6Ssk/168/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200031.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-12Sa/2/2023
- IČS
- 3023200031
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: M. K. K., narodená X. S. XXXX a S.. S. M. K. (zastúpený zákonným zástupcom - matkou M. K. K.), narodený X. S. XXXX, obaja bytom v J. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. novembra 2022, Číslo:UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/ 2022/11903/Chr a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. novembra 2022, Číslo:UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Chr, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. júla 2023, č. k. TN-12Sa/2/2023-104, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 28. júla 2023, č. k. TN-12Sa/2/2023-104 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. novembra 2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr a rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. novembra 2022, Číslo:UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Chr, pričom v ďalšom zaviazal žalovaného, aby dôsledne vyhodnotil všetky aktuálne lekárske nálezy maloletého v kontexte priznania príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ako aj príspevku na opatrovanie.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 14 ods. 4, § 14 ods. 6, § 14 ods. 10, § 38 ods. 1, § 38 ods. 9, § 39 ods. 1, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1, § 55 ods. 6, zákona č. 447/2008 Z. z., a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej
žaloby. 3. Správny súd poukázal, že odborný lekár nie je oprávnený záväzne vysloviť záver o odkázanosti na kompenzačný príspevok. Posudkový lekár sa však musí vysporiadať so závermi odborných lekárov odbornými argumentami. Ako vyplýva z lekárskeho posudku, posudková lekárka vychádzala z lekárskych vyšetrení, v ktorých psychiatrické, resp. psychologické vyšetrenia popisujú u maloletého prejavy nevyspytateľného a agresívneho správania, či sebapoškodzovania. Tieto zistenia pritom v posudkových záveroch neboli ani zmieňované. Aj keď žalovaný nie je oprávnený spochybňovať závery posudkových lekárov, nezbavuje ho to povinnosti zaobstarať si také podklady na vydanie rozhodnutia, na základe ktorých bude môcť vydať náležite odôvodnené rozhodnutie. Ak by vznikli pochybnosti o závere odborného lekára, posudkový lekár má možnosť využiť konzultácie s lekármi v danom odbore, aby sa uvedené pochybnosti odstránili. Taktiež uviedol, že pokiaľ by niektorá skutočnosť v lekárskych správach nebola výslovne konštatovaná, nemožno uzavrieť, že táto skutočnosť neexistuje. Rovnako ani skutočnosť, že u maloletého sa pred posudkovým lekárom počas
posúdenia neprejavili prvky agresivity automaticky nevylučuje, že nemôže týmto prejavmi trpieť. Napokon uvedené zistenia popísané v lekárskych správach, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho posudku boli prítomné i v lekárskych správach zo dňa 07. 10. 2022 a 07. 12. 2022 predložených v súdom preskúmavacom konaní, z ktorých vyplýva, že v správaní maloletého sa prejavujú afekty zlosti s heteroagresívnym správaním, resp. že vzhľadom na nepredvídateľné správanie maloletý nie je schopný prepravy hromadnými prostriedkami.
Tieto však neboli predložené v administratívnom konaní, a preto s poukazom na § 135 ods. 1 SSP na ne nemohlo byť prihliadnuté. 4. Konštatoval ďalej, že žalovaný, pokiaľ vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý bol nedostatočne odôvodnený, potom evidentne taktiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Na rozhodnutie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, konkrétne § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Iba samotné konštatovanie nesplnenia podmienok uvedených v § 14 ods. 6 citovaného zákona všeobecným (a vo vyššie naznačenom smere nepresvedčivým) konštatovaním, že z doložených lekárskych nálezov vyplýva, že u maloletého nie sú dokumentované prejavy agresívneho správania bez uvedenia ďalších skutočností je nedostatočné. 5.
K obdobným záverom dospel správny súd i v súvislosti s prieskumom rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr, č.z 2022/208128 zo dňa 21.11.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN2/RPPKPČ/SOC/ 2022/53353-6 zo dňa 6.7.2022, vydaným podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým nevyhovel žiadosti a nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie mal. S. M. K..
Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo vydané na podklade Komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a oddelenie posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951, č.z. 2022/192140 zo dňa 24.10.2022. Podľa tohto komplexného posudku je miera funkčnej poruchy maloletého 50 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na opatrovanie maloletého nebol navrhnutý. V oblasti komunikácie bolo konštatované, že maloletý má obmedzenú schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia duševných a rečových funkcií, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím. Kompenzácie v tomto smere neboli navrhnuté. V oblasti zvýšených výdavkov bola s poukazom na pervazívnu vývinovú poruchu maloletého navrhnutá kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
V rámci úkonov sebaobsluhy bolo konštatované, že maloletý potrebuje pomoc pri činnostiach osobnej hygieny, obliekania a vyzliekania a orientácie v prostredí. Samostatne je schopný zvládnuť úkony stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, celkového kúpeľa, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine a dodržiavania liečebného režimu.
Nevyžaduje dohľad. Zaradením do I. stupňa s počtom bodov 105 jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/ 2008 Z.z. nie je podľa § 14 ods. 4 tohto zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie. Je odkázaný na sprievodcu. Z lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/ 11951 zo dňa 27.9.2022 správny súd zistil, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého posudková lekárka vychádzala z viacerých lekárskych správ. Medzi nimi sa uvádzajú aj diagnostická správa vypracovaná S.. M. A. zo dňa 27.4.2022, v ktorej sa okrem iného uvádza, že maloletý je nesamostatný, nevie odhadnúť nebezpečenstvo, nechápe sociálne súvislosti, a preto potrebuje dohľad dospelej osoby. Vzhľadom na zvýšené riziko neúmyselného ublíženia sebe i iným v dôsledku nechápania dôsledkov nebezpečenstva je dôležitý neustály dohľad a individuálny prístup. Ako ďalší podklad pre vypracovanie posudku sa uvádza lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia maloletého S.. X. H. zo dňa 18.7.2022, v ktorej sa uvádza ťažké
usmerňovanie, potreba stálej prítomnosti, dohľadu s odporúčaním zvýšenej starostlivosti zo strany matky a určené pokračovať v nácviku samoobslužných činností. Okrem uvedeného bola podkladom pri vypracovaní lekárskeho posudku psychologická správa vypracovaná S.. M. X. dňa 10.8.2022, v ktorej sa okrem iného uvádza, že v prípade maloletého ide o dieťa s narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí s tým, že sa navrhuje tento stav kompenzovať priznaním opatrovateľského príspevku, nakoľko stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany rodiča. 6. Ďalej uzavrel, že v rámci komplexného posudku síce posudková lekárka poukazovala na výsledky bodového vyhodnotenia týkajúceho sa zvládania jednotlivých samoobslužných činnosti maloletého, avšak na lekárske správy, resp. ich závery týkajúce sa osobitosti zdravotného stavu maloletého spojené s potrebou stáleho dohľadu, resp. odkázanosti maloletého na opatrovanie, nebolo v komplexnom posudku žiadnym spôsobom reagované. Žalovaný v rozhodnutí, čo i len stručne nepredostrel úvahy, ktoré posudkového lekára viedli k
inému záveru, než aký sa podáva z niektorých podkladov pre vypracovanie posudku. Správny súd tak musel prisvedčiť dôvodnosti žalobnej argumentácie, že ani v prípade nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie, rozhodnutie žalovaného uspokojivo nereaguje na odvolacie námietky, resp. obsah lekárskych správ (uvádzaných ako podklad pre vydanie jeho rozhodnutia). Žalovaný do svojich rozhodnutí len mechanicky, resp. formálne prevzal závery posudkovej činnosti, citoval ustanovenia príslušných právnych predpisov no nad rámec toho, ani len okrajovo (stručne) neuviedol žiadne vlastne úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami, resp. so zisteniami vyplývajúcimi z podkladov, z ktorých vychádzal. Pri rozhodovaní sa tak napokon dôsledne neriadil § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. 7. Na základe vyššie uvedeného, správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné dôsledne vyhodnotiť všetky aktuálne lekárske nálezy maloletého, a to tak vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ako i k príspevku na opatrovanie.
