6Ssk/167/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2122204007.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-20Sa/35/2022
- IČS
- 2122204007
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Y. Š., narodená XX. R. XXXX, bytom v Š., O. P. XXXX/XD, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o správnej žalobe v sociálnych veciach (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50404-3/2019-BA zo dňa 09. 09. 2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0410405519-GC04/19 zo dňa 15. 04. 2019, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0920920402019 zo dňa 19. 11. 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 0920920402019 zo dňa 24. 10. 2019), o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave zo dňa 5. septembra 2023, č. k. TT-20Sa/35/2022-49, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 5. septembra 2023, č. k. TT-20Sa/35/2022-46 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 09. 09. 2019, Číslo: 50404-3/2019-BA spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2019, Číslo: 700-0410405519-GC04/19, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 11. 2020, Číslo: 0920920402019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2020, Číslo: 0920920402019. 2. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 09. 09. 2019, Číslo: 50404-3/2019-BA nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2019. Z predloženej doručenky súd zistil, že žalobkyni bolo rozhodnutie doručené dňa 27. 09. 2019, čo potvrdila svojím podpisom. Správna žaloba bola podaná na Okresnom súde Trnava dňa 22. 06. 2022 a postúpená príslušnému Krajskému súdu v Trnave dňa 30. 11. 2022. Vzhľadom na to, že podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, súd odmietol správnu žalobu žalobkyne (v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 09. 09. 2019, Číslo: 50404-3/2019-BA spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2019, Číslo: 700-0410405519-GC04/19), ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, pretože bola podaná po lehote stanovenej zákonom.
3. Vo vzťahu k časti žaloby týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 11. 2020, Číslo: 0920920402019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2019, Číslo: 0920920402019, poukázal správny súd na žalobkyňou priložené uznesenie zo dňa 31. 05. 2021, č. k. 44Sa/4/2021 - 44 vydané Krajským súdom v Trnave, ktorým predmetný súd žalobu žalobkyne zo dňa 19. 02. 2021 (ktorá sa týkala preskúmania predmetného rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.11.2020, Číslo: 0920920402019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2019, Číslo: 0920920402019) odmietol pre jej oneskorené podanie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.11.2020, Číslo: 0920920402019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2019, Číslo: 0920920402019, už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, tak správny súd nemal inú možnosť, ako správnu žalobu aj v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP odmietnuť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa podaním zo dňa 02. 10. 2023, v ktorom oneskorené podanie odôvodňovala núdzovým stavom na území SR, preto žalobu podala dňa 19. 02. 2021, ktorá smerovala proti rozhodnutiu žalovanej v súvislosti s predpisom poistného, ktoré bolo nesprávne stanovené a vyrátané.
Namietala, že toto rozhodnutie bolo vydané po viac ako 13 rokoch, a mala by sa vzťahovať námietka premlčania. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 23. 10. 2023, Číslo: 10887-17/2023-BA, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu a žiadala, aby bola kasačná sťažnosť žalobkyne zamietnutá ako nedôvodná.
6. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 26. 10. 2023. Zároveň žalobkyňa zaslala ďalšie podanie, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 22. 02. 2024, v ktorom opätovne uviedla, že jej námietky by mali byť akceptovateľné, lebo dlh by mal byť premlčaný. 7.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 13. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 14.
Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 15. Zo súdneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že podanou správnou žalobou (označenou ako „Návrh na zastavenie vymáhania od Sociálnej poisťovni“, pozn. súdu) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutí vydaných žalovanou, resp.
Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, zo dňa 09. 09. 2019, Číslo: 50404-3/2019-BA (prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 15. 04. 2019, Číslo: 700-0410405519-GC04/19 vo veci predpisu poistného v sume 980,68 eur), na základe jej odvolania bolo toto rozhodnutie zmenené, a to tak, že vo výroku rozhodnutia sa vypustil text „.
. . § 152a zákona v znení neskorších predpisov. . .“ a v ostatnom sa rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „súdny prieskum č. 1“). Zároveň žalobkyňa k správnej žalobe priložila aj ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 24. 10. 2019, Číslo: 0920920402019 (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok), voči ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2020, Číslo: 0920920402019, a to tak, že odvolanie zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie (ďalej len „súdny prieskum č. 2“).
16. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu č. 1, najvyšší správny súd uvádza, že z ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 23. 04. 2019, voči ktorému podala následne odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2019 (doručené žalobkyni dňa 27. 09. 2019, t. j. právoplatné dňa 27. 09. 2019).
Aby bolo možné podanú žalobu žalobkyne považovať za podanú včas, žalobkyňa by ju musela podať najneskôr dňa 27. 11. 2019 (streda). V danom prípade možno hovoriť o procesnoprávnej lehote. Procesnoprávna povaha lehoty na podanie správnej žaloby má za následok, že na jej zachovanie stačí, ak sa posledný deň lehoty, t. j. v prípade žalobkyne - deň 27. 11. 2019 - podá žaloba na správnom súde, prípadne odovzdá poštovému prepravcovi na doručenie. Lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa tak urobí prostredníctvom elektronických prostriedkov.
