6Ssk/169/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200208.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-20Sa/26/2022
- IČS
- 2022200208
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A. Š., narodená XX. P. XXXX, bytom v S., K. XXXX/XX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. mája 2022, Číslo: PV 912/00021/ 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2023, č. k. TT-20Sa/26/2022-42, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 18. septembra 2023, č. k. TT-20Sa/26/2022-42 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. mája 2022, Číslo: PV 912/00021/2022, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako prvostupňového orgánu verejnej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) zo dňa 13. januára 2022, Číslo: 2208009513 ako Výkaz nedoplatkov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydaný z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), konkrétne zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. januára 2013
do 31. decembra 2019 v sume 6.394,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 znížil na sumu 5.058,48 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov ponechal v sume 10 eur.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 4 ods. 1, § 11 ods. 1, § 11 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. e/, § 13 ods. 3, § 13 ods. 9, § 13 ods. 10, § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. d/, § 16 ods. 8 písm. b/, § 17a ods. 1, § 17a ods. 11, § 20 ods. 4, § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd konštatoval, že žalobkyňa v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 nebola zamestnaná, nebola ani samostatne zárobkovo činná osoba ani evidovaná na príslušnom úrade práce. Z administratívneho spisu zároveň nevyplýva, že by boli preukázané (resp. zo strany žalobkyne aspoň tvrdené) skutočnosti podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., kedy by bol platiteľom poistného štát. Žalobkyňa tieto skutočnosti v oznámeniach (ako reakciách na opakované výzvy na oznámenie platiteľa poistného) nijako nerozporovala a opak netvrdila napokon ani v podanej správnej žalobe.
4. Správny súd uviedol, že zdravotná poisťovňa v prejednávanej veci postupovala správne, keď sa v dôsledku opomenutia splnenia primárnej oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z. z. snažila platiteľa poistného na zdravotné poistenie ustáliť najprv (niekoľkokrát a opakovane) v súčinnosti so samotnou žalobkyňou a následne, v dôsledku poskytovania neupotrebiteľných informácií, ktoré neviedli k určeniu platiteľa poistného v zmysle poskytnutého poučenia, pristúpila k aplikovaniu ustanovenia § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré upravuje vyvrátiteľnú domnienku, že žalobkyňa sa považuje za tzv. samoplatiteľku podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. 5. Žalobkyňa poukazovala na nezákonnosť výkazu nedoplatkov a napadnutého rozhodnutia predovšetkým vo výške vyčíslených preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré po správnosti mali byť podľa jej názoru vo výške 0,00 eur, pretože pre ich výpočet si sama určila vymeriavací základ 0,00 eur postupom podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. v dôsledku absencie
akéhokoľvek príjmu. Takýto výklad ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. však správny súd považoval za mylný. Ku možnosti určenia nulového vymeriavacieho základu totiž žalobkyňa dospela izolovaným výkladom iba niektorých ustanovení vzťahujúcich sa na výpočet preddavkov na zdravotné poistenie, opomínajúc zohľadniť aj ďalšie ustanovenia komplexne regulujúce minimálnu výšku poistného.
6. Vo vzťahu k námietke premlčania podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., správny súd bol toho názoru, že žalovaný na ňu správne neprihliadol a zohľadnil lehotu premlčania ustanovenú v § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. V prejednávanom prípade a s odkazom na vyššie uvedené závery nebolo možné skonštatovať, že by si žalobkyňa svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu jej z § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. splnila, práve naopak. Toto konštatovanie správneho súdu sa pritom neviaže iba k spornému obdobiu, ale prakticky k obdobiu už minimálne od 1. septembra 2005 (čo vyplýva z výziev zdravotnej poisťovne založených v administratívnom spise datovaných aj pred sporným obdobím), odkedy žalobkyňa po zmene skutkových okolností (do uvedeného dátumu bol platiteľom poistného štát) neoznámila informácie vedúce k určeniu platiteľa poistného, ale zdravotná poisťovňa musela v jednotlivých kontrolovaných obdobiach iba prezumovať, že platiteľom je osoba podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., pretože konštantne deklarovala, že nemá žiaden
príjem. 7. Správny súd reflektoval na námietku žalobkyne, že všeobecná zdravotná poisťovňa ju od 1. augusta 2011 evidovala ako platiteľku poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/ 2004 Z. z. (čo bolo odobrené aj vyššie uvedenými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu) a medzičasom nedošlo ku žiadnej zmene a tento stav trvá. Zároveň dodal, že ku zaevidovaniu žalobkyne ako samoplatiteľky došlo vlastnou činnosťou zdravotnej poisťovne využitím oprávnenia uplatniť vyvrátiteľnú domnienku podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/ 2004 Z. z. Takýto postup zdravotnej poisťovne nemožno zamieňať so splnením oznamovacej povinnosti poistencom. Navyše, zaevidovanie žalobkyne ako samoplatiteľky sa týkalo iba obdobia od 1. augusta 2011 do 31. decembra 2012, za ktoré bola kontrola zameraná na správnosť vykazovania a odvádzania preddavkov vykonaná.
