6Ssk/168/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: S. G., narodená XX. W. XXXX, bytom v J., K. č. XXXX/XX, právne zast.: Advokát CIBULKA, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Hodžova č. 53, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. mája 2024, číslo UPS/US1/ SSVROPPKPC1/SOC/2024/982, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. septembra 2025, sp. zn. 31Sas/4/2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

konanie. 2. Žalovaný predmetným rozhodnutím zo dňa 10. mája 2024 rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 07. júla 2020, Číslo: TN1/OPPKPČ/SOC/2020/51664-3 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobkyňa nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

republiky rozsudkom zo dňa 31. mája 2023, sp. zn. 7Ssk/24/2022 opätovne posúdil odvolanie žalobkyne, pričom za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne žalovaný doplnil konanie o znalecký posudok. Zo záverov znaleckého posudku číslo 5/2024 vyplynulo, že znalec u žalobkyne nezistil duševné ochorenie, resp. nezistil psychotickú poruchu.

Správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku dôslednej odôvodnenosti, presvedčivosti a logickosti. Z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že stav žalobkyne je s kolísaniami, lieky toleruje dobre, je emočne afektívne instabilná, s nízkou frustračnou toleranciou, dlhodobo preukazuje zlú toleranciu záťažových situácií, má sklony k panike, úzkostným prejavom, s nekľudom, bola konštatovaná bipolárna afektívna porucha. Zo znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec u žalobkyne nezistil duševné ochorenie, bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá zahŕňa emočne nestabilné spektrum, znalec nezistil duševnú poruchu, ktorá by bránila žalobkyni vo využívaní prostriedkov hromadnej dopravy k preprave.

V zmysle dôkaznej teórie nie je daná „vyššia“, resp. „nižšia“ váha, toho ktorého dôkazu, všetky dôkazy majú rovnakú dôkaznú hodnotu. Je preto povinnosťou správneho orgánu, v tomto prípade žalovaného, aby sám vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, jednak individuálne a následne vo vzájomnej súvislosti. V lekárskom posudku, resp. v napadnutom rozhodnutí, takéto vyhodnotenie absentovalo. Posudkový lekár prevzal závery znaleckého posudku, pričom tieto z jeho strany neboli konfrontované vo vzťahu k záverom vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych vyšetrení. Lekársky posudok tak nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, keď v ňom absentujú závery, z ktorých by vyplývalo, prečo a v čom je znalecký posudok č. 5/2024 správny a naopak, v čom nie je daná správnosť záverov vyplývajúcich z lekárskych správ. Takto koncipované závery uvedené v lekárskom posudku, a následne aj v napadnutom rozhodnutí, zakladajú zákonný nedostatok nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

žalovaného. Z dôvodu absencie aktuálnych lekárskych správ správny súd dospel k záveru, že existuje aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a teda nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným na riadne posúdenie veci. 7. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vlastného zdravotného stavu, ktoré však nepatrí do posudzovania správneho súdu, predložila znalecký posudok č. 17/2024, vypracovaný A.. S. B. zo dňa 17. júla 2024, ktorý podľa žalobkyne preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku č. 5/2024. Správny súd konštatoval, že žalobkyňou predložený znalecký posudok nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože tento nebol súčasťou administratívneho spisu a bol vyhotovený až po tom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. 8.

súdu v Trenčíne a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10.

II.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 12. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), konkrétne nesúhlasil s odsekmi 50 a 51 napadnutého rozsudku správneho súdu. 13. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania posúdil odkázanosť žalobkyne prostredníctvom posudkovej lekárky odvolacieho orgánu, vychádzali z aktuálnych lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu. Podotkol, že lekársky nález na účely zákona je aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Podkladom pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bol podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/ 2008 Z. z. lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom odvolacieho orgánu. Údaje zaznamenané v lekárskom posudku boli dokumentované aj v rozhodnutí. V zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. bol posudzovanej lekársky posudok doručený spolu s rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 40% sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že správnu žalobu žalobkyne zamietne.