O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný podaním zo dňa 28. augusta 2023, Číslo: UPS/US1/OPS/BEZ/2023/13587-21, 2023/148638. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 9. Nestotožnil sa s právnym posúdením správneho súdu, pretože sa so všetkými lekárskymi správami posudkový lekár zaoberal, pričom ani pri jednom dokumentovanom objektívnom vyšetrení agresívne prejavy, ťažká porucha mobility ani ťažká porucha zvieračov neboli u maloletého objektívne verifikované. Ďalej namietal, že správny súd podsúval posudkovému lekárovi, aby posúdil to, čo nebolo v objektívnom náleze zdokumentované, a aby to bral za objektívnu skutočnosť. Ďalej konštatoval, že maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá postihnutie uvedené v § 14 ods. 6 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 447/2008 Z. z. Zároveň nie je odkázaný na peňažný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla, pretože nie je zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, ani sa mu neposkytuje akútna onkologická liečba, pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. 10. Žalovaný vo vzťahu k peňažnému príspevku na opatrovanie uviedol, že so všetkými lekárskymi správami sa zaoberal, pričom posudzovanie odkázanosti dieťaťa na pomoc inej fyzickej osoby bolo realizované podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., pričom posudkový lekár konštatoval, že maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, lebo stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej osoby je I. Doplnil, že ani pri jednom dokumentovanom vyšetrení neboli objektívne verifikované agresívne prejavy. Uzavrel, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého zodpovedne a svedomito sa zaoberal každou vecou, preto nie je možné sa zo strany žalovaného stotožniť s právnym názorom súdu o nedostatočnom odôvodnení lekárskeho posudku. 11. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcom nepriznal náhradu trov kasačného konania.
III. Vyjadrenie žalobcov ku kasačnej sťažnosti žalovaného
12. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti žalovaného podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.09.2024, v ktorom uviedla, že má novú korešpondenčnú adresu a doložila ako ďalšie prílohy lekárske správy z odborných vyšetrení. 13. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo doručené na vedomie žalovanému dňa 24.10.2024.
IV. Konanie pred kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. novembra 2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr (ďalej aj „rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie„) a rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. novembra 2022,
Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Chr (ďalej aj „rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla„), pričom v ďalšom zaviazal žalovaného, aby dôsledne vyhodnotil všetky aktuálne lekárske nálezy maloletého v kontexte priznania príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky obdobného motorového vozidla, ako aj príspevku na opatrovanie.
21. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
23. Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 477/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a/, alebo je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b/.
24. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
25. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a/ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný
plán, alebo b/ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
26. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
28. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
29. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 30. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. sa v rámci samoobslužných činností, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby uvádzajú: stravovanie, pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu.
31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca prostredníctvom žalobkyne (zákonný zástupca) podal dňa 25.03.2022 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorá bola odôvodnená každodenným vozením maloletého (žalobcu) do školy, spolu cca 48 km; pravidelná návšteva logopédie, znížená komunikačná schopnosť - hovorenie, nedokáže sám cestovať ani si vypýtať cestovný lístok, v škole má asistentku [k žiadosti priložené vyhlásenie o majetku na účely poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti za rok 2021 na účely posúdenia nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu soc. dôsledkov ŤZP a peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach za rok 2021, potvrdenie o nároku na dôchodkové dávky]; - následne vypracovaný komplexný posudok zo dňa 17.06.2022, Číslo: TN3/RPPKPČ/SOC/
2022/53426 č.z. 2022/172788, v rámci ktorého neboli navrhnuté kompenzácie v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti sebaobsluhy; bol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, zároveň bola stanovená miera funkčnej poruchy u maloletého 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV. 2 b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a teda je odkázaný