Keďže však žalobkyňa nemala evidovaného platiteľa poistného ani po tomto období, zdravotná poisťovňa musela nadviazať ďalšou kontrolou, pri ktorej však bola povinná opätovne dať žalobkyni možnosť splniť si oznamovaciu povinnosť (čo možno vykladať ako postup v jej prospech) a až následne, subsidiárne, a teda za predpokladu, že sa jej nepodarí v súčinnosti so žalobkyňou ustáliť skutočného platiteľa poistného, ju za sporné obdobie zaevidovať ako platiteľku podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.
8. Zároveň správny súd konštatoval, že žalobkyňa si kontinuálne opomínala splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z. z. niekoľko rokov, siahajúc spätne až do roku 2005. Napokon, aj najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/46/2018 zo dňa 18. decembra 2019 skonštatoval, že žalobkyňa si povinnosť oznámenia platiteľa poistného nesplnila.
K pretrhnutiu tohto reťazenia by došlo až skutočným a výslovným oznámením, kto je platiteľom poistného podľa poučenia zdravotnej poisťovne, prostredníctvom vyplneného tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“. S ohľadom na uvedené napokon nebola dôvodná ani námietka nesprávneho ponechania poplatku 10,- eur za vydanie výkazu nedoplatkov. Právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie jeho úhrady by v prípade zmeny výkazu nedoplatkov žalovaným zaniklo iba za predpokladu, že by si žalobkyňa svoju oznamovaciu povinnosť splnila.
9. Správny súd dospel k názoru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
II. Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa podaním zo dňa 2. novembra 2023. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 11. Uviedla, že osobne na pojednávaní, ani v predvolaní, ani v poučení nebola poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ktoré musí byť, aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou predvolania na pojednávanie, preto poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/2021 zo dňa 12. novembra 2021, ale aj sp. zn. I. ÚS 233/2019. Keďže správny súd takýmto spôsobom nepostupoval, malo dôjsť z jeho strany k porušeniu práva na súdnu ochranu, ale aj práva na spravodlivé súdne konanie. 12. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a zároveň navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o tejto kasačnej sťažnosti.
III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne
13. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobkyne, pričom kasačná sťažnosť mu bola doručená dňa 14. novembra 2023.
IV. Konanie pred kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. f/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. mája 2022, Číslo: PV 912/00021/2022, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 13. januára 2022, Číslo: 2208009513 ako Výkaz nedoplatkov vydaný z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z., konkrétne zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 v sume 6.394,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 znížil na sumu 5.058,48 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov ponechal v sume 10 eur. 21.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h/.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona. č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a/ zamestnanec, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ zamestnávateľ, d/ štát, e/ platiteľ dividend. 23.
Podľa § 11 ods. 2 zákona. č. 580/2004 Z. z., poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a/ zamestnancom, b/ samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c/ osobou podľa odseku. 24.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z., sadzba poistného je pre poistenca podľa § 11 ods. 2 14% z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu.
25. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ až e/. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.
26. Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy. 27. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.
28. Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy. 29. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
30. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e/] z ním určenej sumy.
31. Podľa § 16 ods. 8 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z. z., výška preddavku na poistné poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e/] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11, ak v písmene d/ nie je ustanovené inak.
32. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.
