6Ssk/16/2022

1. Trenčiansky samosprávny kraj ako príslušný prvostupňový orgán podľa § 82 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodnutím č. TSK/2020/002239/-7 zo dňa 14.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. pokutu v sume 5.000,- Eur, za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 18.10.2017 a 3.11.2017 v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odbore rádiológia, ktoré prevádzkuje, neoprávnene vybral poplatky od zákonných zástupcov maloletého dieťaťa X. Q., trvale bytom B. XX, XXX XX I., po 3,- EUR za výkony zdravotnej starostlivosti uhrádzané z verejného zdravotného poistenia - RTG vyšetrenie malíčka ľavej ruky, ktoré bolo indikované lekárom - špecialistom v odbore chirurgia Q.. R. O., čoho dôkazom sú príjmové doklady o platbe z registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou Rádiologická klinika, s.r.o., s uvedením účelu platby „T3C“. 2. V súlade s Nariadením vlády SR číslo 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva KATALÓG zdravotných výkonov v znení neskorších predpisov, je predmetný zdravotný výkon hradený z verejného zdravotného poistenia - Končatiny a ich časti najmenej v dvoch rovinách a výkon PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve. Tieto výkony zrealizované žalobcom v dňoch 18.10.2017 a 3.11.2017 boli na základe písomného vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Trenčíne účastníkom konania vykázané na poistenca X. Q. a zo strany zdravotnej poisťovne boli účastníkovi konania uhradené v plnom rozsahu. 3. Na základe zistených skutočností dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že zo strany žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k naplneniu skutkovej podstaty na uloženie pokuty podľa § 82 ods. l písm. d) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a preto pri rozhodovaní v merite veci uložil pokutu v sume 5.000,- Eur. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S11200-2020-ONAPP zo dňa 21.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd Trenčíne správnu žalobu (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), o ktorej krajský súd rozhodol tak, že ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú

Na základe tejto argumentácie mal ďalej žalobca za to, že žalovaný nebol príslušným orgánom na vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože vykonávanie kontroly dodržiavania povinností pri poskytovaní služieb na základe živnostenského oprávnenia patrí do právomoci živnostenského úradu v sídle kraja, pričom ústredným orgánom riadiacim a kontrolujúcim výkon štátnej správy pri živnostenskom podnikaní je Ministerstvo vnútra SR a nie Ministerstvo zdravotníctva SR.

8. Podľa žalobcu z obsahu Štandardov postupov (vypracovaných žalovaným) nevyplýva, že by súčasťou postupu lekárskeho ožiarenia bolo zaslanie (prenos) vyhotovenej snímky na miesto určené pacientom (napr. lekárovi špecialistovi). Predmetom lekárskeho ožiarenia podľa usmernenia vypracovaného žalovaným je len archivácia vykonaných záznamov a nie jej prenos na miesto určené pacientom. Takáto činnosť je službou, ktorú žalobca ponúka a poskytuje na základe vydaného živnostenského oprávnenia. Poplatok, na ktorý sa zákonný zástupca pacienta sťažoval vo svojom podnete adresovanom TSK, bol pacientovi vyúčtovaný za tzv. „doplnkovú službu“ - T3C - zasielanie snímok neverejným, bezpečným, rýchlym internetom - sieťou T3C (na pokladničnom doklade uvedená ako „T3C“), ktorá nie je zdravotným výkonom a ktorá v žiadnom prípade nie je hradená z verejného zdravotného poistenia.