na sprievodcu; - rozhodnutie zo dňa 06.07.2022, Číslo: TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53350-5, ktorým nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla; - odvolanie žalobkyne zo dňa 20.07.2022; - lekársky posudok zo dňa 27.09.2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/1195
1; - rozhodnutie zo dňa 21.11.2022, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11902/Ch r, č.z. 2022/208151, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdenie rozhodnutie zo dňa 06.07.2022; - žalobkyňa podala dňa 25.03.2022 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá bola odôvodnená naviazanosťou maloletého na žalobkyňu, pretože jeho reč je zlá, má asistentku aj v škole, má problém s obliekaním - nevie sa poriadne obliecť, pri domácich úlohách bez pomoci nevie pracovať, vyžaduje si ísť spať so žalobkyňou, bojí sa, bojí sa tmy, neprejde sám na toaletu, keď sa začne stmievať, nedokáže chytiť kovové predmety do rúk, prechádza sa, chôdza pri nadmernom vyťažení, pri učení [k žiadosti priložené vyhlásenie o majetku na účely poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu, rodný list, potvrdenie o návšteve školy, pracovná zmluva žalobkyne, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti za rok 2021 na účely posúdenia nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu soc. dôsledkov ŤZP
a peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach za rok 2021, potvrdenie o nároku na dôchodkové dávky, diagnostická správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 27.04.2022]; - následne vypracovaný komplexný posudok zo dňa 17.06.2022, Číslo: TN3/RPPKPČ/SOC/ 2022/53426 č.z. 2022/172788, v rámci ktorého neboli navrhnuté kompenzácie v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti sebaobsluhy; bol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, zároveň bola stanovená miera funkčnej poruchy u maloletého 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV. 2 b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a teda je odkázaný
na sprievodcu; - rozhodnutie zo dňa 06.07.2022, Číslo: TN2/RPPKPČ/SOC/2022/53353-6, ktorým nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - maloletého; - odvolanie žalobkyne zo dňa 20.07.2022 [predložila lekársky nález z detskej psychiatrickej ambulancie zo dňa 19.08.2022, psychologický nález zo dňa 10.08.2022, lekársky nález z ambulancie detskej psychiatrie zo dňa 16.09.2022]; - následne vypracovaný komplexný posudok zo dňa 24.10.2022, Číslo: UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2022/11951, č.z. 2022/192140, v rámci ktorého neboli navrhnuté kompenzácie v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti sebaobsluhy; bol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, zároveň bola stanovená miera funkčnej poruchy u maloletého 50 % podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 1, písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a teda je odkázaný na sprievodcu;
- rozhodnutie zo dňa 21.11.2022, Číslo:UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/11903/Chr, č.z. 2022/208128, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie zo dňa 06.07.2022. 32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
33. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca sa v dôsledku svojho zdravotného postihnutia považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zhodne posudkovými lekármi zaradeným v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pod kapitolu IV.
Duševné poruchy a poruchy správania, bodu 1 - Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), písm. b/ stredná porucha so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50 %. Spornou však zostala otázka, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a zároveň či žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie žalobcu.
34. V prvom rade najvyšší správny súd poukazuje, že správny súd podrobil súdnemu prieskumu dve rozhodnutia vydané žalovaným, ktoré sa týkali priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo vzťahu k žalobcovi (maloletému zastúpenému jeho zákonným zástupcom - matkou, t. j. žalobkyňou), a zároveň rozhodnutie vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na opatrovanie vo vzťahu k žalobkyni.
35. Najvyšší správny súd z dôvodu lepšej prehľadnosti, ale aj rozdielneho predmetu súdneho prieskumu zameral svoju pozornosť najprv na rozhodnutie žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo vzťahu k žalobcovi - maloletému zastúpenému svojou zákonnou zástupkyňou, ktorá v tomto konaní vystupuje aj ako žalobkyňa. Žalovaný vo vzťahu k tejto žiadosti nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pričom uviedol, že žalobca je psychiatricky sledovaný pre nešpecifickú poruchu autistického spektra s poruchou pozornosti, a zároveň podľa tvrdenia rodičov sa u maloletého po prekonaní covidu vyskytlo agresívne správanie, halucinácie a zvýšené strachové prežívanie. Tiež konštatoval, že ani pri jednom dokumentovanom vyšetrení neboli objektívne verifikované agresívne prejavy.
