6Ssk/18/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200074.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20Sa/1/2021
- IČS
- 6021200074
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: V. S., narodená XX. L. XXXX, bytom v Q. Q., A. č. XXXX/ XXX, právne zast.: JUDr. Jurajom Macíkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Petelenova č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. septembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X., o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. marca 2022, č.k. 20Sa/1/2021-70, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. marca 2022, č.k. 20Sa/1/2021-70, mení tak, že rozhodnutie žalovanej z 28. septembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 08. marca 2022, č.k. 20Sa/1/2021-70 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. septembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 20. augusta 2019, Číslo:
XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Súčasne podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 266,60 eur mesačne od 04. decembra 2014 s tým, že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zanikol nárok na dovtedy vyplácaný dôchodok v nižšej sume 193,20 eur mesačne. Zároveň bol žalobkyni za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 invalidný dôchodok postupne zvýšený na sumu 285,70 eur mesačne. 2.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10, § 184 ods. 1, 5, § 195 ods. 1-3, § 196 ods. 1, 6, § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia mal preukázané, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Ďalej je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na úroveň 70 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený k 01. októbru 2006.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G - postihnutie končatín, položka č. 28 - strata úchopovej schopnosti ruky, písm. b/ - dominantná ruka. Žalobkyňou namietané nezohľadnenie ďalších ochorení (ochorenie krčnej chrbtice, migréna), v dôsledku ktorých by bolo možné navýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil ako neopodstatnené, keď aj s odkazom na závery posudkových lekárov mal preukázané, že sa jedná o posudkovo nezávažné ochorenia ovplyvniteľné liečbou. K námietke posúdenia žalobkyne v jej neprítomnosti odkázal na § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony a uviedol, že v čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotného stavu vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania.
4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
8. K nesprávnemu procesnému postupu uviedla, že krajský súd po tom, čo jej bol príslušným centrom právnej pomoci ustanovený právny zástupca, všetky procesné úkony doručoval právnemu zástupcovi, ktorý bol v tom čase splnomocnený iba na doplnenie správnej žaloby, teda z konania de facto vynechal osobu žalobkyne.
9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietala, že žalobkyni bol rozhodnutím z 22. júla 2002 priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31. mája 2002 s tým, že miera poklesu schopnosti pracovnej činnosti bola určená na 50 %. Ďalším a podľa žalobkyne nezákonným rozhodnutím zo 14. augusta 2008 žalovaná rozhodla o trvaní nároku žalobkyne na čiastočný invalidný dôchodok, ale nerozhodla v kontexte záverov plynúcich z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/05. Dňa 24. septembra 2012 žalovaná vydala ďalšie rozhodnutie, podľa ktorého žalobkyni od 02. januára 2012 uvoľnila výplatu invalidného dôchodku. Následne v roku 2015 žalobkyňa požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, pričom listom z 19. marca 2015 bolo žalobkyni oznámené, že vzhľadom na posúdenie zdravotného stavu z 03. marca 2015, kedy bola žalobkyňa uznaná naďalej čiastočne invalidnou, kontrolná lekárska prehliadka bola určená za nepotrebnú. Na to žalobkyňa dňa 27. novembra 2017 požiadala žalovanú o správne určenie druhu zdravotného postihnutia a
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda mala za to, že riadne iniciovala konanie podľa § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Platí, že nedošlo k prekvalifikovaniu čiastočného invalidného dôchodku na invalidný dôchodok v súlade § 263a ods. 5, 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z., čo mala žalovaná urobiť aj z vlastného podnetu najneskôr do 30. septembra 2009, avšak tak neurobila a naviac tak odmietla urobiť aj na základe žiadosti z 27. novembra 2017 a bez podnetu žalobkyne rozhodovala o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku vyplácaného žalobkyni od roku 2002 v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb.
