6Ssk/16/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200143.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-6Sa/8/2023
- IČS
- 8023200143
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: O. S., narodený XX. W. XXXX, bytom v D. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 13. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 30. septembra 2024, č. k. PO-6Sa/8/2023-31, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta . Žalobca má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 30. septembra 2024, č. k. PO-6Sa/8/2023-31 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 13. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 21. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 13. januára 2023 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 21. októbra 2022 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi od 17. augusta
2019 podľa § 65, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok v sume 261,90 eur mesačne; zároveň starobný dôchodok bol od 01. januára 2020 zvýšený na sumu 270,90 eur mesačne, od 01. januára 2021 na sumu 280,30 eur mesačne a od 01. januára 2022 na sumu 284,00 eur mesačne.
2. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej v intenciách článku 39 ods. 1, 3, 7 Ústavy Slovenskej republiky, § 65 ods. 1, 2, § 113 ods. 1, § 114 ods. 1, 2, § 184 ods. 1, 5, 7, 10 písm. a/, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd v prvom rade vymedzil rozdiel medzi „nárokom na starobný dôchodok“, „nárokom na priznanie starobného dôchodku“ a „nárokom na výplatu starobného dôchodku“, následne s odkazom na § 184 - § 186 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou s tým, že sám zákon v § 186 ods. 4 predvída postupy, ktorými možno zjednať nápravu neformálnych žiadostí, a to v podobe povinnosti Sociálne poisťovne, ktorá má žiadateľovi pomôcť odstrániť nedostatky jeho hoc aj neformálnej žiadosti alebo ho na ich odstránenie vyzve s poučením, ako to má urobiť.
Vo vzťahu k prejednávanej veci mal správny súd za preukázané, že žalobca na určenom tlačive žiadal o priznanie starobného dôchodku už 10. novembra 2015, avšak v dávkovom spise sa nenachádzalo žiadne rozhodnutie, ktorým by žalovaná o tejto žiadosti žalobcu aj riadne rozhodla, v ďalšom procesnom postupe preskúmateľným rozhodnutím.
Uvedeným postupom žalovaná nielenže ponechala žalobcu v právnej neistote tým, že mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie o jeho žiadosti, dôkazom čoho bol napríklad aj urgujúci telefonát žalobcu z 02. mája 2017 vo veci vybavenia jeho žiadosti, ale žalovaná žalobcu tiež ukrátila o možnosť domáhať sa prieskumu takéhoto rozhodnutia a záverov z neho plynúcich či už nadriadeným orgánom alebo aj správnym súdom. Podľa správneho súdu neobstála ani argumentácia, že žalovaná vyrozumela žalobcu obyčajnými listami z 27. novembra 2015, z 19. januára 2016, z 13. januára 2017 a po žalobcovej telefonickej urgencii 02. mája 2017, aj listom z 15. mája 2017 o tom, že jeho žiadosť nemožno považovať za žiadosť, pretože údaje v nej uvedené neboli overené nositeľom poistenia Spojených štátov amerických, kde sa žalobca v čase podania žiadosti zdržiaval. Dodal, že žiadne, v čase podania žiadosti žalobcom a ani neskôr účinné ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. neumožňovalo, aby žalovaná mohla ponechať žiadosť hoc aj nespĺňajúcu všetky náležitosti, bez jej vybavenia riadnym rozhodnutím, a to
napríklad iba jej odložením a vyrozumením žiadateľa obyčajným listom tak, ako to v tomto prípade učinila žalovaná, ktorá paradoxne, aj keď zmienené podanie žalobcu jej doručené 10. novembra 2015 nepovažovala za riadnu žiadosť, predsa len začala na jeho podklade šetrenie o dobách vojenskej služby a zamestnania žalobcu tak, ako to žalovaná aj žalobcovi oznámila v liste z 27. novembra 2015. Podľa správneho súdu, ak žalovaná mala za to, že ňou požadované náležitosti, ktoré mohla od žalobcu požadovať iba v súlade so zákonom a na jeho základe, sa v podaní žalobcu nenachádzali, mala žalobcu vyzvať na ich odstránenie či doplnenie a zrozumiteľne ho poučiť, čo a prečo od neho požaduje, a to v interakcii na údaje, ktoré žalobca v podaní už uviedol - t.j., že v USA nepoberá žiadny dôchodok, ani iné sociálne dávky a v USA nie je účastný ani sociálneho poistenia. A následne, či by už žalobca na uvedenú výzvu reagoval alebo nereagoval, žalovaná mala o tomto podaní, zohľadniac jeho obsah, rozhodnúť vydaním riadneho rozhodnutia, v ktorom by žalovaná svoj vyššie uvedený
názor s odôvodnením prezentovala, a prieskumu rozhodnutia ktorého s uvedeným názorom žalovanej by sa eventuálne žalobca mohol s jeho obrannou argumentáciou dovolávať, či už v odvolacom konaní nadriadeného orgánu alebo aj správnou žalobou.