36. V zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
V súvislosti so žalobcom možno konštatovať aj na základe komplexného posudku vypracovaného žalovaným, že v jeho prípade by bolo možné uvažovať toho času o priznaní takéhoto peňažného príspevku len v dôsledku jeho duševnej poruchy, ktorá má opakujúce sa prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Žalovaný takéto správanie u žalobcu nevzhliadol na základe predložených lekárskych správ zo strany žalobcov, pričom len konštatoval, že ani pri jednom dokumentovanom vyšetrení neboli objektívne verifikované agresívne prejavy.
Najvyšší správny súd sa pritom zhodol s právnym názorom správneho súdu, že zo strany žalovaného výrok o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebolo dostatočné odôvodnené, pričom bolo len stroho skonštatované, že neboli preukázané agresívne prejavy žalobcu. Zároveň z lekárskych odborných správ predložených matkou žalobcu možno dodať, že u maloletého „sme pozorovali aj zvýšené prejavy psychomotorického nepokoja, ktoré súvisia so záťažou.
. . . . .mentálny vývin zaostáva za priemerným dieťaťom daného veku v oboch sledovaných oblastiach do pásma podpriemeru až mentálneho postihnutia ľahkého stupňa. . . . . .M. je dôsledkom diagnózy nesamostatný - nevie odhadnúť nebezpečenstvo, nechápe sociálne súvislosti, a preto potrebuje dohľad dospelej osoby.
. . . . .je dôležitý neustály dohľad a individuálny prístup (v škole asistent učiteľa a doma zákonný zástupca“) (diagnostická správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 27.04.2022). V rámci odvolania ďalej žalobkyňa predložila nové lekárske správy, v ktorých bolo konštatované „stav chlapca sa javí kolísavý, v popredí klinického obrazu je autistická symptomatologia, úzkostné prežívanie s psychomotorickým nepokojom, s epizódami autoagresívneho správania, na čo sú náchylní rodičia reagovať panikou, čo negatívne prejavy chlapca ešte viac zosilňuje. Chlapec má svoje maniere, ulpievania, minimalizovať stresové, zaťažujúce situácie, alebo tie, ktoré nemá rad“ (lekárska správa z detskej psychiatrickej ambulancie zo dňa 19.08.2022); „dieťa prichádza na vyšetrenie v sprievode rodičov, predkladaným aktivitám sa nedokázal prispôsobiť a spolupracovať, nereagoval na meno, pobiehal, boli prítomné manierizmy rúk.
. . . . .bolo prítomné sebapoškodzovanie. . . . . .vzhľadom k tomu, že sa jedná o dieťa s poruchou psychického vývinu s narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí odporúčame priznať status zdravotne postihnutého jedinca a tento stav primerane kompenzovať priznaním opatrovateľského príspevku (stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany druhej osoby-rodič)“ (psychologický nález zo dňa 10.08.2022); „dieťa vyšetrené v prítomnosti rodičov, prichádza so zakrytou hlavou v tričku, neskôr sa trošku uvoľňuje, nechá sa doviesť k hračkám, hrá sa chvíľu s autíčkami, ale nevydrží dlho, viac menej bezcieľne poskakuje a pobieha po miestnosti, správanie je dezorganizované, autonómne, len čiastočne usmerniteľné. Dieťa sa nechá doviesť ku stolíku, povie na vyzvanie svoje meno a vek, poskladá jednoduchú skladačku, komentuje knižku, pri ponechaní na voľnú hru dieťa veľmi nekľudné, bezdôvodne je striedanie nálad, dožaduje sa odchodu. Verbálny kontakt je výrazne obmedzený, dieťa používa naučené frázy, pozná jednotlivé slová. PMT dieťa nekľudné, prítomné sú motorické stereotýpie, hyperkinetická symptomatika.
