6Ssk/162/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. S., narodený X. M. XXXX, bytom R.Í. X, H. Z. H. N., právne zastúpený: JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, so sídlom Hodžova 53, Trenčín, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3932-3/2023-BA zo dňa 20. januára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-29Sa/1/2023-50 zo dňa 25. júla 2023, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

tak, že za slová „§ 104 ods. 1“ vložil slová „a 4 písm. a)“ a za slová „podľa čl. 61“ vložil slová „v spojení s čl. 10“. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán, s odkazom

3. Prvostupňový správny orgán v podstatnom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobcu na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ vyplynulo, že celková dĺžka jeho pobytu na území Rakúska, stabilná pracovná situácia a periodicita návratu na územie Slovenskej republiky svedčia o tom, že žalobca si počas zamestnania v Rakúsku centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak, centrum svojich záujmov a bydlisko preniesol na územie Rakúska.

24. októbra 2017 do 29. apríla 2018; od 6. júna 2018 do 16. septembra 2018; od 20. októbra 2018 do 22. septembra 2019; od 19. októbra 2019 do 13. marca 2020; od 26. júna 2020 do 24. apríla 2022; od 30. mája 2022 do 10. augusta 2022; (iii) ďalej dôvodil, že v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by však bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa rakúskych právnych predpisov do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie; (iv) poukázal na celkové posúdenie všetkých dostupných informácií - údaje osvedčené žalobcom v žiadosti o dávku v nezamestnanosti, Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov z 21. septembra 2022 (ďalej len „vyhlásenie“) a informácie získané emailovou komunikáciou - email zaslaný pobočkou 25. októbra 2022, ktoré boli podľa žalobcu posúdené v súlade s rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia

5. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

7. Správny súd vymedzil kľúčovú otázku svojho prieskumu slovami „V danej konkrétnej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaná ako aj prvostupňový orgán v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie, správne právne postupovali, t. j. či ich postupom a rozhodnutím bol naplnený účel zákona č. 461/2003 Z. z., či bolo dodržané základné a vykonávacie nariadenie. Spornou skutočnosťou zásadného významu, na základe ktorej žalovaný správny orgán nepriznal žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, je posúdenie zachovania centra záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Rakúsku a záver, že dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Rakúska nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.“ (bod 29 napadnutého rozsudku). 8.

Nad tento rámec správny súd uviedol, že „ . . . má za to, že žalovaná posudzovala centrum záujmom v zmysle vykonávacieho nariadenia v neprimerane dlhej dobe, a to v rozhodnom období 4 rokov pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.“. 9.

10. Správny súd preto žalovaného inštruoval, aby sa po vrátení veci opätovne vysporiadal s posudzovaním centra záujmov žalobcu, v zmysle jeho odvolacích námietok, pričom žalovaný má zohľadniť, resp. vyargumentovať tvrdenia žalobcu, ktorý v zásade tvrdí, že došlo k preneseniu centra jeho záujmov po dlhoročnom pracovnom pôsobení na území Rakúska naspäť na územie Slovenskej republiky, a to v časovej súvislosti s jeho posledným zamestnaním ako kuchár v Rakúsku v období od 30. mája 2022 do 10. augusta 2022.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup kasačného súdu

17. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 6 až 10 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

30. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h) základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 31. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi

33. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

35. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

37. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

38. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem rozhodné posúdiť správnosť záveru správnych orgánov, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Rakúsku nezachoval, a preto mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

40. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté

bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku.

V konkrétnosti bolo podľa najvyššieho správneho súdu potrebné dôsledne sa zaoberať otázkami (i) charakteru, sezónnosti a stálosti zamestnaní vykonávaných žalobcom v Rakúsku; (ii) ich množstvom, dĺžkou a spôsobom skončenia pracovnoprávnych vzťahov; (iii) miestami pobytu žalobcu v Rakúsku; (iv) frekvenciou a dôvodmi návratov/návštev žalobcu a jeho rodiny v Slovenskej republiky; (v) nadobudnutím a užívaním nehnuteľnosti v Slovenskej republike a s tým súvisiacim zámerom/ úmyslom žalobcu vo svetle ostatných okolností výkonu jeho pracovnej činnosti a rodinných pomerov; (vi) čas, spôsob a intenzitu „prechodu“ blízkych rodinných príslušníkov žalobcu do bežného života v Slovenskej republike.