6Ssk/17/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200415.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/19/2019
- IČS
- 1019200415
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/ X, I., právne zastúpená: Vaňko a partneri ADVOKATI.SK, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29086-2/2019-BA zo dňa 31.01.2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/19/2019-71 zo dňa 12.01.2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-7Sa/19/2019-71 zo dňa 12.01.2024 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 29086-2/ 2019-BA zo dňa 31.01.2019 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila
výrok
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) tak, že zmenila sumu priznaného materského z 30,79425000 eur na 30,88327500 eur za deň a v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie č. 200-184031-CA04/2018 z 15.11.2018 potvrdila. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa má nárok na materské za obdobie od 31. októbra 2018 do zániku nároku na materské vo výške
30,79425000 eur za deň. 2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sporný v prejednávanej veci je výklad § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), podľa ktorého sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Sporné je, či samostatným nemocenským poistením treba rozumieť poistenie viazané na každý právny vzťah zamestnanca alebo či takéto paralelné právne vzťahy tvoria vo svojom úhrne iba jedno nemocenské poistenie. Správny súd tu citoval rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) 7Ssk/61/2021, kde išlo o obdobnú vec.
Uviedol tam, že nemocenské poistenie zamestnanca vznikne v deň, keď mu vznikne akýkoľvek právny vzťah, ktorý zakladá jeho postavenie zamestnanca v zmysle § 4 ZSP a zanikne potom v taký deň, kedy zanikne právny vzťah, ktorý mu toto postavenie zakladá. Kým určitá osoba zostáva zamestnancom, trvá jej nemocenské poistenie, pričom nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahom počas tohto obdobia.
Podstatné je, či táto osoba stále zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená. Naviazanie povinného nemocenského poistenia na jeden konkrétny právny vzťah zamestnanca vedie k nerovnakému zaobchádzaniu s určitými osobami len v závislosti od toho, či sú v jednom takomto vzťahu alebo viacerých vzťahoch, hoci po všetkých ostatných stránkach sa môžu nachádzať v úplne totožnej situácii. Takéto rozdelenie nemocenských poistení môže viesť k tomu, že dve osoby, ktoré konajú prácu v právnom vzťahu zamestnanca za úplne rovnakých podmienok sa môžu ocitať v diametrálne odlišných situáciách len preto, že jedna z nich všetku svoju prácu vykonáva v jednom právnom vzťahu zamestnanca a druhá vo viacerých pracovných pomeroch.
Výklad žalovanej popiera aj princíp zásluhovosti sociálneho poistenia, ktorého podstata spočíva v tom, aby vyplácané dávky v rámci zvolených dávkových schém čo najvernejšie zohľadňovali vymeriavacie základy, z ktorých poistenec platil poistné na príslušné poistenie.
Nemôžu vznikať problémy ani pri určovaní denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu nemocenských dávok. Denný vymeriavací základ predstavuje aritmetický priemer všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, rozpočítaných na jednotlivé dni rozhodujúceho obdobia. Pre tento výpočet nie je podstatné, z koľkých právnych vzťahov zamestnanca tieto vymeriavacie základy pochádzajú. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa mala len jedno nemocenské poistenie, a to z titulu zamestnanca, a preto pre výpočet výšky materského mal byť zohľadnený súčet všetkých vymeriavacích základov v rozhodujúcom období, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné.
Mal byť zohľadnený aj vymeriavací základ z druhého paralelného pracovného pomeru. 3. Proti rozsudku správneho súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaná tu poukazuje na historický kontext dotknutých ustanovení, kedy predchádzajúca právna úprava ustanovovala, že kto vykonáva niekoľko činností zakladajúcich poistenie podľa tohto zákona, je poistený v každej z nich. Podľa jej názoru, aj keď platná právna úprava toto výslovne neustanovuje, s takýmto výkladom počíta, čo vyplýva z viacerých jeho ustanovení hodnotených vo vzájomnej súvislosti a z obsahu dôvodovej správy.