Nálada je výrazne kolísavá, emočná aj afektívna instabilita, anam. zvýraznené úzkostné a strachové prežívanie u dieťaťa, vo vnímaní akt. udávané susp. halucinatórne prežívanie. Anam. pervazívne narušená vývin, akt. po prekonaní covid infekcie regresívne prejavy vo vývoji, zvýraznená auto aj heteroagresivita, strachové prežívanie, dľa rodičov susp. halucinatórne symptóny“ (doporučenie na hospitalizáciu KDP Bratislava zo dňa 16.09.2022). Najvyšší správny súd dodáva, že na základe doložených lekárskych správ žalobkyňou nemožno jednoznačne konštatovať v zhode s právnym názorom žalovaného, že nie sú dokumentované žiadne agresívne prejavy u maloletého. Ak by bol prijatý názor žalovaného, že nebolo preukázané agresívne správanie maloletého, mal minimálne v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo nevzal do úvahy objektívne konštatovania odborných lekárov, ktorí vyšetrovali maloletého.
Zároveň, najvyšší správny súd si v plnej miere uvedomuje, že len posudkovým lekárom žalovaného bolo zákonom zverené posudzovanie zdravotného stavu fyzických osôb za účelom priznania peňažných príspevkov na kompenzáciu, zároveň však o správnosti takého posúdenia nemôžu byť žiadne pochybnosti a posudkoví lekári by mali dať jednoznačnú odpoveď, prečo niektoré závery odborných lekárov nebolo možné zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobcu na peňažný príspevok na kompenzáciu.
37. Vo vzťahu k druhému rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo podrobené súdnemu prieskumu, t. j. rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie zo strany žalobkyne, najvyšší správny súd konštatuje, že v zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotných postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Žalovaný v súvislosti s touto žiadosťou vyhotovil lekársky posudok, vyplnenie dotazníka, ktorý bol vyhotovený za účelom zaradenia do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenia rozsahu odkázanosti. V rámci administratívneho konania posudkový lekár pri jednotlivých úkonoch určil počet bodov nasledovne: stravovanie a pitný režim - 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, osobná hygiena - 5 bodov (umytie rúk, nôh, tváre, podpazušia, vonkajších pohlavných orgánov, česanie vlasov, umývanie
a úprava vlasov), celkový kúpeľ - 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie - 5 bodov (samostatne obliekanie a vyzliekanie odevu, obutie a vyzutie obuvi vrátane zaviazania a rozviazania šnúrok na obuvi), zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 10 bodov, pohyb po rovine - 10 bodov, orientácia v prostredí - 5 bodov (orientovanie sa v neznámom prostredí, rozpoznávanie času, orientovanie sa v čase), dodržiavanie liečebného režimu - 10 bodov, potreba dohľadu - 10 bodov. Maloletý na základe toho nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby je I. (s počtom bodov 105). A zároveň konštatoval, že v porovnaní s deťmi rovnakého veku potrebuje čiastočnú pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní a orientácii v cudzom prostredí. Dodatočne doložené lekárske nálezy neovplyvňujú mieru funkčnej poruchy ani závery k odkázanosti.
38. Najvyšší správny súd poukazuje, že pri jednotlivých úkonoch stanovených žalovaným vníma niekoľko rozporov, ktoré neboli dostatočným spôsobom odôvodnené v napadnutom rozhodnutí, pričom vznikajú pochybnosti o správnosti takéhoto určenia. Uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku namietala aj žalobkyňa. Potreba dohľadu bola ohodnotená žalovaným 10 bodmi, pričom z vysvetlenia k tomuto vyplýva, že 10 bodmi je ohodnotená fyzická osoba, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činnosti (pritom sa jedná o dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11, pozn. súdu). Uvedené tak celkom jasne nekorešponduje s bodovým ohodnotením u niektorých predchádzajúcich činnostiach, v rámci ktorých žalovaný ohodnotil maloletého minimálne bodmi 5, čo predstavuje minimálne dva úkony, s ktorými potrebuje pomôcť. Rovnako podľa názoru najvyššieho správneho súdu nebolo v rozhodnutí zohľadnené, resp. odôvodnené - položka Dodržiavanie liečebného režimu - keď z predložených odborných lekárskych správ vyplynulo, že maloletý užíva niekoľkokrát denne rôzne medikamenty, pričom podľa žalovaného maloletý je schopný vykonávať všetky úkony
dodržiavania liečebného režimu, čo je samo o sebe v rozpore s jeho aktuálnymi možnosťami. Keďže ako vyplynulo aj z predložených lekárskych správ, maloletý vyžaduje dohľad a usmernenie, sprievod a individuálny prístup druhej osoby takmer pri všetkých bežných denných činnostiach. Ak teda posudkový lekár žalovaného nevzal v úvahu odporúčania odborných lekárov, ktoré vyšetrili maloletého, mal dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto odporúčania nepovažoval za smerodajné.