III.

sťažnosť obsahuje len citáciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zákonné ustanovenia a zhrnutie administratívneho konania. Kasačná sťažnosť neobsahuje konkrétne dôvody, len konštatáciu, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Aspoň okrajovo žalovaný dôvodí, že posudková lekárka posúdila odkázanosť žalobkyne na parkovací preukaz, pričom vychádzala z aktuálnych lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového

Je povinnosťou orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre vydanie jeho rozhodnutia a na tento účel vykonať potrebné dokazovanie, resp. si zabezpečiť potrebné podklady. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je totiž správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázala, že znalecký posudok je len jedným z podkladov lekárskeho posudku posudkového lekára a je úlohou posudkového lekára určiť, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne a aká miera funkčnej poruchy mu zodpovedá, pričom svoje závery je povinný náležitým spôsobom odôvodniť, či už sa prikloní na jednu alebo druhú stranu. 17. Ďalej uviedla, že znalecký posudok nemá vyššiu právnu silu ako lekársky posudok posudkového lekára, teda posudkový lekár naďalej sám vyhodnocuje a posudzuje zdravotný stav účastníka konania. Či už sa prikloní na jednu alebo na druhú stranu dôkazov, musí svoje závery odôvodniť a preskúmateľným spôsobom vysvetliť, prečo určil konkrétnu diagnózu.

Pokiaľ znalec dospel k inému záveru ohľadom diagnózy, než ktorá vyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne (lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise), je nevyhnutné za účelom preskúmateľnosti znaleckého posudku a naň nadväzujúceho lekárskeho posudku, prípadne aj komplexného posudku a rozhodnutia správneho orgánu, náležite takýto odklon odôvodniť. K tomuto v prejednávanej veci nedošlo. V znaleckom posudku č. 5/2024 znalec nedostatočne odôvodnil svoj odklon od dovtedy na základe lekárskej dokumentácie stanovenej diagnózy žalobcu - bipolárnej afektívnej poruchy a tento odklon nijako neodôvodnil ani posudkový lekár žalovaného v jeho lekárskom posudku, ktorý bol podkladom napadnutého

Namiesto objasnenia kasačným súdom vytknutých nedostatkov bolo na základe záverov znaleckého posudku vyhotoveného A.. L. celkom zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a bola jej zmenená aj miera funkčnej poruchy, v takom rozsahu, že už viac nebola ani považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a následne sa už otázkou ne/ odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom žalovaný zaoberal len okrajovo.

IV.

20. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 16. októbra 2025 na vedomie.

V.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu z dôvodu, že nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z.

Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2).

30. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou zo dňa 26. mája 2020 na predpísanom tlačive požiadala o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím;

ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, ktorá bola určená na základe prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 4, písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z.], - následne na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 29. novembra 2021, sp. zn. 14Sa/23/2021 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. marca 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie [poukázal na to, že na jednej strane žalovaný konštatoval, že vzhľadom na správanie a psychické ochorenie žalobkyne je v podstate nebezpečnejšie, aby cestovala osobným motorovým vozidlom a na druhej strane bolo uvedené, že jej agresívne správanie súvisí práve so socializáciou a jej začlenením do spoločenstva, pričom uvedené názory sú vo vzájomnom logickom rozpore. Okrem toho záver o predvídateľnosti správania žalobkyne je podľa názoru súdu v rozpore so závermi jej ošetrujúceho lekára, ktorý označil jej správanie ako nepredvídateľné a neovládateľné. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, či je správanie žalobkyne neovládateľné v zmysle § 14 ods. 6 písm. b/ zákona

posudku vypracovaného dňa 19. februára 2024, Číslo: 5/2024 spolu s jeho doplnkom zo dňa 24. apríla 2024 (A.. L.), z predložených správ z psychiatrických vyšetrení v období rokov 2014, 2018, 2019 a 2020 (A.. D.), z osobného stretnutia s lekárom žalovaného dňa 14. decembra 2020, z urologických vyšetrení z roku 2020 (A.. D.), z gastroenterologických vyšetrení z roku 2019 a 2020 (A.. G.), z diabetologického vyšetrenia z roku 2020 (A.. F.), psychologické vyšetrenie z roku 2022 (Z.. X.)];

konanie. 35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a tiež vo vzťahu ku skutočnostiam zistených z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti podanej žalovaným.

ťažkým zdravotným postihnutím) podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 4. písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. Keďže správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP, najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na tieto otázky.