ZSP pokračoval v historicky danom výklade a vznik a zánik nemocenského poistenia zamestnanca naviazal na vznik a zánik konkrétneho právneho vzťahu. Preformulovanie § 4 a § 20 ZSP na tom nič nezmenilo. Dôvodom zmeny právnej úpravy bolo zosúladenie pojmov s daňovými predpismi, s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní a nie za účelom zmeny zakotvenej zásady uplatňovanej pri posudzovaní vzniku a zániku nemocenského poistenia. Žalovaná trvá na doposiaľ uplatňovanom výklade § 20 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 ZSP, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Pokiaľ fyzická osoba uzatvorí s fyzickou alebo právnickou osobou niekoľko právnych vzťahov relevantných na účely sociálneho poistenia, tak nadobudne z každého takéhoto právneho vzťahu postavenie zamestnanca a fyzická a právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti, nadobudne z každého takéhoto právneho vzťahu postavenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a odhlásiť ho zániku povinného
sociálneho poistenia. V prípade iného výkladu § 20 ZSP by splnenie zákonnej prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti bolo nevykonateľné, kedy pri viacerých zamestnávateľoch, by tí nevedeli posúdiť, či majú alebo nemajú prihlasovaciu povinnosť. Taktiež Sociálna poisťovňa by nevedela posúdiť vznik/zánik sociálneho poistenia zamestnanca, vznik/zánik právneho vzťahu zamestnanca u jednotlivých zamestnávateľov v súvislo s prepojením na oznamovacie, odvodové a vykazovacie povinnosti. Problém vidí aj pri určovaní miestnej príslušnosti. Žalovaná vychádza zo zásady, že každý pracovnoprávny vzťah zakladá samostatné nemocenské poistenie a pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky sa vychádza vždy z rozhodujúceho obdobia a z vymeriavacích základov dosiahnutých vždy v tom ktorom konkrétnom ustanovení. Žalovaná trvá na tom, že postupovala správne, keď aplikovala zásadu jeden právny vzťah rovná sa jedno nemocenské poistenie. Navrhovala preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny v celom rozsahu. Ďalej sa pridržiava aj svojej právnej a vecnej argumentácie uvedenej v žalobe a vo vyjadreniach v konaní pred správnym súdom. Žalovaná argumentuje previazanosťou rôznych ustanovení rôznych právnych predpisov, aj v historickom kontexte. Žalobkyňa považuje takto konštruované obranné mechanizmy žalovanej za účelové a manipulatívne, s cieľom vytvoriť v očiach odvolacieho súdu dojem ich správnosti aj v kontexte danej právnej veci. Keďže žalovaná poukazuje na nejednoznačnosť a neurčitosť právnych predpisov, v takomto prípade je žalovaná povinná vykladať právne predpisy tak, aby boli v prospech subjektov, voči ktorým je výklad a aplikácia týchto predpisov namierená. Navrhovala preto kasačnú sťažnosť zamietnuť.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
10. Podľa § 4 ods. 1 ZSP zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný c) starobný dôchodok, d) predčasný starobný dôchodok, e) invalidný dôchodok, f) výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, g) invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, h) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, i) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 20 ods. 1 prvá veta ZSP povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 55 ods. 1 ZSP denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 13. Podľa § 58 ods. 1 ZSP nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. 14. Podľa § 58 ods. 2 ZSP, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
15. Podľa § 138 ods. 13 ZSP, ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.
Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
16. Podľa § 180 ods. 1 ZSP miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,
c) v ostatných prípadoch miestom trvalého pobytu poistenca alebo miestom jeho pobytu v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 180 ods. 3 ZSP, ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
18. Najvyšší správny súd SR, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom zistil, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.
19. V konaní bola sporná výška materského priznaného žalobkyni. Žalobkyňa a žalovaná majú rôzny názor na výklad § 58 ods. 1 ZSP, podľa ktorého sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Sporná nebola skutočnosť, že žalobkyňa má nárok na materské, ani obdobie rozhodujúce na zistenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet materského. Problematická je suma, z ktorej pri výpočte materského prvostupňový správny orgán vychádzal a z ktorej bolo platené poistné na nemocenské poistenie. V rozhodnom období mala žalobkyňa dva pracovné pomery, pričom jeden z nich trval aj v čase vzniku sociálnej udalosti odôvodňujúcej priznanie a výplatu materského (začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a druhý pracovný pomer v tom čase už netrval a ani neplynula ochranná lehota po jeho zániku.
