6Ssk/164/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 23. mája 2023, č. k. 35Sa/3/2023-152 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 24. januára 2023, Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/ 2023/3373-0004 Ba. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 14, § 15, § 20, § 22 a § 25 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa § 51 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a ani ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil.

Proti rozhodnutiu odvolanie podané nebolo; nadobudlo právoplatnosť. Následne žalobca zaplatil v dňoch 24. novembra 2022 a 25. novembra 2022 poplatok za komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti a požiadal o priznanie príspevku na bývanie v rámci dávky v hmotnej núdzi. O zvýšení pomoci v hmotnej núdzi od 11/2022 na sumu 128,20 eur mesačne rozhodol prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.

decembra 2022. Podľa § 51 ods. 3 správneho poriadku, ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, tak je deň prijatia prvého poskytnutého plnenia dňom oznámenia rozhodnutia. Vo výpočtovom liste je uvedené, že účastník konania má nárok na dávku v sume 68,80 eur mesačne a na príspevok na bývanie v sume 59,40 eur mesačne, čo je spolu 128,20 eur mesačne; príjmy nemá žiadne. Domácnosť tvorí samotný účastník

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi opätovne vznikol nárok na príspevok na bývanie v súlade s § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zaplatením dane (poplatkov) a uplatnením nároku. Konštatoval, že žalobca opomenul reflektovať ustanovenie § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý jednoznačne stanovuje, že nárok vzniká splnením podmienok a uplatnením nároku, čo v danej veci nastalo v mesiaci november 2022. Konštatoval, že ak raz niektorý z nárokov žalobcu zanikne, musí si ho vždy uplatniť (žiadať) opätovne, a tento sa posudzuje nanovo ako v tomto prípade. Žalobcovi by mohol patriť príspevok, ak by bol požiadal o odloženie splatnosti dane. Ak tak neurobil, vyrúbená daň a poplatok za komunálny odpad sa stali splatnými pred 01. augustom 2022. Žalobcom tvrdená ústna dohoda neobstála a hľadí sa na neho ako na osobu, ktorá nezaplatila daň v lehote, a preto nesplnil podmienku na priznanie príspevku na bývanie. Skutočnosť, že obec nepristúpila k vymáhaniu pohľadávky súdnym exekútorom je podľa názoru správneho súdu bežná prax,

7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 168 SSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tak, ako je to uvedené v § 21 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Uviedol, že nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti za mesiac a nárok na poskytnutie osobitného príspevku za mesiac zaniká uplynutím troch mesiacov odo dňa, od ktorého mali byť poskytnuté. 10. Žalobca sa so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, nestotožnil. Uviedol, že krajský súd sa odklonil od ustálenej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že postup žalovaného pri vydaní sporného rozhodnutia je príliš formalistický, arbitrárny a má vysoko negatívne dôsledky na sociálny stav sťažovateľa. Konkrétne dôvodil ustanovením § 21 zákona č. 417/2013 Z.z., kde nie je uvedené, na aké situácie sa toto zákonné ustanovenie vzťahuje. Tvrdil, že toto zákonné ustanovenie nerozlišuje medzi situáciami, v rámci ktorých sa má aplikovať. V tejto súvislosti, žalobca uviedol, že dňa 24. novembra 2022 uhradil daň z nehnuteľnosti za rok 2022 a poplatok za tuhý komunálny odpad za rok 2022. Išlo o ročnú povinnosť, ktorú nemožno rozpočítať na dni, týždne a mesiace. Tvrdil, že tak dňa 24. novembra 2022 splnil podmienky na priznanie príspevku na bývanie za celý kalendárny rok 2022, nielen za mesiac november 2022. Podľa § 21 zákona o pomoci v hmotnej núdzi by mu mali príspevok na bývanie doplatiť tri mesiace spätne, odo dňa uplatnenia nároku na tento príspevok, teda od 24. novembra 2022. 11. Opakovane (rovnako) poukázal na to, že správcu dane informoval, že poplatky za tuhý odpad za rok 2022 a daň z nehnuteľnosti za rok 2022 vyplatí neskôr z vážnych dôvodov. Správa dane s tým súhlasil a nedožadoval sa vyplatenia predmetného poplatku za tuhý komunálny odpad a dane z nehnuteľnosti v termíne splatnosti. Nesúhlasil preto s tvrdením krajského súdu, že obce nepristúpia k vymáhaniu pohľadávok súdnym exekútorom v snahe vyjsť v ústrety občanom a nezhoršovať ich životnú situáciu trovami exekúcie. Krajský súd a ani žalovaný tak nerešpektovali základnú filozofiu zákona č. 45/2021 Z.z. tým, že vôbec nezmieňovali dopad platenia daní a poplatkov na vytypované a cielené skupiny obyvateľstva v covidovom a inflačnom období, kam patria aj osoby v hmotnej núdzi. Preto zákon o pomoci v hmotnej núdzi a zákon o správe daní vyložili neprimerane tvrdo a sankčne. 12. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodol tak, že príspevok na bývanie sa sťažovateľovi vyplatí aj tri mesiace spätne odo dňa uplatnenia nároku v súlade s § 21 zákona č. 417/2013 Z.z. Súčasne žiadal, aby mu boli priznané trovy kasačného konania.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

správy. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23.

24. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu zistil, že na základe výpočtového listu č. CA3/OHN_NVAŠSD/SOC/2022/43309-16, č.z. 2022/282802 zo dňa 28. novembra 2022 bolo žalobcovi poskytované plnenie - pomoc v hmotnej núdzi - dávka v sume 68,80 eur a príspevok na bývanie v sume 59,40 eur mesačne, čo je spolu 128,20 eur mesačne. Žalobca v konaní namietal, že od 01. augusta 2022 mu nebol poskytovaný príspevok na bývanie, hoci má naň nárok.

26. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

30. Zákon č. 417/2013 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a/ pomoci v hmotnej núdzi, b/ osobitného príspevku a c/ jednorazovej dávky. 31. Podľa § 2 zákona č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

33. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ zákona príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad. 34.

36. V prejednávanej veci bolo zásadným vyriešenie otázky, či správne orgány postupovali správne, keď v čase vyhodnocovania nároku na príspevok na bývanie v mesiaci august rozhodli o znížení pomoci v hmotnej núdzi (na sumu 68,80 eur mesačne od 01. augusta 2022) o príspevok na bývanie z dôvodu nepreukázania úhrady dane z nehnuteľnosti a tuhého komunálneho odpadu.

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je však obec povinná ukladať. 38. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že § 18 daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia podľa stavu k 1. januáru. Ak ročná daň vyrubená fyzickej osobe nepresahuje splatná do 31. marca. Žalobca tak bol povinný daň z nehnuteľnosti a poplatok za tuhý komunálny odpad zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí Obce Makov č. 770/2022 a č. 571/ 2022 zhodne zo dňa 08. marca 2022. Žalobca uhradil daň z nehnuteľnosti a poplatok za tuhý komunálny odpad za rok 2022 po splatnosti rozhodnutí správcu dane o ich vyrubení, a to dňa 24., resp. 25. novembra 2022.

K námietke žalobcu, že správca dane z nehnuteľnosti na úhrade všetkých poplatkov netrval v termíne ich splatnosti, najvyšší správny súd uvádza, že konkrétne dôvody uvádzané v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. V ďalšom preto najvyšší správny súd odkazuje na závery, ku ktorým dospel krajský súd a s ktorými sa plne stotožňuje. 41.

potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli. 43.

V Bratislave dňa 30. júla 2024