6Ssk/17/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201216.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/192/2019
- IČS
- 1019201216
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U.. L. J., narodený XX. E. XXXX, bytom v Č. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Štefánikova č. 21/111, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. júla 2019, č: SEĽUZ-352-3/2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2022, č.k. 6S/192/2019-144, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2022, č.k. 6S/192/2019-144 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. februára 2022, č.k. 6S/192/2019-144 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 01. júla 2019, č: SEĽUZ-352-3/ 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.z.“) a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 09. apríla 2019, číslo 71 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 83 ods. 1 písm. c/, § 134 ods. 2 písm. b/, § 91 ods. 1 písm. c/, § 91 ods. 2, § 91 ods. 4 písm. g/, § 94 ods. 1 písm. e/, § 94 ods. 2, § 96 ods. 3, § 219 ods. 3, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 113 ods. 1,3, § 114 ods. 1,2 zákona č. 281/2015 Z.z., § 25 ods. 5 Správneho poriadku a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona cˇ. 281/2015
Z.z. V tomto smere ďalej dôvodil, že v každom konkrétnom prípade musí bytˇ predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebne´ vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého profesionálneho vojaka, jeho služobne´ výsledky, hodnotenia, dovtedajší jeho prínos pre štátnu službu, ako aj jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúsenosti´. Ďalej je potrebne´ zohľadniť stanoviska´ bezprostredne nadriadených a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania žalobcu, ktorý porušil svoje služobne´ povinnosti mimo miesta výkonu plnenia služobných povinností, a to na „odbornom zhromaždení“ v Hoteli Granit Smrekovice, v ktorom sa vidí dôvod jeho prepustenia, vrátane jeho postoja k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala bytˇ odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistene´ okolnosti viažuce sa k osobe žalobcu v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Zdôraznil, že v každom konkrétnom prípade je nevyhnutne´ zvážiť všetky uvedene´ okolnosti, ktoré sú u každého profesionálneho vojaka odlišné.
Bude preto potrebne´, aby sa orgán verejnej správy v ďalšom konaní vysporiadal pri posudzovaní zlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby žalobcu s daným porušením služobnej povinnosti, či by ponechanie žalobcu ako profesionálneho vojaka v služobnom pomere, bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
4. Námietku žalobcu týkajúcu sa procesného pochybenia pri doručovaní personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú, keď žalobcovi bol príslušný personálny rozkaz riadne doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu tak, ako to predpokladá § 25 ods. 5 Správneho poriadku.
Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou sa žalobca snažil spochybniť relevantnosť cestovného príkazu ako zákonného podkladu pre služobnú cestu. V tomto smere uviedol, že cestovným príkazom bol žalobca v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. riaditeľom Úradu finančného zabezpečenia Bratislava, ako príslušným veliteľom, podľa § 113 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. a v súlade so Smernicou vyslaný na služobnú cestu. Žalobca si v rámci služobnej cesty v zmysle § 113 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. plnil služobné povinnosti vyplývajúce mu z funkcie, do ktorej bol v tom čase ustanovený, nakoľko výkonom štátnej služby je aj účasť na odbornom zhromaždení. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení rozvrhovania pracovného času súd poukázal na skutočnosť, že žalobca mal riadne v súlade s ustanoveniami zákona č. 281/ 2015 Z.z. rozvrhnutý služobný čas na päť služobných dní v týždni, pričom v jednotlivých služobných dňoch mu bol určený začiatok služobného času o 7:00 hod. a koniec služobného času o 15:30 hod.
Veliteľovi žalobcu nevyplývala povinnosť rozvrhnúť služobný čas počas vyslania profesionálneho vojaka na služobnú cestu iným spôsobom. 5. Úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania.
II.
6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8.