20. Pri výklade § 58 ods. 1 ZPS je sporné, či samostatným nemocenským poistením treba rozumieť poistenie viazané na každý právny vzťah zamestnanca alebo či takéto paralelné právne vzťahy tvoria spolu iba jedno nemocenské poistenie. Vznik nemocenského poistenia
zamestnanca upravuje § 20 ods. 1 ZSP. Toto ustanovenie je možné vykladať aj spôsobom, že nemocenské poistenie zamestnanca vznikne v deň, keď mu vznikne akýkoľvek právny vzťah, ktorý zakladá postavenie zamestnanca v zmysle § 4 ZSP. Zanikne mu potom v taký deň, kedy zanikne právny vzťah, ktorý mu toto postavenie zakladá. Kým teda určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá jej nemocenské poistenie. Pritom nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo aspoň prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahov počas tohto obdobia.
Podstatné je len to, či táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená (7Ssk/61/2021). Kasačný súd nevidí dôvod odchýliť sa od právneho názoru uvedeného v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/61/2021, ktorý vo svojom rozhodnutí cituje aj správny súd. Ide o obdobnú situáciu ako v prejednávanom prípade a v podrobnostiach naňho kasačný súd odkazuje.
21. Ako vo svojej kasačnej sťažnosti uvádza žalovaná, predchádzajúca právna úprava, účinná do 31.12.2003 v § 4 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov ustanovovala, že kto vykonáva niekoľko činností zakladajúcich poistenie podľa tohto zákona, je poistený v každej z nich. Neskoršia právna úprava toto výslovne neustanovuje. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovanej uvedeným v kasačnej sťažnosti, že nová právna úprava s takýmto výkladom počíta. Práve naopak, môžeme predpokladať, že absencia takéhoto ustanovenia znamená, že tento následok nenastáva. Zámer zákonodarcu môže byť práve taký, že si takýto právny následok neželá, a preto ho v zákone neupravuje.
22. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané
hmotné zabezpečenie má základ v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. Výklad žalovanej podľa názoru kasačného súdu popiera princíp zásluhovosti sociálneho poistenia.
Jeho podstata spočíva v tom, aby vyplácané dávky čo najvernejšie zohľadňovali vymeriavacie základy, z ktorých poistenec platil poistné na príslušné poistenie. Takýto výklad vlastne znamená, že osobe, ktorá má viac pracovných pomerov, sa časť jej príjmov nezohľadní vo výpočte dávny nemocenského poistenia, hoci tieto príjmy boli vymeriavacím základom a odviedla z nich poistné. 23.
Kasačný súd považuje aj ďalšie námietky žalovanej za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia správneho súdu. V súvislosti s prihlasovaním a odhlasovaním zamestnanca do registra poistencov na nemocenské poistenie predsa platí, že každý zamestnávateľ je vždy povinný tak urobiť. Preto neobstojí argument, že ten ktorý zamestnávateľ nebude vedieť, či ohlasovaciu povinnosť má alebo nemá. Potom už ide o administratívnu otázku sociálnej poisťovne, kedy pri novej prihláške v registri zistí, či už zamestnanec má založené povinné nemocenské poistenie a upraví parametre nemocenského poistenia podľa potreby. 24.
Problém nevidí kasačný súd, ani pokiaľ ide o zistenie vymeriavacieho základu na účely platenia poistného a ani na účely výpočtu nemocenských dávok. V zmysle § 138 ods. 13 ZSP sa pri viacerých činnostiach zamestnanca poradie povinnosti platiť poistné určuje výškou vymeriavacieho základu a následne poradím vzniku poistenia. Podľa § 55 ods. 1 ZSP denným vymeriavacím základom na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Pre tento výpočet nie je vôbec podstatné, z koľkých právnych vzťahov zamestnanca tieto vymeriavacie základy pochádzajú. Rozhodujúci je len ich súčet počas rozhodujúceho obdobia.
25. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku týkajúcu sa určenia miestnej príslušnosti, kedy žalovaná vidí problém v tom, že v prípade trvania viacerých paralelných právnych vzťahov zakladajúcich len jedno nemocenské poistenie zamestnanca, vyvstáva otázka, či má byť v konaní príslušných niekoľko organizačných zložiek súčasne.
Na takýto prípad je potrebne aplikovať § 180 ods. 3 ZSP, kde je jasne uvedené, že ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.
27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. 28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2024