39. Zároveň z lekárskych odborných správ predložených žalobkyňou možno dodať, že u maloletého „. . .M. je dôsledkom diagnózy nesamostatný - nevie odhadnúť nebezpečenstvo, nechápe sociálne súvislosti, a preto potrebuje dohľad dospelej osoby.
. . . . .je dôležitý neustály dohľad a individuálny prístup (v škole asistent učiteľa a doma zákonný zástupca“) (diagnostická správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 27.04.2022). V rámci odvolania ďalej žalobkyňa predložila nové lekárske správy, v ktorých bolo konštatované „stav chlapca sa javí kolísavý, v popredí klinického obrazu je autistická symptomatologia, úzkostné prežívanie s psychomotorickým nepokojom, s epizódami autoagresívneho správania, na čo sú náchylní rodičia reagovať panikou, čo negatívne prejavy chlapca ešte viac zosilňuje. Chlapec má svoje maniere, ulpievania, minimalizovať stresové, zaťažujúce situácie, alebo tie, ktoré nemá rad“ (lekárska správa z detskej psychiatrickej ambulancie zo dňa 19.08.2022); „dieťa prichádza na vyšetrenie v sprievode rodičov, predkladaným aktivitám sa nedokázal prispôsobiť a spolupracovať, nereagoval na meno, pobiehal, boli prítomné manierizmy rúk.
. . . . .bolo prítomné sebapoškodzovanie. . .(stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany druhej osoby- rodič)“ (psychologický nález zo dňa 10.08.2022); „. . . správanie je dezorganizované, autonómne, len čiastočne usmerniteľné, pri ponechaní na voľnú hru dieťa veľmi nekľudné, bezdôvodne je striedanie nálad, dožaduje sa odchodu. Verbálny kontakt je výrazne obmedzený, dieťa používa naučené frázy, pozná jednotlivé slová. PMT dieťa nekľudné, prítomné sú motorické stereotýpie, hyperkinetická symptomatika. Nálada je výrazne kolísavá, emočná aj afektívna instabilita, anam. zvýraznené úzkostné a strachové prežívanie u dieťaťa, vo vnímaní akt. udávané susp. halucinatórne prežívanie. Anam. pervazívne narušená vývin, akt. po prekonaní covid infekcie regresívne prejavy vo vývoji, zvýraznená auto aj heteroagresivita, strachové prežívanie, dľa rodičov susp. halucinatórne symptóny“ (doporučenie na hospitalizáciu KDP Bratislava zo dňa 16.09.2022). Najvyšší správny súd dodáva, že na základe doložených lekárskych správ žalobkyňou, ale tiež aj tvrdenie žalobkyne, že na niektoré
informácie nebola zo strany žalovaného dotazovaná, nemožno jednoznačne konštatovať v zhode s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a na základe neho dostatočným spôsobom odôvodnené napadnuté rozhodnutie.
40. V neposlednom rade, najvyšší správny súd konštatuje, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď.
Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/56/2003).
Súdna prax však nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/27/2003).
41. Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného s akcentom na požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného tieto požiadavky nespĺňajú. Nie sú z nich zrejmé dôvody, na základe ktorých zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutia. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci
samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné.
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania.
Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) (rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 20.04.2023, sp. zn. 6Ssk/33/2021).
42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi v kasačnom konaní ich nepriznal a žalobcom, hoci úspech vo veci mali, ich nepriznal, pretože žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 163 a §168 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2024