V tomto prípade však žalovaná tak neučinila a žalobcu zmienenými listami iba upovedomila, že jeho podanie nepovažuje za žiadosť, pretože údaje v ňom nie sú overené nositeľom poistenia Spojených štátov amerických, a následne žalovaná už vo veci nevydala žiadne rozhodnutie.
Navyše správny súd aj obsah týchto listov nepovažoval pre žalobcu za zrozumiteľný, keďže žalovaná majúc z obsahu podania žalobcu, doručeného žalovanej dňa 10. novembra 2015 vedomosť o vyhlásení žalobcu, že v USA nie je účastným na žiadnom sociálnom poistení, napriek tomu žalobcovi nevysvetlila, z akého dôvodu by aj tak bolo potrebným, aby údaje v jeho podaní boli overené nositeľom poistenia USA (napríklad, aby si duplicitne nežiadal dávku súčasne vo viacerých štátoch a pod.), tiež mu nevysvetlila, z akého dôvodu požaduje overenie údajov v podaní uvedených a nie iba jeho podpisu, keď v zmysle poučenia v predtlači žiadosti žalovanej, vyplnením ktorej žalobca svoju žiadosť 10. novembra 2015 podal, sa pojednávalo iba o overení podpisu nie aj iných, v žiadosti uvádzaných údajov, a napokon aj napriek z internej emailovej komunikácie medzi zamestnancami žalovanej dňa 24. mája 2017 plynúcej informácie, že v prípade žalobcu by postačovalo, aby bol na jeho žiadosti overený podpis iba notárom a súčasne, aby v osobitnom liste vyhlásil, že v USA nezískal žiadne doby poistenia a nemal pridelené číslo poistenia, ktorá informácia však žalobcovi v podobe poučenia v zmienených listoch
žalovanou pretlmočená nebola. Ďalej aj s odkazom na § 184 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že žalovaná je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že žiadateľ nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi. Žalovanej tiež vytkol, že táto pri posudzovaní v poradí druhej žiadosti vychádzala z prvej žiadosti z roku 2015, pokiaľ ide o zoznam vykonávaných zamestnaní a čas ich vykonávania a tiež, že hoci prvú žiadosť nepovažovala za riadnu žiadosť, začala na jeho podklade šetrenie o dobách vojenskej služby a zamestnania žalobcu. Uzavrel, že žalovaná okamih vzniku nároku na dávku naviazala na podanie v poradí druhej žiadosti o túto dávku starobného dôchodku podanej 17. augusta 2022 bez toho, aby bolo ukončené konanie o v poradí prvej žiadosti žalobcu o túto dávku starobného dôchodku podanej už 10. novembra
2015. 4. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
II.