33. Podľa § 17a ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa § 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov zaniká, ak ide o výkaz nedoplatkov, proti ktorému boli podané námietky a zdravotná poisťovňa im v plnom rozsahu vyhovela alebo na základe ktorých úrad rozhodol o jeho zmene alebo zrušení a pri ktorom nedošlo k porušeniu oznamovacích povinností poistenca alebo platiteľa poistného, voči ktorému si zdravotná poisťovňa pohľadávku výkazom nedoplatkov uplatnila.
34. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., ak zamestnávateľ nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. Ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10.
35. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.
36. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a/ zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b/ zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c/ skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 55 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d/ skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g/, j/, k/, l/, r/ a v/, e/ skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - Prvostupňový orgán zaslal výzvu žalobkyni na doplnenie údajov zo dňa 02. 11. 2011 vo vzťahu k evidencii platiteľa za obdobie od 25. 02. 1995 do 09. 04. 1995 a od 20. 10. 1998 do
trvá; - Výzva na oznámenie platiteľa poistného zo dňa 11. 07. 2013 za obdobie od 25. 02. 1995 do 09. 04. 1995 a od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011; - Odpoveď žalobkyne na výzvu zo dňa 24. 07. 2013; - Oznámenie k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 07. 08. 2013 za obdobie od 20. 10. 1998 do 29. 11. 1998, od 29. 07. 1999 do 30. 01. 2000, od 05. 08. 2004 do 31. 12. 2004, od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011 a od 01. 08. 2011 do trvá; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 22. 08. 2013; - Oznámenie k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 20. 09. 2013 za obdobie od 05. 08. 2004 do 31. 12. 2004 a od 01. 09. 2005 do trvá; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 18. 10. 2013; - Oznámenie k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 18. 11. 2013 za obdobie od 05. 08. 2004 do 31. 12. 2004 a od 01. 09. 2005 do trvá; - Výzva na oznámenie platiteľa poistného zo dňa 22. 07. 2014 za obdobie od 05. 08. 2004 do
31. 12. 2004 a od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011 a od 01. 08. 2011 do trvá;
- Odpoveď žalobkyne zo dňa 30. 07. 2014; - Oznámenie platiteľa poistného - vyjadrenie zo dňa 07. 08. 2014; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 13. 08. 2014; - Písomné upovedomenie zo dňa 15. 10. 2014 za obdobie od 01.08. 2011 do 31. 12. 2012; - Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 22. 10. 2014; - Vyjadrenie zo dňa 22. 10. 2014 - odpoveď zo dňa 28. 10. 2014; - Výzva na oznámenie platiteľa poistného zo dňa 12. 04. 2016 za obdobie od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011 a od 01. 01. 2013 do trvá; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 02. 05. 2016; - Oznámenie k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 18. 05. 2016 za obdobie od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011 a od 01. 01. 2013 do trvá; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 10. 06. 2016; - Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. júla 2017, č. k. 20S/114/2015-49, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne - obdobie od 01. 08. 2011 do 31. 12. 2012;
- Oznámenie o evidencii obdobia bez určeného platiteľa poistného zo dňa 14. 12. 2017 za obdobie od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2011 a od 01. 01. 2013 do trvá; - Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/46/2018, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. júla 2017, č. k. 20S/114/2015-49; - Výzva na oznámenie platiteľa poistného zo dňa 03. 11. 2021 za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2019; - Odpoveď žalobkyne zo dňa 10. 11. 2021; - Výzva na úhradu nedoplatku zo dňa 07. 12. 2021 vo výške 8.212,99 eur; - Výkaz nedoplatkov zo dňa 13. 01. 2022 vo výške 6.404,92 eur; - Námietka žalobkyne proti Výkazu nedoplatkov zo dňa 13. 01. 2022, Číslo: 2208009513; - Vyjadrenie prvostupňového orgánu k nevyhoveniu námietkam žalobkyne zo dňa 23. 02. 2022; - Zápisnica č. 11/2022 z rokovania poradnej komisie pre posudzovanie námietok proti
výkazom nedoplatkov, odvolaní voči platobným výmerom a rozkladov proti rozhodnutiam o uložení pokuty poistencom/platiteľom poistného konaného dňa 20. 05. 2022; - Rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 05. 2022, Číslo: PV 912/00021/2022. 38. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd ju nepoučil žiadnym spôsobom o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, v čom videla, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že jej bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, až došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.
