6Ssk/160/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. U. K., narodený XX. Q. XXXX, bytom v H., C. C. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, Baštová č. 5A, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016-PravO, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. marca 2023, č. k. 30S/113/2021-75, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 83 ods. 1 písm. c/, § 91 ods. 1 písm. c/, § 91 ods. 4, § 93 ods. 1 písm. b/, § 94 ods. 1 písm. e/, § 134 ods. 2 písm. c/, § 138 ods. 2, § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

ný alkohol vo forme vodky a bol požitý o 12:00 hod. v daný deň, mohol ovplyvniť dychové skúšky. Jednoznačne však znalkyňa ustálila, že pozitívne výsledky merania dychových skúšok boli spôsobené užitím alkoholu. Keďže žalobca udával požitie troch polievkových lyžíc (45 ml) skorocelového sirupu v 40% vodke o 12:00 hod. a 50 ml Bromhexinových kvapiek, znalkyňa predpokladala v závislosti od hmotnosti žalobcu, že koncentrácia etylalkoholu 0,55 g/kg (promile) by sa žalobcovi z krvi odbúrala za 2,75 až 4,58 hodín (v prípade hmotnosti žalobcu 75 kg) a koncentrácia etylalkoholu 0,52 g/kg (promile) by sa z krvi odbúrala za 2,60 až 4,33 hodín (v prípade hmotnosti žalobcu 80 kg). Obranu žalobcu krajský súd zhodnotil ako

odôvodnené. Rovnako postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania; žalobca tiež nekonkretizoval v čom, alebo akým spôsobom mali byť porušené dobré mravy. 4. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

7. Konkrétne namietal, že je vylúčené, aby sa veliteľ dozvedel o porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka až 28. júla 2016. Vykonané dychové skúšky z 10. júna 2016 jasne preukazovali vedomosť veliteľa o skutku žalobcu spočívajúcom v porušení základnej povinnosti - požitie alkoholických nápojov v služobnom čase. K tvrdeniu žalovaného, že tento čakal na podklady od Vojenskej polície, žalobca uviedol, že tieto podklady mal už 10. júna 2016 a vykonal ich vlastným šetrením, t.j. dychovou skúškou. Tieto zistenia v žiadnom prípade nepotreboval overovať prostredníctvom Vojenskej polície. Ďalej namietal, že nebol dôvod na postup podľa § 138 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého, ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú políciu. V tejto veci neexistoval žiaden dôvod žiadať Vojenskú políciu o stanovisko, keďže neexistovala pochybnosť o tom, či konanie žalobcu nie je trestným činom; navyše o stanovisko podľa § 138 ods. 3 menovaného zákona môže požiadať iba veliteľ. A keďže bola o stanovisko požiadaná Vojenská polícia, potom veliteľ musel mať vedomosť o tom, že žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z. Dodal, že v tomto prípade veliteľ nežiadal Vojenskú políciu o stanovisko, či skutok žalobcu nie je trestným činom, a teda podmienky pre postup podľa § 138 ods. 3 zákona neboli splnené a iná aktivita veliteľa je neprípustná. Pokiaľ potom veliteľ požiadal o stanovisko Vojenskú políciu, pochybil a zmeškal lehotu na podanie návrhu na prepustenie. 8. Vyjadril tiež nesúhlas so zamietnutím návrhu žalobcu o pripojenie spisu Vojenskej polície, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akého titulu sa začalo konanie Vojenskou políciou, kto požiadal o stanovisko, čo mala Vojenská polícia vyšetriť a či mala vykonať šetrenie na žiadosť veliteľa podľa § 138 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. Rovnako namietal, že krajský súd sa nevyjadril k rozsiahlemu vyjadreniu žalobcu z 03. marca 2020. Nakoniec namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keď v skutkovo obdobnom prípade u iného profesionálneho vojaka bol spracovaný návrh na prepustenie do 30 dní, avšak v prípade žalobcu bola vykonaná nadpráca Vojenskou políciou, čím podľa názoru žalobcu došlo k zmeškaniu lehôt na podanie návrhu na prepustenie. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím - personálnym rozkazom.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016-PravO, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 14. septembra 2016, číslo 6477 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z., pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase. 18. Zákon č. 281/2015 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1, 2). 19. Podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z., štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13. 20. Podľa § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z., profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78.

