6Ssk/163/2023

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 04. augusta 2023, č. k. TT-47Sa/6/2022-70 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. januára 2022, Číslo: 4040-2/2022-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zmenila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 20. októbra 2021, Číslo: 700-0412079321-GC04/21 vo výrokovej časti tak, že vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov .

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 5, § 21 ods. 1,4, § 26 ods. 2,4, § 293ey ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1, § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich opatrení (žalobca poukazoval na uloženie povinnosti nosiť rúško, respektíve respirátor, testovať sa, podrobovať sa registrácii na e-karanténu, očkovať sa), išlo o jeho subjektívne rozhodnutie, s ktorým zákon zánik sociálneho poistenia nespája.

II.

Slovenskej republiky vo svojom náleze z 08. decembra 2021, sp. zn. PL. ÚS 4/2021 vyslovil neústavnosť § 48 ods. 4 písm. z/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení, ktorý predstavoval právny podklad pre následné vydávanie vyhlášok vrátane uvedených výnimiek.

Z uvedených dôvodov potom aj záver správneho súdu, že pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich opatrení a išlo o jeho subjektívne rozhodnutie, považoval aj s ohľadom na vyššie spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky za nesprávny. Dodal, že vyslovenie protiústavnosti uvedených výnimiek nemohlo byť žalobcovi na ťarchu, táto ich protiústavnosť navodila právny stav absencie oprávnenia žalobcu vykonávať živnosť, čím bol založený dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s tým, že žalobca uvedené poistné do vyhlásenia predmetného nálezu ešte neuhradil. Dodal, že ak aj mohol v období od 29. mája 2021 do 21. novembra 2021 z dôvodu absencie proti-pandemických opatrení opätovne vykonávať svoju živnosť, podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mohlo vzniknúť najviac za obdobie od 29. mája 2021 do 30. júna 2021, pretože jeho príjem za rok 2020 nedosahoval zákonom vyžadovaný príjem aspoň 6.552 eur.

III.

8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 17. októbra 2023. 9. Vo veci predpísania poistného žalobcovi žalovaná konala len v medziach zákona č. 461/ 2003 Z.z. K žalobcom namietanej protiústavnosti jednotlivých vyhlášok uviedla, že predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. U žalobcu nenastali dôvody pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a rovnako nenastali skutočnosti, s ktorými menovaný zákon spája prerušenie povinného poistenia podľa § 26 zákona. Žalobca mal tiež možnosť využiť odklad splatnosti poistného podľa § 293ew ods. 2 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 30. októbra 2023 na vedomie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. januára 2022, Číslo: 4040-2/2022-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 20. októbra 2021, Číslo: 700-0412079321-GC04/21 vo výrokovej časti tak, že vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov .

18. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a/ v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b/ ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3.

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti, 25) (odkaz na zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“; pozn. súdu).

. .). 25. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným do 31. marca 2021, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a/ alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b/ do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, 36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje

26. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinným od 01. apríla 2021, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a/ odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, b/ od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a/ prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b/ do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, c/ od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a/ druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, d/ v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, e/ v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo

týmto dňom. 28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán v súlade s § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi listom z 12. februára 2021 písomne oznámil vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a tiež výšku odvodovej povinnosti; zároveň bol žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení; uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 20. októbra 2021 predpísal žalobcovi za obdobie júl 2021 až september 2021 poistné v celkovej sume 542,79 eur, - na odvolanie žalobcu žalovaná ako odvolací právny orgán rozhodnutím z 25. januára 2022 v podstatnej časti zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z

29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

31. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Z vyššie citovaného § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014 a výlučne vo vzťahu k žalobcovi vyplýva, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.) bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje

Predpokladom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. je tak preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné podmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 tohto zákona v rozhodnom znení a súčasne preukázanie, že táto osoba v zákonom určenej dobe (v tu prejednávanej veci za rok 2019) dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z.) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

32. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca v rozhodujúcom období mal status samostatne zárobkovo činnej osoby; rovnako nebola spornou tá skutočnosť, že v rozhodujúcom období - rok 2019 jeho príjmy zo živnosti presiahli zákonom stanovenú sumu 6.552,00 eur. Preto z pohľadu zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých príslušných opatrení na jej zmiernenie v podobe aj predĺžených lehôt na podanie daňového priznania dňom 01. februára 2021, o čom bol žalobca v súlade s § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/ 2003 Z.z. upovedomený formou písomného oznámenia (keďže nešlo o sporný prípad vzniku sociálneho poistenia), v ktorom bol zároveň žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení s tým, že uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal; rovnako z obsahu spisu a zvlášť z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by uvedené oznámenie napadol správnou žalobou.

Zákon č. 461/2003 Z.z. taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a tieto dôvody na strane žalobcu naplnené neboli. Žalobca zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odvodzoval tiež z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „ (.

34. Od zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je potrebné odlíšiť inštitút prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ku ktorému je možné pristúpiť iba na základe dôvodov, taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 26 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení (bližšie pozri § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.).

35. V tomto smere len pre úplnosť najvyšší správny súd poukazuje na ustanovenie § 293ew zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 68/2020 Z.z. upravujúce možnosť odkladu splatnosti poistného za podmienky, že samostatne zárobkovo činná osoba vykazovala v dôsledku mimoriadnej situácie pokles čistého obratu podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 431/ 2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 595/ 2003 Z.z.) o 40 % a viac s tým, že Vláda Slovenskej republiky nariadením č. 131/2020 Z.z. z 20. mája 2020 v znení ďalších nariadení (č. 172/2020 Z.z., č. 196/2020 Z.z., č. 380/2020 Z.z., č. 31/2021 Z.z., č. 89/2021 Z.z., č. 101/2021 Z.z., č. 154/2021 Z.z., č. 181/2021 Z.z., č. 379/2021 Z.z., č. 435/2021 Z.z., č. 517/2021 Z.z., č. 16/2022 Z.z., č. 52/2022 Z.z.) upravila

36. Vo vzťahu k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia najvyšší správny súd uvádza, že zánik bol opäť žalobcovi oznámený listom zo 07. októbra 2021, v ktorom bol zároveň žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení s tým, že uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal; rovnako z obsahu spisu a zvlášť z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by uvedené oznámenie napadol správnou žalobou.

37. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

VI.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. septembra 2024