Najvyšší správny súd konštatuje, že toto bola jediná a hlavná námietka žalobkyne uplatnená v kasačnej sťažnosti. Čo sa týka samotnej námietky, t. j. možnosti v uvedenom správnom súdnom konaní vydať rozsudok pre zmeškanie, resp. absencia poučenia zo strany správneho súdu o takejto možnosti, konajúci súd uvádza, že takáto možnosť nie je daná správnym súdnym poriadkom, ktorý sa uplatňuje na správne súdne konania. Vydať rozsudok pre zmeškanie je možné len v rámci civilného súdneho konania, aj to za zákonom splnených podmienok, ktoré sú upravené v § 273 až 281 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“ alebo „civilný sporový poriadok“). V zmysle ustanovení civilného sporového poriadku možno rozsudok pre zmeškanie vydať len vo vzťahu k žalobe, v rámci ktorej sa rozhoduje o splnení povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP), čo však nebol prípad žalobkyne, keďže táto žiadala podanou správnou žalobou súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. V konečnom dôsledku na základe civilného sporového poriadku sa prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Naopak, správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Z tohto dôvodu bolo potrebné túto námietku žalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.
39. Napriek tomu, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti neuviedla žiadne ďalšie námietky, najvyšší správny súd nad rámec kasačných námietok podrobil súdnemu prieskumu napadnutý rozsudok správneho súdu v kontexte skutočnosti, že sa jedná o rozhodovanie v sociálnych veciach v zmysle § 199 SSP, a zároveň v zmysle § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi, ak ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že v predmetnom súdnom konaní nebolo sporným, že žalobkyňa bola v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2019 bez platiteľa poistného, keďže nebola zamestnaná, samostatne zárobkovo činnou osobou a ani evidovaná na príslušnom Úrade práce, t. j. platiteľom poistného za ňu nebol štát.
Spornou bola otázka platenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2019 a otázka výšky týchto preddavkov na poistné. Žalobkyňa sa v priebehu administratívneho konania odvolávala na skutočnosť, že prvostupňovému orgánu, t. j. zdravotnej poisťovni riadne oznámila, že v spornom období bola ženou v domácnosti a nemala žiadny príjem.
Najvyšší správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, ako aj žalovaného a prvostupňového orgánu, že žalobkyňa si oznamovaciu povinnosť, kto bol platiteľom poistného v spornom období voči prvostupňovému orgánu riadne nesplnila.
Z administratívneho spisu mal pritom najvyšší správny súd za preukázané, že prvostupňový orgán viacerými listami vyzýval žalobkyňu, aby v určenej lehote oznámila platiteľa poistného v spornom období, pričom obsahom listov bola aj definícia jednotlivých platiteľov poistného, t. j. prvostupňový orgán žalobkyňu poučil, že platiteľom môže byť zamestnávateľ, žalobkyňa sama ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo samoplatiteľ, alebo štát, a rovnako tak uviedol, v ktorých prípadoch sú platcami jednotlivé subjekty. Žalobkyňa však aj napriek takýmto poučeniam si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zákona č. 580/2004 Z. z., t. j. neoznámila platiteľa poistného. Za takého stavu potom v súlade s § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. žalobkyňa, ktorá ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplnila oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považovala za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, teda ako samoplatiteľa.
40. Vo vzťahu k premlčaniu, najvyšší správny súd uvádza, že tento inštitút je upravený v § 21 zákona č. 580/2004 Z. z., pričom všeobecne platí pravidlo, že právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na poistné sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné (§ 21 ods. 1). V prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Prvostupňový orgán, resp. žalovaný tak nepochybil, ak nevzhliadol k žalobkyňou uplatnenej námietke premlčania. Možno pre úplnosť len doplniť, že § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. zaviedol premlčanie práva zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného (a úroku z omeškania) pre prípad nesplnenia povinností podľa § 6 a oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 až prijatím zákona č. 351/2018 Z.
z. účinným od 30. decembra 2018. Do 29. decembra 2018 platila právna úprava, podľa ktorej sa v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 a oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčovalo.
41. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalobkyne odkladný účinok.
42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobkyňou vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2024