5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne uviedla, že zo zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva požiadavka, aby bola žiadosť o priznanie dávky podaná na tlačive určenou žalovanou. Zároveň podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, dôchodok sa uplatňuje na tlačive, ktoré musí byť overené nositeľom poistenia Spojených štátov amerických. Keďže žiadosť žalobcu z 10. novembra 2015 nebola overená nositeľom poistenia Spojených štátov amerických, bol žalobca opakovane listami z 27. novembra 2015, z 19. januára 2016, z 13. januára 2017 a z 15. mája 2017 vyzvaný, aby predložil novú žiadosť / nový formulár SK/USA 2, ktorý bude overený nositeľom poistenia Spojených štátov amerických a ku ktorému bude priložený aj formulár so získanou dobou poistenia v Spojených štátoch amerických. Žiadosť žalobcu žalovaná nepovažovala za žiadosť o starobný dôchodok zo Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že žalobca si dňa 17. augusta 2022 žiadosťou spísanou na príslušnej pobočke žalovanej požiadal o starobný dôchodok s tým, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 17. augusta 2019, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku. Ďalej žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní o dôchodkových dávkach vychádza predovšetkým z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia / poistenia, ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme žalovanej. V súčasnosti je súčasťou žiadostí výpis období dôchodkového poistenia z informačného systému žalovanej, kde sú uvedené všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal, z ktorého dôvodu nie je potrebné uvádzať podrobný zoznam vykonávaných zamestnaní. Aj v prípade žalobcu bol k žiadosti zo 17. augusta 2022 pripojený výpis období dôchodkového poistenia. Rovnako záver správneho súdu, že aj keď žalovaná nepovažovala prvú žiadosť za riadnu žiadosť, predsa začala na jej podklade šetrenie o dobách vojenskej služby a zamestnania žalobcu, žalovaná považovala za neopodstatnený, keď žalovaná v liste z 27. novembra 2015 poučila žalobcu, aby predložil novú žiadosť / nový formulár SK/USA 2, ktorý bude overený nositeľom poistenia Spojených štátov amerických a zároveň z dôvodu zrýchlenia ďalšieho konania, keďže išlo o medzinárodný prvok, oznámila žalobcovi, že zisťuje, či bol do hrubého zárobku zahrnutý zárobok za vojenského cvičenia a doby zamestnania získané v Slovenskej republike. Napadnuté rozhodnutie považovala za zákonné, riadne odôvodnené a vychádzajúce z obsahu administratívneho spisu. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.
IV.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 13. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 21. októbra 2022, Číslo:
XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 13. januára 2023 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 21. októbra 2022 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku.
Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi od 17. augusta 2019 podľa § 65, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok v sume 261,90 eur mesačne; zároveň starobný dôchodok bol od 01. januára 2020 zvýšený na sumu 270,90 eur mesačne, od 01. januára 2021 na sumu 280,30 eur mesačne a od 01. januára 2022 na sumu 284,00 eur mesačne.
16. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 17.
Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a) 18. Podľa § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., konanie vo veciach podľa odseku 1 je a/ konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b/ iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
19. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. 20. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
21. Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (. . .). 22. Podľa § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka
konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. 23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného dávkového spisu mal preukázané, že - žalobca dňa 10. novembra 2015 požiadal na predpísanom tlačive (SK/USA 2) cit.: „(.
. .) o dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky“ [v príslušnej žiadosti uviedol prehľad zamestnaní, poistení a inej činnosti výlučne na území Slovenskej republiky (bod 6 žiadosti); zároveň uviedol, že dôchodok žiada priznať od 03. apríla 2015 s tým, že podľa právnych predpisov Spojených štátov amerických nebol povinne dôchodkovo poistený (bod 7 žiadosti)], - žalovaná následne listami z 27. novembra 2015, z 19. januára 2016, z 13. januára 2017 a z 15. mája 2017 žalobcovi oznámila, že príslušnú žiadosť z 10. novembra 2015 nemožno považovať za žiadosť o starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, keďže údaje v nej obsiahnuté neboli overené nositeľom poistenia Spojených štátov amerických; zároveň žalobcu poučila o potrebe predloženia novej žiadosti (SK/USA 2), ktorá bude overená nositeľom poistenia Spojených štátov amerických a ku ktorej bude priložený formulár so získanou dobou poistenia v Spojených štátoch amerických, - následne žalobca na predpísanom tlačive z 22. augusta 2022 požiadal o starobný dôchodok
[dátum uplatnenia nároku a dátum spísania žiadosti - 17. august 2022; dôchodok žiadal priznať od 03. apríla 2015], - žalobcovi bol rozhodnutím z 21. októbra 2022 priznaný starobný dôchodok od 17. augusta 2019 v sume 261,90 eur mesačne (a zvýšený o na to nadväzujúce zákonné valorizácie za roky 2020, 2021 a 2022), - na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím z 13. januára 2023, v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 21. októbra 2022.
24. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z.z. rozlišuje dva základné typy / druhy konaní vo veciach sociálneho poistenia, a to dávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie o dávkach a nedávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie primárne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o pokute, penále a podobne. V predmetnej veci išlo o dávkové konanie, ktoré v zmysle vyššie citovaného § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Predmet súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci predstavuje rozhodnutie z 13. januára 2023, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 21. októbra 2022 o priznaní starobného dôchodku od 17. augusta 2019.
Predmetné rozhodnutia boli vydané v konaní, ktoré začalo na základe žalobcom podanej žiadosti o starobný dôchodok, doručenej žalovanej dňa 22. augusta 2022. S ohľadom na to, že príslušná žiadosť žalobcu bola riadne podaná, obsahovala predpísané náležitosti, potom žalovanej nezostávalo nič iné, len takúto žiadosť považovať za riadny návrh na začatie konania so všetkými s tým spojenými procesnými aspektami, t.j. primárne počnúc obstaraním relevantných podkladov na účely presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a končiac vydaním rozhodnutia završujúceho uvedený proces. Je teda zrejmé, že obe napadnuté rozhodnutia, o ktoré ide v tu prejednávanej veci, sú výsledkom (finálnym produktom) podania žiadosti o starobný dôchodok z augusta 2022. Ďalej možno uviesť, že hoci napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré začalo na základe žiadosti žalobcu z augusta 2022, zásadná otázka, ktorú bolo potrebné vyriešiť, mala pôvod, respektíve súvisela s prvou žiadosťou podanou žalobcom dňa 10. novembra 2015 a spočívala v ustálení okamihu, od ktorého by mal byť žalobcovi
priznaný starobný dôchodok (od 03. apríla 2015 / od 17. augusta 2019). Súčasne zodpovedanie tejto otázky predstavovalo podstatnú časť argumentačného jadra obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí žalovanej. V tomto smere sa najvyšší správny súd stotožňuje s názorom vysloveným správnym súdom a rovnako preferuje postoj, že pokiaľ sa žalovaná opomenula so žiadosťou žalobcu datovanou k 10. novembru 2015 relevantne zaoberať, potom procesne pochybila. Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že žalobca dňa 10. novembra 2015 požiadal o starobný dôchodok, a teda inicioval začatie dávkového konania. Pokiaľ mala žalovaná za to, že predmetný návrh (žiadosť) je neúplný, respektíve nie je podaný v predpísanej podobe, bolo jej úlohou v súlade s § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. aj vo svetle zásady súčinnosti pomôcť žalobcovi nedostatky žiadosti odstrániť, prípadne žalobcu vyzvať, aby v určenej lehote nedostatky odstránil a súčasne žalobcu upozorniť na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. Z obsahu dávkového spisu je zrejmé, že žalovaná síce celkovo štyrmi
listami z 27. novembra 2015, z 19. januára 2016, z 13. januára 2017 a z 15. mája 2017 dala žalobcovi do pozornosti vady ním podanej žiadosti (údaje obsiahnuté v žiadosti neboli overené nositeľom poistenia Spojených štátov amerických, k žiadosti nebol priložený formulár so získanou dobou poistenia v Spojených štátoch amerických), avšak z obsahu dávkového spisu už ďalej nevyplýva, ako bolo s touto žiadosťou procesne relevantným spôsobom naložené.