Konkrétne vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že rozsudok krajského súdu neobsahuje žiadne právne relevantné dôvody, respektíve v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, a žalovaný sa môže len domnievať, na základe čoho je jeho napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, v čom je zistenie skutkového stavu nedostatočné na riadne posúdenie veci. Ničím nepodložené konštatovanie súdu, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z., zákonné dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP podporovať nemôže. Navyše žalobca v podanej správnej žalobe dôvod spočívajúci v tom, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca
svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z., neprezentoval vôbec, a predmetné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ním vôbec nenapádal.
Z tohto dôvodu považoval žalovaný rozsudok krajského súdu za prekvapivý. Dodal, že krajský súd vyššie uvedený dôvod subsumoval pod § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP, pričom bližšie neuviedol, pod ktorý z uvedených zákonných dôvodov by mala táto argumentácia spadať. Otázku správneho uváženia však nemožno stotožňovať s nedostatočným zistením skutočného stavu na riadne posúdenie
veci. 9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietal, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 281/2015 Z.z. nevyplýva, že v konaní o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z. s použitím § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z. by bolo zákonnou povinnosťou príslušného služobného úradu (správneho orgánu) posudzovať, či žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a či jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z. jednoznačne deklaruje, že profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobca nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, čo zistil a deklaroval i konajúci krajský súd. Žalobca porušil § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z., ktorá skutočnosť založila obligatórny dôvod na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z.
Dodal, že žalobca výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu a namerané hodnoty alkoholu v dychu žiadnym spôsobom nespochybnil. Konajúci správny orgán (služobný úrad) v tomto prípade nemal žiadnu možnosť odkloniť sa od daného zákonného dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v tom smere, že by ešte v rámci správnej úvahy hodnotil, či došlo k porušeniu základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z. zvlášť hrubým spôsobom. Nebolo teda v diskrečnej právomoci prvostupňového správneho orgánu rozhodnúť, či žalobcu zo služobného pomeru prepustí alebo nie, nakoľko ustanovenie § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z. má obligatórny
charakter. Zákon č. 281/2015 Z.z. pre rozhodnutie vedúceho služobného úradu expressis verbis v minulosti neustanovoval a v súčasnosti neustanovuje kritériá, ktoré by tento musel v rámci svojho správneho uváženia vziať do úvahy pri prepúšťaní profesionálnych vojakov zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 83 ods. 1. Uvedenému tak dokonca nie je ani v prípade fakultatívnych dôvodov na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z.z. Rovnako odkaz krajského súdu na rozsudok krajského súdu z 20. novembra 2013, sp. zn. 2S/142/2012 nepovažoval za dôvodný, nakoľko menovaný rozsudok sa vecne dotýkal prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“; pozn. súdu). 10. Vo vzťahu k namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalovaný aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/12/ 2019, podľa ktorého cit.: „ (.
. .) Vychádzajúc z formulácie znenia ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca neumožňuje správnemu orgánu využitie správnej úvahy v prípade porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b/zákona č. 281/2015 Z.z. (teda v prípade, že nastúpi v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu), ale striktne stanovuje povinnosť ukončiť s takýmto vojakom služobný pomer.“
11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 12. januára 2023 považujúc rozsudok krajského súdu za vecne správny. Uviedol, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný. Do tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Odôvodnenie rozsudku považoval za dostatočné, zrozumiteľné a logické. V podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný zistil skutkový stav nedostatočne, s čím sa krajský súd stotožnil. Navyše táto nedostatočnosť sa vzťahuje aj na zisťovanie tej skutkovej okolnosti, či bol žalobca pod vplyvom alkoholu, keďže táto skutková okolnosť nebola dostatočne objasnená a preukázaná a posúdená zákonnosť získaných dôkazov o tejto skutočnosti. Uzavrel, že krajský súd sa nijak neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe odkazujúc zároveň na rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/180/2019, ktorý riešil totožnú skutkovú a právnu situáciu, čím bola zachovaná ustálenosť a jednotnosť v rozhodovacej činnosti súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
13. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 5. septembra 2023 na vedomie.
V.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.
15. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 01. júla 2019, č: SEĽUZ-352-3/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. a § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 09. apríla 2019, číslo 71 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe.
16. Z obsahu súdneho spisu a konkrétne z obsahu správnej žaloby mal najvyšší správny súd preukázané, že žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu ako aj napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a primárne, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca dňa 13. novembra 2019 a 20. novembra 2019 požiadal o prepustenie zo služobného pomeru, z akého dôvodu nebolo porušenie povinnosti žalobcu posúdené ako disciplinárne previnenie podľa § 138 zákona č. 281/2015 Z.z., tiež namietal porušenie zákazu diskriminácie, veliteľ žalobcu nemohol zistiť požívanie alkoholu dňa 18. októbra 2018, nakoľko ak by mal túto vedomosť, bol by nútený ukončiť služobnú cestu žalobcu a udeliť mu absenciu, nezákonné doručenie personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia žalobcovi, absenciu administratívneho podkladu pre vyslanie na služobnú cestu a nesprávne právne posúdenie rozvrhovania pracovného času.
17. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby založenej na tom, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona cˇ. 281/2015 Z.z.
18. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že nakoľko sa v prejednávanej veci nejednalo o správnu žalobu v sociálnych veciach a navyše žalobca bol zastúpený právnym zástupcom, na postup krajského súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia, o aké išlo v tu prejednávanej veci, sa striktne vzťahovalo ustanovenie § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je krajský (správny) súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.
Z predchádzajúcich bodov 15 a 16 tohto rozsudku je zrejmé, že krajský súd konal nad rámec dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe, pričom na takýto postup aj s ohľadom na už zmienené ustanovenie § 134 ods. 1 SSP nemal relevantný dôvod.
19. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, najvyšší správny súd ďalej uvádza, že krajský súd pri ustaľovaní svojho záveru o tom, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona cˇ. 281/2015 Z.z., vychádzal z rozsudku krajského súdu z 20. novembra 2013, sp. zn. 2S/142/2012, ktorý sa však vecne zaoberal prepustením príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd na podporu svojich záverov vychádzal z rozsudku, ktorý vecne nesúvisí s tu prejednávanou vecou. Navyše v režime zákona č. 73/1998 Z.z. sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne, aby posúdil, či konkrétne konanie policajta je takej intenzity, že napĺňa pojmový znak „porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. Možno teda hovoriť o správnej úvahe, respektíve voľnej úvahe správneho orgánu vyjadrujúcej určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na
konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Zákon síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových
zistení. V predmetnej veci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe spočíval v porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka uvedenej v § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorej profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, na ktorú skutočnosť následne nadväzovalo ustanovenie § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka (okrem iného) aj podľa § 134 ods. 2. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo vzťahu k dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe nebola otázka, ktorú krajský súd považoval za kľúčovú a ktorá vyústila do zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia relevantná. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že aj zákon č. 281/2015 Z.z. „pozná“ pojem termín „porušenie služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“ v súvislosti s právnou úpravou spoľahlivosti ako jednej z podmienok prijatia občana do štátnej služby s tým, že v rámci negatívneho vymedzenia sa za spoľahlivého na účely zákona č. 281/2015 Z.z. nepovažuje občan, ak jeho predchádzajúci služobný pomer podľa osobitných predpisov (odkaz napríklad na zákon č. 73/1998 Z.z., zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov) sa skončil z dôvodov, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom (§ 16 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 16 ods. 5 písm. f/ bod 2 zákona č. 281/2015 Z.z.). Z uvedeného je však zrejmé, že takto zákonom č. 281/2015 Z.z. nastavený koncept vecne nesúvisí s tu prejednávanou vecou.
20. K poukazu žalobcu na rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/180/2019 najvyšší správny súd uvádza, že tento bol rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/38/2022 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
21. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“).
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z.z., správne súdy začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov.
22. V ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 23.
V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 24. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023