričom listom vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia [informoval žalobcu, že poberanie výsluhového dôchodku a invalidného dôchodku je realizované v rozpore s ústavou, ako aj platnou právnou legislatívou]; - žalobca využil toto právo a vyjadril sa dňa 02. 11. 2020 k podkladom rozhodnutia [uviedol,

48. V predmetnej veci bolo sporným, či prvostupňový orgán postupoval správne, ak žalobcovi odňal výsluhový dôchodok od 01. 05. 2003 a jeho výplatu zastavil od 01. 02. 2021 z dôvodu poberania invalidného dôchodku priznaného mu odo dňa 01. 05. 2003, pričom prvostupňový orgán zistil duplicitné zhodnotenie doby služby policajta na nárok žalobcu na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok. Základnou úlohou najvyššieho správneho súdu v tejto veci aj v kontexte uplatnených kasačných dôvodov žalobcu v kasačnej sťažnosti bolo posúdiť, či krajský súd správne vyhodnotil záver o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

49. Zákon č. 328/2002 Z. z. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia (§ 1), pričom tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla

Tento zákon sa vzťahoval na občanov, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia. Naopak, zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzil sociálne poistenie, upravil rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok (§ 1 ods. 1), zároveň však vymedzil, že sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 328/2002 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 3). Z uvedeného tak vyplýva, že prvostupňový orgán v prípade žalobcovej žiadosti zo dňa 07. 04. 2003 o výsluhový dôchodok postupoval správne, ak

50. Vo vzťahu k zákonu č. 328/2002 Z. z. a konkrétnym dôchodkovým dávkam, najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že na výsluhový dôchodok v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinný v čase podania žalobcovej žiadosti, t. j. 07. 04. 2003) má nárok policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak tento trval najmenej 15 rokov (v žalobcovom prípade možno hovoriť o dobe služobného pomeru 20 rokov a 35 dní, ako vyplynulo z predloženého administratívneho spisu). Na základe uvedeného mu tak bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2003, Číslo: SPC-36.951-2/5-2003 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 05. 2003 (započítateľné doby: od 01. 04. 1983 do 31. 08. 1983 NVS I., od 01. 09. 1983 do 31. 12. 1999 PZ I., a od 01. 01. 2000 do 30. 04. 2003 PZ III.). Uvedené posúdenie prvostupňovým orgánom nebolo sporné, zároveň žalobca ani nenamietal, že v tejto súvislosti došlo k nezrovnalostiam.

Len pre úplnosť, najvyšší správny súd ďalej dodáva, že žalobcov služobný pomer bol ukončený dňom 30. 04. 2003, a to na základe personálneho rozkazu zo dňa 10. 04. 2003, Číslo: 31, v zmysle § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Lekárska komisia zasadla z dôvodu posúdenia zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia v zmysle § 223 ods. 3 zákona č. 73/ 1998 Z. z., pričom žalobca bol uznaný ako neschopný služby v policajnom zbore, pracovná neschopnosť trvala od 10. 06. 2002 a skončila dňa 26. 05. 2003. Lekárska komisia určila, že žalobca je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek zamestnanie (dg.

52. V zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. sa konštatuje, že na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci, príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách, a príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 52. Čo sa týka priznania nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi, z rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi priznaný tento dôchodok vyplynulo, že „dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12 a § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1998 až 2002 v sume 4.067,- Sk a s prihliadnutím k

Ale tiež v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. platí, že „policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky invalidného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.“. Z uvedeného tak možno odvodiť, ale rovnako to vyplynulo aj zo spisového materiálu žalovaného, že žalobcovi bola pre jeho nárok na invalidný dôchodok započítaná aj doba služby policajta, ktorá mu samo o sebe bola už raz zhodnotená pri posudzovaní jeho nároku na výsluhový dôchodok, keďže z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku mal najvyšší správny súd za jednoznačne preukázané, že mu v tomto prípade bolo zhodnotených 20 rokov a 35 dní, čo predstavovalo dobu služby policajta (žalobcu). Preto možno ďalej konštatovať, že ak prvostupňový orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok opätovne započítal dobu služby žalobcu ako policajta, napriek tomu, že táto doba mu už bola raz započítaná pre jeho nárok na výsluhový dôchodok, konal

invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.“ Najvyšší správny súd konštatuje, že § 66 zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje súbežný nárok na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov (t. j. zákon č. 100/1988 Zb., resp. zákona č. 461/2003 Z. z.), avšak tento nárok by musel vzniknúť nezávisle od seba, t. j. bez duplicitného započítania rovnakých dôb zamestnania/služby pre jednotlivé druhy dávok (dôchodkov), tak ako to bolo aj v prípade žalobcu. Preto keď prvostupňový orgán zistil, že v žalobcovom prípade boli duplicitne započítané doby služby pre nárok na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok, začali konanie vo veci odňatia jednej z týchto dávok. 54. Žalobcovi prvostupňový orgán odňal výsluhový dôchodok, a invalidný dôchodok mu ponechal, pričom toto rozhodnutie odôvodnil aj skutočnosťou, že invalidný dôchodok žalobca poberal vo vyššej výške ako výsluhový dôchodok, čo pre žalobcu predstavovalo priaznivejšie

V žalobcovom prípade to tak predstavovalo odňatie výsluhového dôchodku a zastavenie jeho výplaty. S uvedeným postupom sa najvyšší správny súd stotožnil. 55. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

57. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie:

V Bratislave dňa 29. mája 2024