Je teda zrejmé, že dávkové konanie bolo podaním žiadosti zo strany žalobcu začaté, žalovaná v rámci tohto konania vykonávala procesné úkony [celkovo štyrmi listami sa snažila žalobcu usmerniť o (podľa žalovanej) správnych náležitostiach podanej žiadosti o dôchodkovú dávku)], ale nebolo ukončené, t.j. vo veci predmetnej žiadosti nebolo vydané žiadne rozhodnutie, či už procesné [reflektujúc na procesný aspekt danej veci (napríklad zastavenie konania), alebo reflektujúc na meritórne posúdenie veci (priznanie starobného dôchodku / zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok)]. Len pre úplnosť možno dodať, že na prípad žalobcu sa nevzťahovalo ustanovenie § 186 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na ním realizované podanie (žiadosť o starobný dôchodok) bolo potrebné prihliadať.
25. Rovnako po preskúmaní veci nie je zrejmé a žalovaná túto skutočnosť ani v napadnutom rozhodnutí bližšie neozrejmila, prečo v už spomínaných listoch z 27. novembra 2015, z 19. januára 2016, z 13. januára 2017 a z 15. mája 2017 adresovaných žalobcovi v súvislosti s vytknutými nedostatkami žiadosti z 10. novembra 2015 uvádzala ako nedostatok, že žalobca k žiadosti nepriložil formulár so získanou dobou poistenia v Spojených štátoch amerických, keď z tejto žiadosti je zrejmé, že žalobca žiadal o starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky s tým, že súčasne do prehľadu zamestnaní, poistení a inej činnosti uvádzal výlučne dobu získanú v Slovenskej republike počítajúc od roku 1968 do roku 1996 a získajúc celkovo 9.231 dní, t.j. 25,2905 roka. Navyše v tejto žiadosti sám žalobca uviedol, že v Spojených štátoch amerických nie je povinne dôchodkovo poistený z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca alebo samostatnej zárobkovej činnosti podľa právnych predpisov Spojených štátov amerických.
Rovnako nie je najvyššiemu správnemu súdu zrejmý poukaz žalovanej na článok 4 ods. 4 vety prvej Vykonávacej dohody na vykonávanie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej cit.: „Inštitúcia zmluvného štátu, u ktorej bola žiadosť o dávky podaná, overí informácie týkajúce sa žiadateľa a jeho/jej rodinných príslušníkov a pozostalých.“, keď z obsahu dávkového spisu je nesporne preukázané, že žalobca svoju žiadosť adresoval prostredníctvom poštového podniku priamo žalovanej. 26.
Odhliadnuc od vyššie uvedených zásadných východísk, najvyšší správny súd považuje za potrebné obiter dictum upriamiť pozornosť tiež na spôsob výpočtu starobného dôchodku obsiahnutý v prvostupňovom správnom rozhodnutí z 21. októbra 2022, ktorý bol tiež zo strany žalovanej vyhodnotený ako súladný so zákonom. V tu prerokúvanej veci žalobca podľa žalovanej mal splniť podmienky nároku na starobný dôchodok 17. augusta 2019 a k tomuto dňu mu tak vznikol nárok na túto dávku podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
O spísanie žiadosti o výplatu tejto dávky však požiadal až v mesiaci august 2022, čo podľa § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. znamená, že až týmto okamihom uplatnil nárok na jej výplatu. To potom aj s odkazom na § 109 ods. 2 menovaného zákona znamená, že až v tomto čase mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. Tento čas bol tak rozhodujúcim pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 5 uvedeného zákona.
Inak povedané, aktuálnou dôchodkovou hodnotou pri určení sumy starobného dôchodku, ktorý žalovaná priznávala na základe žiadosti z augusta 2022, bola dôchodková hodnota, ktorá platila v roku 2022 vychádzajúc z podanej žiadosti z augusta 2022 (pozri bližšie rozsudok najvyššieho správneho súdu zo 16. augusta 2023, sp. zn. 7Ssk/143/2022). Táto skutočnosť by tak bola sama o sebe dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej.
27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný.
29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2025