V skutočnosti žalobkyňa žiadala o správne určenie druhu zdravotného postihnutia a percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Mala za to, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok jej mal zaniknúť a mal jej vzniknúť nárok na invalidný dôchodok počnúc momentom účinnosti zákona č. 529/2006 Z.z. 10. Ďalej žalobkyňa namietala nepresné určenie nielen druhu zdravotného postihnutia, ale aj percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nadväzne na to dátum vzniku invalidity žalobkyne. Uviedla, že v roku 1971 utrpela úraz pravej ruky, v dôsledku čoho jej invalidita vznikla v detstve; následne od júla 1992 pracovala ako počítačová grafička, počas ktorej doby jej vznikla choroba z povolania, v dôsledku ktorej v roku 2004 podstúpila operáciu karpálneho tunela. Táto choroba znamenala ďalší významný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vyjadrila tiež nesúhlas s postupom posudkového lekára, keď nenavýšil percentuálnu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z.z. o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia, pričom iba všeobecne určil, že funkčná porucha chrbtice a migréna žalobkyne je mierna a dobre ovplyvniteľná liečbou. Obmedzenie vyplývajúce z vedľajšieho zdravotného postihnutia je pritom formulované vo viacerých lekárskych správach neurológa L.. C. z 26. júna 2018 a zo 17. júna 2019.
Jedná sa o stav trvalý, ktorý aj keby bol ovplyvniteľný liečbou, stále je významný vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti žalobkyne vykonávať akúkoľvek fyzicky aktívnu pracovnú činnosť. Z ochorení chrbtice a migrény vyplývajú pre žalobkyňu aj iné výrazné obmedzenia pre jej zaradenie na pracovný trh - nemôže vykonávať fyzicky náročnú činnosť, prácu v chlade, v predklone, zdvíhanie ťažkých bremien, prácu so záťažou, prudkými pohybmi a vibráciami, prácu v hluku. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a migréna objektívne žalobkyni nedovoľujú, aby mohla pracovať na akejkoľvek alternatívnej pracovnej pozícii, čo súčasne výrazne obmedzuje jej rekvalifikačnú spôsobilosť.
11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 31. októbra 2022 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec. Vzhľadom na to, že bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, na základe jej žiadosti, doručenej žalovanej 04. decembra 2017, bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a zároveň bol zdravotný stav žalobkyne posúdený aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. so záverom, že nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/ 1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/ 1988 Zb. Zároveň bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. októbra 2006 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Nakoľko podľa posudkového lekára bola žalobkyňa i naďalej čiastočne invalidná, patril jej čiastočný invalidný dôchodok v nezmenenej sume, z ktorého dôvodu žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola zamietnutá. Keďže žalobkyňa splnila podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., bol jej priznaný invalidný dôchodok v sume 266,60 eur mesačne od 04. decembra 2014, t.j. tri roky spätne. Súbeh nárokov žalobkyne na čiastočný invalidný dôchodok a na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol posúdený podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., a pretože suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bola vyššia než suma čiastočného invalidného dôchodku, nárok na dôchodok v nižšej sume zanikol. 13. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 20. novembra 2022 na vedomie.
V.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. septembra 2020, Číslo:
XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 20. augusta 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Súčasne podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 266,60 eur mesačne od 04. decembra 2014 s tým, že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zanikol nárok na dovtedy vyplácaný dôchodok v nižšej sume 193,20 eur mesačne. Zároveň bol žalobkyni za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 invalidný dôchodok postupne zvýšený na sumu 285,70 eur mesačne.
22. Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 23. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 18. júla 2006, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 18. júla 2006, trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 Sociálna poisťovňa preskúma podľa tohto zákona pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003. Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa odseku 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od 1. januára 2004. 25.
S účinnosťou od 01. októbra 2006 bol zákonom č. 529/2006 Z.z. do zákona č. 461/2003 Z.z. vložený § 263a, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. júna
2006, sp. zn. PL. ÚS. 25/05, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 460/2006 a nadobudol účinnosť 19. júla 2006. Ústavný súd Slovenskej republiky týmto nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
26. Podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o
trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.
decembra 2003. 27. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
28. Podľa § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., o invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.
29. Podľa § 263a ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z., podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak začala konanie z vlastného podnetu.
30. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového a posudkového spisu mal preukázané, že - žalobkyňa v roku 1971 utrpela úraz, v dôsledku ktorého došlo ku strate úchopovej schopnosti ruky, - na základe žiadosti z 31. mája 2002 požiadala o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, - rozhodnutím z 22. júla 2002 bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31.
mája 2002 [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila zápisnica o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z 03. júla 2002 so záverom, že žalobkyňa je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., keď pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok; kontrolná lekárska prehliadka bola určená na mesiac júl 2003], - posudková komisia sociálneho zabezpečenia na základe kontrolnej lekárskej prehliadky v zápisnici o rokovaní z 11. septembra 2003 zotrvala na závere, že žalobkyňa je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., keď pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, - žalobkyňa následne dňa 04. marca 2004 požiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. (invalidný dôchodok žiadala priznať od 01. marca 2004),
- príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia pobočka Banská Bystrica lekárskou správou z 19. apríla 2004 neuznal žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 27 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Strata troch prstov ruky II + III + IV dominantnej končatiny, - následne žalovaná rozhodnutím zo 17. mája 2004 s poukazom na § 71 a § 263 zákona č. 461/ 2003 Z.z. rozhodla o odňatí invalidného dôchodku (za ktorý sa po 01. januári 2004 považuje aj čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.), - na základe opravného prostriedku podaného toho času podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku žalovaná rozhodnutím z 22. novembra 2004 zrušila rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila lekárska správa zo 06. októbra 2004, posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredie, ktorý uznal žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50 % podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 29 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Strata úchopovej schopnosti pravej dominantnej ruky], - krajský súd uznesením z 25. mája 2005, sp. zn. 21Sd/233/04 zastavil konanie majúc za to, že žalovaná vyhovela žalobkyni v plnom rozsahu, - na základe kontrolnej lekárskej prehliadky stanovenej na mesiac apríl 2008 v lekárskej správe z 08. apríla 2005 vyhotovenej na základe dožiadania krajského súdu, príslušný posudkový lekár v lekárskej správe z 21. júla 2008 určil, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok; kontrolná lekárska prehliadka bola určená na mesiac júl 2011, - žalovaná na podklade predmetnej lekárskej správy z 21. júla 2008 v súlade s § 263a ods.
1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. vydala dňa 14. augusta 2008 rozhodnutie o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., - na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 07. septembra 2012 so záverom, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok; ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola vyhodnotená ako nepotrebná, - žalobkyňa následne listom z 03. marca 2015 žalovanej zaslala nové lekárske správy so žiadosťou o posúdenie jej zdravotného stavu na najbližšej pobočke sociálnej poisťovne, - Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica listom z 19. marca 2015 žalobkyni oznámila,
že v lekárskej správe zo 07. septembra 2012 bola kontrolná lekárska prehliadka určená za nepotrebnú, a teda posudzovanie jej zdravotného stavu nebude vykonané, - žalobkyňa následne listom doručeným žalovanej dňa 04. decembra 2017 požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu namietajúc tak nepresne určený druh zdravotného postihnutia, ako aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 20. augusta 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku; súčasne podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 266,60 eur mesačne od 04. decembra 2014 s tým, že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zanikol nárok na dovtedy vyplácaný dôchodok v nižšej sume 193,20 eur
mesačne. Zároveň bol žalobkyni za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 invalidný dôchodok postupne zvýšený na sumu 285,70 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 31. júla 2019 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ktorý po zistení anamnestických údajov a vychádzajúc z lekárskych vyšetrení (EMG zo 14. mája 2002, neurologické zo 14. mája 2002, z 26. júna 2018 a zo 17. júna 2019) uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale pre objektívne nepreukázané zhoršenie zdravotného stavu je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a súčasne je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 70 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Strata úchopovej schopnosti dominantnej ruky podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 28, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; dátum vzniku invalidity určil na 01. októbra 2006], - na odvolanie žalobkyne odvolací správny orgán rozhodnutím z 28. septembra 2020 v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 20.
augusta 2019 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 17. septembra 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý potvrdil závery plynúce posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Banská Bystrica z 31. júla 2019; ochorenie krčnej chrbtice a migrénu nepovažoval za posudkovo významné, spôsobilé navýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.].