9. Krajský súd v napadnutom rozsudku označil za spornú otázku, či poplatok v sume 2 x 3,- Eur, celkom 6,- Eur, bol žalobcom pacientovi vyúčtovaný ako odplata za poskytnutú službu realizovanú ako súčasť podnikateľskej činnosti žalobcu na základe živnostenského oprávnenia v rozsahu voľnej živnosti. Spornou zostala aj otázka oprávnenosti tohto poplatku.

zdravotnej starostlivosti. 10. Formou citácie správny súd v bodoch 40, 41 a 42 poukázal na relevantné právne závery kasačného súdu, ktoré sú aplikované aj na prejednávanú vec. Krajský súd uzavrel, že zákon vo všeobecnosti nevylučuje, aby žalobca súčasne (paralelne) vykonával okrem činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj činnosť podnikateľskú, napríklad v rôznych prevádzkach. Je však zrejmé, že ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má a musí mať vyhradené ordinačné hodiny, v rámci ktorých na konkrétne určenom mieste realizuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby bola zabezpečená jej dostupnosť poistencom

starostlivosť. Zo skutočnosti, že zákon stanovuje aj minimálny počet ordinačných hodín preto, aby bola zabezpečená dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre pacientov, je teda zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá a nemôže využívať tento čas na podnikanie, ktoré nespadá pod poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A to ani v prípade, ak by pre nižší počet vyšetrovaných pacientov mal dostatočný časový priestor aj na vyvíjanie aktivít formálne bezprostredne nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť na mieste určenom a schválenom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tej istej osoby, ktorá má počas ordinačných hodín poskytovať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia.

12. K prekročeniu lehôt na vydanie rozhodnutia, krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňového orgánu), hoci vydané výrazne po uplynutí zákonnom predvídanej lehoty, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, a preto je právne korektná aj úvaha, podľa ktorej správny poriadok s nedodržaním lehoty na rozhodnutie správneho orgánu nespája vo vzťahu k účastníkovi správneho konania žiadne právne následky či už meniace kvalitatívnu stránku procesného postavenia účastníka správneho konania alebo sankcionujúce odvolací správny orgán, ktorý o odvolaní rozhodol zjavne po lehote.

16. Sťažovateľ ďalej namietal, že platná právna úprava mu žiadnym spôsobom nezakazuje počas ordinačných hodín prevádzkovať aj iné činnosti, napr. podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a má za to, že pri dodržiavaní stanoveného rozsahu zdravotnej starostlivosti počas ordinačných hodín poskytuje paralelne počas otváracích hodín ako podnikateľ služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Tieto služby poskytovanú zdravotnú starostlivosť nijako neobmedzujú, ale naopak ju dopĺňajú a rozširujú. 17. Sťažovateľ poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť. Má za to, že krajský súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR. Z § 2 ods. 32 zákona č. 576/ 2004 Z. z., ktorý obsahuje definíciu pojmu ordinačné hodiny, podľa sťažovateľa nevyplýva príkaz vykonávať v rámci ordinačných hodín výlučne ambulantnú starostlivosť, ale má za to, že v zmysle jazykového a logického výkladu predmetnej právnej normy zákonodarca ponechal poskytovateľom zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín mohli prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a doplniť ju v prospech pacientov. 18. S poukazom na uvedené sťažnostné body sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ žiadal o priznanie trov kasačného konania. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa s argumentáciou a právnym názorom sťažovateľa vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje a plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku krajského súdu. Žalovaný k výkladu § 2 ods. 32 zákona č. 576/ 2004 Z. z. uviedol, že sťažovateľ sa ním snaží legitimizovať svoje konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, takýto výklad nemôže obstáť a plne sa pridŕžal záverov Najvyššieho súdu SR v sp. zn. 7Sžsk/140/2018 z 18.12.2019 Kasačnému súdu preto navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol. 20. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval obsah svojich kasačných námietok.

23. Podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/ 2004 Z. z. v znení platnom ku dňu rozhodovania žalovaného je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy. 24. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. 26. Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., poskytovateľ je a) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b) fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo c) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

28. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že v dňoch 18.10.2017 a 3.11.2017 v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odbore rádiológia, ktoré prevádzkuje, neoprávnene vybral poplatky od zákonných zástupcov maloletého dieťaťa v sume 3,- Eur za výkony zdravotnej starostlivosti uhrádzané z verejného zdravotného poistenia - RTG vyšetrenia malíčka ľavej ruky, ktoré bolo indikované lekárom špecialistom v odbore chirurgia, čoho dôkazom sú príjmové doklady o platbe registračnej pokladnice vystavené žalovaným s uvedením účelu platby „TC3“.