Podľa § 92 ods. 4 písm. d/ zákona č. 281/2015 Z.z., konanie o prepustení je začaté dňom doručenia návrhu na prepustenie podľa § 93 ods. 1 služobnému úradu. 23. Podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z., návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a/ až g/, k/ a n/, § 83 ods. 4 písm. b/ a c/, § 83 ods. 5 písm. b/ až g/ a § 83 ods. 6.

o prepustení zo služobného pomeru a súčasne ho v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil o možnosti vyjadrenia sa k príslušnému návrhu, - potvrdenie o oboznámení žalobcu so začatím konania o prepustení zo služobného pomeru žalobcu počnúc dňom 05. augusta 2016 žalobca vlastnoručne podpísal dňa 10. augusta 2016, - žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vyjadril dňa 10. júna 2016 vyjadrujúc nesúhlas s prepustením usúdiac, že si nebol vedomý faktu ohľadom požitia alkoholických nápojov v služobnom čase; skutok, ktorý spáchal navyše nemal dôsledok na výkon zamestnania ani na bežný priebeh služby, nikoho tým neohrozil ani nemal vplyv na bežné fungovanie, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím - personálnym rozkazom zo 14. septembra 2016 číslo 6477 prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/ 2015 Z.z, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase,

[dospel k záveru, že až preverením obrany žalobcu, ktorý tvrdil, že dôvodom pozitívnej skúšky na alkohol nebol alkohol v krvi ako taký, ale požitie liekov alebo iných prípravkov v súvislosti s jeho zdravotným stavom a uvádzanie skutkových okolností, ktoré uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, mohli byť ustálené zistené skutkové okolnosti veci; obrana žalobcu bola vyvrátená znalcom - odborným vyjadrením zo 07. júla 2016 číslo 18/ 2016, ktorý sa dostal do sféry pôsobenia subjektu, ktorý bol kompetentný konať a rozhodnúť o personálnych otázkach žalobcu, vrátane skončenia služobného pomeru žalobcu až dňa 28. júla 2016, ktorého potom bolo potrebné počítať subjektívnu 30-dňovú lehotu na podanie návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka], - krajský súd následne vychádzajúc z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Mal za to, že veliteľ sa dozvedel (respektíve musel dozvedieť) o vykonaní skúšky na prítomnosť alkoholu s pozitívnym výsledkom u žalobcu dňa 10. júna 2016. Potom zákonná 30-dňová subjektívna lehota na podanie príslušného návrhu uplynula 10. júla 2016.

27. V prejednávanej veci bolo žalobcovi kladené za vinu, že ako profesionálny vojak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase, čím porušil § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z., a ktorá skutočnosť následne zakladala obligatórny dôvod na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z.

mimo služobného času. Rovnako nebol sporný výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu. Žalobca zásadnú otázku videl primárne v tom, že veliteľ podal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru oneskorene, t.j. po uplynutí 30-dňovej zákonom stanovenej lehoty plynúcej mu z vyššie citovaného § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z. Konanie o prepustení zo služobného pomeru sa začína (okrem žiadosti profesionálneho vojaka, alebo z podnetu služobného úradu) aj na návrh veliteľa. Konanie o prepustení je začaté dňom doručenia návrhu na prepustenie služobnému úradu s tým, že v tomto konkrétnom prípade návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie aj

28. Zároveň najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že v tu prejednávanej veci pôvodne vec objasňovala vojenská polícia ako orgán príslušný na odhaľovanie priestupkov, zisťovanie ich páchateľov a ich objasňovanie [pozri § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/ 1992 Z.z. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/1992 Zb.“) v spojení s § 58 ods. 3 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“)].

