6Ssk/160/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 21. júla 2025, č. k. 5Sas/7/2024-32 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 23. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. januára 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X.. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1, 2, § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 122 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci ako nespornú považoval skutočnosť, že žalobca na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok splnil medicínsku podmienku, keď na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Košice zo 16. novembra 2023 bol uznaný za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nesplnil však ďalšiu hmotnoprávnu podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 08. májom 2023, nezískal zákonom predpísaný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, žalobca získal 2 roky a 352 dní. Dodal, že aj v prípade zohľadnenia dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. b/ alebo písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. by žalobca získal 6 rokov a 186 dní, čo by rovnako nepostačovalo na dosiahnutie zákonom vyžadovaného minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia (najmenej 8 rokov). Rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom. 4. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne namietal, že sa stal invalidným dňom 08. mája 2023, t.j. vo veku 34 rokov, z tohto dôvodu potrebný počet dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok je päť rokov a nie osem rokov, ako uvádzala žalovaná, vychádzajúc pritom z toho, že za rok sa považuje 365 dní, žalobca po 34 roku nedosiahol ďalších 365 dní, teda ďalší rok. Žalobca v priebehu správneho konania vyjadril záujem doplatiť poistné za chýbajúce roky dôchodkového poistenia. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uvádzala, že v súčasnosti právna úprava dovoľuje doplatiť dlžné poistné podľa § 142 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., ak bola osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom žalobca bol vedený v evidencii od 05. augusta 2009 do 25. augusta 2009 a od 23. septembra 2008 do 02. marca 2009 a zároveň podľa § 142 ods. 3 písm. c/ menovaného zákona, ak sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, pričom žalobca študoval na strednej škole od 01. septembra 2005 do 16. septembra 2008, celkom pri započítaní aj týchto období žalobca dosiahol obdobie dôchodkového poistenia 6 rokov a 186 dní, čo však žalovaná vyhodnotila ako nedostačujúce. Ak by umožnila žalovaná doplatiť žalobcovi poistné za obdobie zaradenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a za obdobie štúdia, žalobca by splnil podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona (päť rokov). Odkázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. 9So/83/2016, podľa ktorého cit.: „Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 8. Dodal, že do doby poistenia mu neboli započítané všetky obdobia zamestnania, obdobie učebného pomeru pred 01. januárom 2004, má učňovské vzdelanie, doba štúdia pred 01. januárom 2004. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

rokov). V tomto smere žalobca uvádzal, že sa naňho vzťahuje § 72 ods. 1 písm. d/ zákona, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, ktorú podmienku by za súčasného dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona splnil.

Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv.

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, zákon č. 601/ 2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine a v neposlednom rade aj tu aplikovaný zákon č. 461/ 2003 Z.z., ktorý vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

31. Vo vzťahu k posúdeniu nároku na invalidný dôchodok v režime zákona č. 461/2003 Z.z. najvyšší správny súd uvádza, že menovaný zákon v znení účinnom od 01. januára 2010 vznik nároku na invalidný dôchodok (odhliadnuc teraz od hľadiska medicínskeho a negatívnej podmienky nároku na starobný dôchodok alebo priznanie predčasného starobného dôchodku) viaže na získaný počet rokov dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu najmenej osem rokov u poistencov vo veku od 34 rokov do 40 rokov s tým, že príslušná doba dôchodkového poistenia sa u týchto osôb zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2010).

Konkrétne išlo o dobu - od 15. februára 2010 do 25. apríla 2010 - od 01. januára 2013 do 11. marca 2013 - od 01. januára 2015 do 31. januára 2017 - od 05. augusta 2018 do 31. decembra 2018. Z obsahu dávkového spisu je tiež zrejmé, že žalobca vykonával činnosť na základe dohôd (od

decembra 2012). S ohľadom na uvedené, bolo potom žalovanou správne ustálené, že žalobca získal ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 08. máju 2023 2 roky a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku získania potrebného (dostatočného) obdobia dôchodkového poistenia v zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2010 predpísanom rozsahu najmenej osem rokov. Žalobca ďalšie obdobia dôchodkového poistenia nepreukázal. S ohľadom na takto nesporne zistené skutočnosti žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo predstavuje závažnú prekážku, pre ktorú nemožno žalobcovi priznať invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Zároveň to bol posledný deň, kedy sa naňho mohlo vzťahovať ustanovenie § 72 ods. 1 písm. d/ zákona, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej

mája 2023, t.j. v čase, kedy mal 34 rokov (a viac), žalovaná správne aplikovala na situáciu žalobcu § 72 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalobca by rovnako nesplnil podmienku získania najmenej ôsmych rokov obdobia dôchodkového poistenia, ak by (navyše) získal obdobie dôchodkového poistenia prostredníctvom dodatočného zaplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. b/ a § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda za dobu, počas ktorej bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dobu, počas ktorej sa sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Žalovaná mala preukázané, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05. augusta 2009 do 25. augusta 2009 a od 23. septembra 2008 do 02. marca 2009. Sústavne sa pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole od 01. septembra 2005 do 16. septembra 2008. Ak by teda došlo k zohľadneniu i tohto obdobia, žalobca by celkovo získal 6 rokov a 186 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo však rovnako nezakladalo splnenie podmienky plynúcej z § 72 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. 33. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola zohľadnená doba učebného pomeru pred 01. januárom 2004, najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu dávkového spisu je zrejmé, že žalobca študoval na strednom odbornom učilišti od 01. septembra 2004 do 16. septembra 2008, teda po 01. januári 2004. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu dávkového spisu a túto napokon aj samotný žalobca potvrdil v príslušnej žiadosti o invalidný dôchodok. Doba štúdia po 01. januári 2004 navyše nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. (porovnaj § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.). 34. K odkazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. 9So/83/2016 najvyšší správny súd len dodáva, že v tu prejednávanej veci nedošlo ku konfliktu ohľadom výkladu pojmov „invalidita“ a „nárok na invalidný dôchodok.“ V prejednávanej veci bola spornou otázka vzniku nároku na invalidný dôchodok v kontexte na žalobcom získané obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. 35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.