30. K prvej kasačnej námietke sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP sa kasačný súd v predmetnej veci pridŕža záverov najvyššieho správneho súdu v sp. zn. 7Sžsk/77/2020 z 27.7.2022 a najvyššieho súdu v sp. zn. 7Sžsk/140/2018 z 18.12.2019, ktoré sa týkajú totožného sťažovateľa, ktorý v kasačnom konaní uplatnil totožné námietky a ktoré je možné použiť aj na prejednávanú vec. Kasačný súd rozhodol „pokiaľ žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu svojej špecializácie, t. j. v odbore rádiológia na základe povolenia vydaným príslušným samosprávnym krajom (§ 11 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.), dozor nad plnením povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 79 zákona č. 578/2004 Z. z.) patrí do právomoci tohto samosprávneho kraja v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.). Vzhľadom k uvedenému na konanie a vydanie rozhodnutia vo veci dozoru a sankcionovania žalobcu bola daná právomoc Trenčianskeho

31. Ako nedôvodné, vyhodnotil najvyšší správny súd aj tvrdenie sťažovateľa, ktorým namietal, že krajský súd rozhodol protiprávne v rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať to, čo zákon nezakazuje, pričom výkon podnikateľskej činnosti v rámci ordinačných hodín nie je výslovne zakázaný v žiadnom právnom predpise.

Vychádzajúc z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že zákonodarca v citovanej právnej úprave prejavil vôľu, že povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, spĺňajúceho zákonné podmienky ustanovené v § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je poskytovať zdravotnú starostlivosť počas ordinačných hodín potvrdených samosprávnym krajom ako v časovom úseku, v ktorom poskytuje ambulantnú starostlivosť v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia. Ordinačné hodiny v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú určené na poskytovanie ambulantnej starostlivosti, ktorá právna skutočnosť vylučuje, aby poskytovateľ ich využíval na výkon iných činností, ako tých ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia. Kasačný súd súhlasí s tvrdením žalobcu, poukazom na právnu úpravu ust. § 2 ods. 32 zákona č. 576/ 2004 Z. z., že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z časového úseku ordinačných hodín poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, a v zmysle jazykového a

. .].“. 32. Základnou jednotkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotný výkon ako ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka (§ 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.). Podľa katalógu zdravotných výkonov vydaných nariadením vlády SR č. 776/2004 Z. z. , ktorý vydala vláda na vykonanie § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. je pod bodom T. Rádiológia - uvedené „Ohodnotenie zdravotných výkonov obsahuje náklady na chemikálie potrebné na vyvolanie snímok, náklady na potrebné lieky a liečivá použité pri zdravotných výkonoch (lokálne anestetiká, spazmolytiká, antihistaminiká, analgetiká a pod.), povinnú písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia a zápisy do pracovného denníka. V ohodnotení výkonu nie sú započítané náklady na kontrastné látky, rtg. snímky, elektronické médiá (CD, DVD a pod.) a zdravotnícke pomôcky (punkčné a bioptické ihly, stenty, stentgrafty, katétre a pod.) podľa zmluvne dohodnutých podmienok poskytovateľa s príslušnou zdravotnou poisťovňou.

34. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že zdravotná poisťovňa pacienta uhradila sťažovateľovi 2x výkon Končatiny a ich časti v najmenej dvoch rovinách a výkon PACS - Systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve, a to v plnom rozsahu. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ mal zo strany zdravotnej poisťovne uhradené aj odoslanie snímok ošetrujúcemu lekárovi v rámci výkonu PACS, ktorý nepokrýva len archiváciu, ako uvádzal sťažovateľ, ale aj komunikáciu obrazovej

zdravotnej starostlivosti najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zdravotné výkony poskytované pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri ktorých môže požadovať úhradu, kontroluje vyšší územný celok príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia výkonom dozoru podľa osobitného predpisu (ods. 3); Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada (ods. 4).

37. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

40. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.