. .)]. Na základe vypracovaného odborného vyjadrenia ako aj preukázanej skutočnosti, že žalobca nevykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok (vychádzajúc z písomného vojenského rozkazu č. 47 veliteľa 1. mechanizovanej brigády a podaného vysvetlenia priameho nadriadeného I.. V.. N.) dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k spáchaniu priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 372/1990 Zb. (žalobca nevykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť

Z uvedeného je zrejmé, že do zaslania oznámenia z 27. júla 2016, doručeného veliteľovi (respektíve príslušnému vojenskému útvaru) dňa 28. júla 2016 bola vec prejednávaná výlučne vojenskou políciou ako orgánom oprávneným na objasňovanie priestupkov a v tomto štádiu konania nebola daná žiadna právomoc veliteľa. Tá nastala až v okamihu, kedy sa tento na základe zaslanej informácie zo strany vojenskej polície dozvedel všetky podstatné skutočnosti ohľadom skutku žalobcu majúceho znaky disciplinárneho previnenia.

úradu. Na tomto mieste najvyšší správny súd aj s odkazom na menovaný rozsudok bez ďalšieho uvádza, že cit.: „ (. . .) Z informácií, ktoré boli známe dňa 27.07.2016 a boli doručené 28.07.2016 Vojenskému útvaru 1090, Topoľčany, bolo zrejmé, že podozrenie na pozitívnu skúšku alkoholu v krvi zistili orgány, ktoré kontrolovali požitie alkoholu u žalobcu, Vojenská polícia Bratislave a Policajný zbor SR, dychovou ako aj opakovanou skúškou, keď bolo 10.06.2016 potvrdené konkrétne množstvo zisteného alkoholu v krvi žalobcu.

odborného vyjadrenia znalca, mohlo byť jednoznačne preukázané, čo spôsobilo (nespôsobilo) alkohol v krvi žalobcu, a preto až po vypracovaní odborného vyjadrenia znalca zo dňa 07.07.2016 a jeho doručení Vojenskému útvaru 1090 Topoľčany, sa do sféry veliteľa útvaru žalobcu dostali skutočnosti preukazujúce jednoznačnú pozitivitu na alkohol v krvi žalobcu počas služby v ozbrojených silách. Lehota 30 dní mohla plynúť od doby, kedy sa v preskúmavanej individuálnej skutkovej situácii žalobcu, zistenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca, boli spôsobilé dostať do sféry pôsobenia veliteľa žalobcu, nie hocikoho, ale veliteľa 1. mechanizovanej brigády, veliteľ Vojenského útvaru 1090, Topoľčany, ktorý neinicioval kontrolu na pracovisku žalobcu či došlo k požitiu alkoholu (kontrolu inicioval Náčelník štábu VÚ Topoľčany a zástupca náčelníka štábu (C. a H.). Veliteľ Vojenského útvaru 1090, Topoľčany, Y. (zástupca veliteľa Q. a C.), pri kontrole žalobcu na pracovisku na požitie alkoholických nápojov nebol (tieto závery

. .).“ V tomto smere možno podporne a analogicky odkázať na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2015, sp. zn. 4Sžo/66/2014, podľa ktorého cit.:„(. . .) Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať, že nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia.

30. Pokiaľ žalobca odkazoval na § 138 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého cit.: „Ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú

trestným činom. Rovnako z dodatočne vyžiadaného spisu vojenskej polície a evidovaného pod číslom VPBA-12/2016-OddTO nevyplývalo, že by v štádiu objasňovania priestupku vojenskou políciou mal veliteľ vojenskú políciu žiadať o vykonanie šetrenia podľa § 138 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., žiadať o iné stanovisko, respektíve, že mal byť iným spôsobom činný v štádiu prešetrovania priestupku vojenskou políciou. Do príslušného priestupkového spisu mal možnosť žalobca kedykoľvek nahliadnuť.

V tomto smere najvyšší správny súd bez ďalšieho odkazuje na odôvodnenie krajského súdu (bod 19 rozsudku krajského súdu), s ktorým sa stotožňuje. 32. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.