Najvyšší správny súd sa s týmto názorom správneho súdu stotožnil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len stroho, že „. . . odborné závery uvádzané v psychiatrických vyšetreniach A.. P. D. neboli správne, Bipolárna afektívna porucha a depresívna porucha neboli nikdy kriteriálne podložené.“ Takéto odôvodnenie nie je podľa súdu dostatočne presvedčivé. V neposlednom rade aj v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho správneho súdu zo dňa 31. mája 2023, sp. zn. 7Ssk/ 24/2022, ktorým bola žalovaného kasačná sťažnosť zamietnutá, bolo konštatované „Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že lekársky posudok žalovaného nie je v rozpore s diagnostickými závermi vyplývajúcimi z odborných lekárskych nálezov, kasačný súd uvádza, že správny súd neuzavrel, že by lekársky posudok nevychádzal z diagnostických záverov odborných lekárov, práve naopak samotné posúdenie odborného lekárskeho záveru uvedeného v lekárskom posudku ústredia zo dňa 24.2.2021 je v súlade s psychiatrickými vyšetreniami A.. P. D., ako aj s jeho psychiatrickým výpisom bez dátumu vyžiadaným si priamo posudkovým

východiskový (primárny) prvok pri posudzovaní miery funkčnej poruchy žalobkyne a následnom možnom kompenzovaní jej zdravotného postihnutia. 38. Len na margo vyššie uvedeného, najvyšší správny súd uvádza, že jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.

Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom

Zásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri odôvodňovaní rozhodnutí je však požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie musí byť primerane odôvodnené; samozrejme s výnimkou tých prípadov, kde sám zákon požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia vylučuje (napríklad zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, prípadne prepustenie policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ menovaného zákona, pri ktorom sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení bez bližšieho odôvodnenia uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa).

ktorého konania. Podporne možno v tomto zmysle odkázať na článok 17 ods. 1 a 2 odporúčania CM/Rec (2007)7 Výboru ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe z 20. júna 2007 prijatého na 999. zasadnutí zástupcov ministrov, podľa ktorého „Správne rozhodnutia sú formulované jednoducho, jasne a zrozumiteľne.“ (1). „Pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca.“ (2). [obdobne porovnaj článok IV rezolúcie (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov prijatá Výborom ministrov dňa 28. septembra 1977 na 275. zasadnutí zástupcov ministrov] (bližšie pozri rozhodnutie najvyššieho správneho súdu zo dňa 18. decembra 2025, 6Ssk/139/2025).

Neovládateľné a/alebo nepredvídateľné správanie u zmiešanej poruchy osobnosti (zistenej u žalobkyne) nebolo znalcom zistené. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný sa neriadil právnym názorom vysloveným kasačným súdom, doplniť správne konania o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý následne posudkový lekár žalovaného prebral do lekárskeho posudku bez bližšieho rozporovania s ďalšími lekárskymi vyšetreniami (správami) nachádzajúcimi sa v administratívnom spise.

Nehovoriac o skutočnosti, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 4, písm. b/ zákona č. 447/2008 a žalovaným určená miera funkčnej poruchy 40 % podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 2. písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z.

so záverom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom za účelom odstránenia zásadných rozporov bude vhodné, aby žalovaný predvolal znalcov, ich závery konfrontoval a následne vo veci vydal rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky zákonom predpísané požiadavky kladené na riadne odôvodnenie ním prijatých

S. B., v rámci záverov znalec konštatoval, že „..jedná sa u nej o bipolárnu afektívnu poruchu liečenú s vyskytujúcimi sa hypomanickými až manickými, či zmiešanými epizódami pri chronifikovanej úzkostne-depresívnej symptomatike. Sociálnu fóbiu z väčšieho množstva ľudí v uzavretých priestoroch, s tendenciou v takýchto situáciách reagovať panickými atakami... ...porucha sa u posudzovanej prejavuje najmä reagovaním panickej ataky s nevyspytateľným dysforickým, až neovládaným konaním v uzavretých priestoroch za prítomnosti väčšieho množstva ľudí.. ..Posudzovaná nemôže prakticky cestovať prostriedkom verejnej dopravy bez úzkeho sprievodu blízkeho...“. Správny súd konštatoval, že v priebehu súdneho konania nebolo možné prihliadnuť na závery plynúce z toho znaleckého posudku, avšak najvyšší správny súd dodáva, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a na skutočnosť, že predmetné napadnuté rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, žalovaný pri opätovnom posudzovaní nároku žalobkyne sa vysporiada aj so závermi plynúcimi z toho znaleckého posudku, tak ako to bolo naznačené vyššie. 42. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, pretože žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná. 44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.