32. Najvyšší správny súd mal za nesporne preukázané, že rozhodnutím z 22. júla 2002 bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31. mája 2002. Následne si žalobkyňa na predtlačenom tlačive požiadala o invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý žiadala priznať od 01. marca 2004. V tejto súvislosti bol príslušným posudkovým lekárom dňa 19. apríla 2004 zhodnotený zdravotný stav žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., keď percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 27, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Strata troch prstov ruky II + III + IV dominantnej končatiny. Nadväzne na to, žalovaná rozhodnutím zo 17. mája 2004 s poukazom na § 71 a § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. odňala žalobkyni invalidný dôchodok (za ktorý sa po 01. januári 2004 považuje aj čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.).
Na základe opravného prostriedku podaného toho času podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku žalovaná rozhodnutím z 22. novembra 2004 zrušila rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku vychádzajúc pritom z lekárskej správy druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia zo 06. októbra 2004, ktorý uznal žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50 % podľa Kapitoly XV, Oddiel
G, položka č. 29 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Strata úchopovej schopnosti pravej dominantnej ruky. Z uvedeného je teda zrejmé, že podľa lekárskej správy zo 06. októbra 2004 žalobkyňa medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok splnila, pričom z obsahu dávkového spisu nevyplýva, že by žalovaná o predmetnej žiadosti o invalidný dôchodok podanej v režime zákona č. 461/2003 Z.z. a ktorý žiadala priznať od 01. marca 2004
rozhodla. Na základe uvedenej žiadosti spísanej v podobe zákonom predpísaného tlačiva v súlade s § 184 ods. 5 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 mala žalovaná po posúdení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 menovaného zákona ku dňu, od ktorého žalobkyňa invalidný dôchodok žiadala priznať (k 01. marcu 2004). V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podaním predmetnej žiadosti žalobkyňa riadne iniciovala dávkové konanie podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda bolo žiadúce, aby bolo k tomu zodpovedajúcim spôsobom ukončené a zároveň zohľadnené v ďalšom postupe žalovanej. 33. Ďalej najvyšší správny súd z obsahu dávkového spisu zistil, že dňa 21. júla 2008 zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a tiež v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. júna 2006, sp. zn. PL.
ÚS 25/05, ktorý rozhodol o tom, že § 263 ods. 2,4 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v dôsledku ktorej skutočnosti bol s účinnosťou od 01. októbra 2006 zákonom č. 529/2006 Z.z. do zákona č. 461/2003 Z.z. vložený § 263a.
Na základe predmetnej lekárskej prehliadky príslušný posudkový lekár vo vzťahu k žalobkyni určil, že táto je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, na ktoré závery nadväzovalo rozhodnutie zo 14. augusta 2008 o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Následne na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 07. septembra 2012 so záverom, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
Z uvedeného je zrejmé, že príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia opomenul posúdiť invaliditu žalobkyne aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., napriek tomu, že táto sa už skôr domáhala priznania invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a zaoberal sa iba posúdením ďalšieho trvania jej čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, t.j. zákona č. 100/1988 Zb. Možno iba doplniť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva, že poistencovi, ktorý má nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., nemôže vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorého sa navyše žalobkyňa riadne formou podanej žiadosti domáhala (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2011, sp. zn. 9So/90/2010).
34. S ohľadom na takto zistené skutočnosti najvyšší správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne primárne smerujúce k postupu žalovanej, ktorá opomenula zdravotný stav žalobkyne posúdiť aj v režime zákona č. 461/2003 Z.z. za dôvodnú. Najvyšší správny súd sa stotožňuje s postupom žalovanej, ktorá žiadosť žalobkyne zo 04. decembra 2017 o zvýšenie sumy poberaného dôchodku považovala aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý postup zodpovedá záverom plynúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2009, sp. zn. 4So/ 131/2008 Z.z., avšak v dávkovom spise sa nachádza už vyššie spomínaná žiadosť o invalidný dôchodok spísaná 04. marca 2004, o ktorej nebolo rozhodnuté, respektíve opak nevyplýval z obsahu pripojeného dávkového spisu. Úlohou žalovanej bude v ďalšom konaní sa s uvedenou skutočnosťou riadne vysporiadať a následne ju zohľadniť v ďalšom postupe konajúc nielen v režime nastolenom zákonom č. 100/1988 Zb., ale aj zákonom č. 461/2003 Z.z.
35. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 28. septembra 2020, Číslo:
XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 36. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023