17. Pri počítaní lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje podľa § 69 SSP, pričom platí, že v prípade dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, táto začína plynúť odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (v prípade žalobkyne tak pripadlo na deň 27. 09. 2019. Koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. oznámenia napadnutého rozhodnutia (v prípade žalobkyne to pripadlo na deň 27. 11. 2019). Zároveň však platí, že v prípade zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, zmeškanie nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľnou vadou súdneho konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP bez meritórneho rozhodnutia, tak ako rozhodol v napadnutom uznesení aj správny súd.
18. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu č. 2, najvyšší správny súd ďalej z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2021, č. k. 44Sa/ 4/2021-44 zistil, že tieto rozhodnutia (rozhodnutie zo dňa 24. 10. 2019, Číslo: 0920920402019 - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok a rozhodnutie zo dňa 19. 11. 2020, Číslo: 0920920402019) už boli predmetom rozhodovania správneho súdu, ktorý žalobu žalobkyne zo dňa 19. 02. 2021 odmietol, pretože bola podaná oneskorene. Krajský súd v Trnave konštatoval, že žalobkyňa si rozhodnutie zo dňa 19. 11. 2020, Číslo: 0920920402019 prevzala dňa 01. 12. 2020, pričom lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 SSP jej uplynula dňom 01. 02. 2021, ale žaloba bola podaná až 19. 02. 2021. Žalobkyňa predmetné uznesenie kasačnou sťažnosťou nenapadla. Správny súd v tejto časti odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1
písm. a/ SSP, majúc za to, že o tej istej veci bolo už správnym súdom právoplatne rozhodnuté. V tomto prípade malo prekážku právoplatne rozhodnutej veci zakladať právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. 05. 2021, č. k. 44Sa/4/2021-44 o odmietnutí správnej žaloby ako oneskorene podanej. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že prekážku veci právoplatne rozhodnutej predstavuje len rozhodnutie vo veci samej, nie je ňou rozhodnutie majúce povahu procesného rozhodnutia, ktorým nie je rozhodnuté o merite veci.
Za tohto stavu potom správny súd procesne pochybil, keď vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu z 19. 11. 2020 vzhliadol dôvod odmietnutia správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP. Na druhej strane však musí najvyšší správny súd konštatovať, že uznesenie správneho súdu je čo do jeho výrokovej časti vecne správne, a teda nepovažoval za dôvodné pristupovať k zrušeniu uznesenia. Je nesporne preukázané, že rozhodnutie z 19. 11. 2020 bolo žalobkyni doručené 01. 12. 2020 (dátum doručenia žalobkyňa nerozporovala). Lehota na podanie správnej žaloby v súlade s § 181 ods. 1 SSP uplynula dňa 01. 02. 2021 (posledný deň na podanie správnej žaloby; pondelok, bežný pracovný deň). V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z. z., ktorý v § 8 uvádzal, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b/ ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Najvyšší správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. 05. 2021, č. k. 44Sa/4/2021-44 nenapadla kasačnou sťažnosťou, na základe ktorej by sa mohol najvyšší správny súd zaoberať zákonnosťou vyššie označeného uznesenia z 31. 05. 2021, č. k. 44Sa/4/2021-44 v kontexte na zmieňovaný zákon č. 62/2020 Z. z. Na tomto mieste dáva najvyšší správny súd žalobkyni do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.
19. Najvyšší správny súd potom v tomto konaní mohol posudzovať výlučne postup správneho súdu v konaní, ktoré začalo až na základe správnej žaloby najprv doručenej Okresnému súdu Trnava dňa 22. 06. 2022 a podanej na poštovú prepravu dňa 21. 06. 2022.
Pokiaľ potom žalobkyňa podala správnu žalobu na poštovú prepravu dňa 21. 06. 2022, podala správnu žalobu smerujúcu voči rozhodnutiu z 19. 11. 2020 oneskorene. Za tohto stavu potom možno výrok správneho súdu považovať za vecne správny, pričom vo vzťahu k rozhodnutiu z 19. 11. 2020 je potrebné konštatovať naplnenie iného dôvodu na odmietnutie správnej žaloby než dôvodu uplatneného správnym súdom a plynúcim z § 98 ods. 1 písm. a/ SSP. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľnou vadou súdneho konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP bez meritórneho rozhodnutia.
20. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. S uvedeným je potrebné spojiť aj lehotu na podanie správnej žaloby, pričom tento úkon je plne v dispozícii práve žalobcu, pretože len on vykonáva tento úkon, či už osobným podaním žaloby na krajskom súde, prípadne doručením prostredníctvom poštového prepravcu, alebo v neposlednom rade prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. 21.
Ostatné námietky žalobkyne vzhľadom na odmietnutie žaloby správnym súdom a zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.
22. Najvyšší správny súd tiež poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobkyne proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. marca 2024