6Ssk/18/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. Š., narodený XX. K. XXXX, bytom v K. H. N., E. Č.. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Štefanom Bečarikom, advokátom a konateľom Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 37, IČO: 47253126, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 08. januára 2020, Č. KRPZ-KE-VO-553-004/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. marca 2023, č. k. 7S/60/2020-49, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

SN-VO-54-006/2018-Š. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 160 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodol, že žalobca v rozsahu 100 % zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby a uložil mu v súlade s § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 173,98 eur v lehote do piatich (5) mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods. 3 písm. a/, c/, § 159 ods. 2, § 160 ods. 1,2, § 162, § 166 ods. 1, § 170 ods. 1, § 247a, § 241 ods. 1-3 zákona č. 73/1998 Z.z., článku 2 písm. d/, článku 3 ods. 1 pokynu Generálneho riaditeľa sekcie ekonomiky Ministrstva vnútra Slovenskej republiky číslo 7/2006 z 26. mája 2006 o podmienkach prevádzky služobných vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „Pokyn“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu a zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Obe správne rozhodnutia považoval za riadne a dostatočne odôvodnené. Taktiež zistenie skutkového stavu veci zo strany správnych orgánov považoval za dostatočné. Bolo dostatočným spôsobom zistené splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou na služobnom motorovom vozidle bola daná príčinná súvislosť. Argumentáciu žalobcu, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby si pri svojej výške (viac ako 2 metre) všimol poškodenie pri obchádzaní vozidla a musel by si teda kľaknúť alebo ľahnúť, aby toto poškodenie uvidel, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca bol povinný vykonať všetko a takým spôsobom, ktorý by aj znamenal zníženie na úroveň svetiel, aby sa presvedčil o technickom stave motorového vozidla, ktoré preberá na dennú obsluhu. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

8. Žalovaný sa neriadil § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a/ vznik škody, b/ porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d/ zavinenie, e/ právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti policajta za škodu musia byť splnené všetky uvedené podmienky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/230/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Dôkazné bremeno pri zisťovaní osoby zodpovednej za spôsobenie škody leží na služobnom úrade. Jeho povinnosťou je preukázať, že škodu zavinil konkrétny štátny zamestnanec (prípadne viacerí štátni zamestnanci) spolu s mierou jeho alebo ich zavinenia na spôsobení škody. Ak mieru zavinenia na spôsobení škody viacerými štátnymi zamestnancami služobný úrad nepreukáže, nemôže sa úspešne domáhať náhrady škody voči žiadnemu z nich. Povinnosť na náhradu škody nemožno uložiť tomu štátnemu zamestnancovi, u ktorého síce existuje predpoklad na náhradu škody z hľadiska jeho zodpovednosti, ale u ktorého nemožno zistiť presnejšie zavinenie, prípadne spôsobenie škody (mutatis mutandis R 40/1971).“ Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala; pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. V danom prípade vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle ešte predtým, ako mal žalobca porušiť svoju povinnosť plynúcu zo zákona č. 73/1998 Z.z., čo je pre vznik zodpovednosti za škodu absolútne neprijateľné. Správny súd rovnako nesprávne právne vec posúdil, keď aplikoval § 48 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/ 1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný oznámiť bezodkladne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu. Preliačenie na nárazníku osobného motorového vozidla sa nemôže považovať za poruchu a nedostatok ohrozujúci alebo sťažujúci výkon štátnej služby. Rovnako z tohto dôvodu nehrozí žiadna škoda. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu „zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (...).

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 02. februára 2024. 11. Uviedol, že v danom prípade nemožno charakter škody obmedziť iba na samotné poškodenie služobného vozidla, ale treba vychádzať z rozsahu a spôsobu náhrady škody, čo v tomto prípade je skutočná škoda. Uvedené priamo vyplýva z § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého cit.: „Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.“ Pod hroziacou škodou je nevyhnutné chápať aj to, že včasným nesplnením určitej povinnosti je znemožnené riadne zistenie škodcu, v dôsledku čoho je tak zároveň znemožnené uplatnenie náhrady škody, čím vzniká trvalý úbytok, trvalá škoda na majetku žalovaného. Nečinnosť, respektíve nedbanlivostné konanie žalobcu má vo vzťahu k vzniku škody v podstate ohrozovací charakter. V súvislosti s príčinnou súvislosťou žalovaný vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 261/2014 uviedol, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. V danom prípade je protiprávnym úkonom porušenie prevenčnej povinnosti uvedenej v § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žalobca pred začatím jazdy nevykonal riadne kontrolu technického stavu vozidla ako je uložená v článku 3 ods. 2 v spojení s článkom 2 písm. d/ Pokynu. Teda nezistil poškodenie služobného vozidla pred začatím jazdy, a tak nezabezpečil, respektíve znemožnil včasné a náležité prešetrenie škodovej udalosti. Dôsledná „reťazová kontrola“ má slúžiť a zabezpečiť spoľahlivé postupné preberanie a používanie služobných cestných vozidiel jednotlivými policajtami, za stav ktorých preberajú zodpovednosť aj v kontexte zodpovednosti za škodu a má chrániť ako jednotlivých policajtov, tak i majetok žalovaného. Úspešnosť objasnenia takýchto prípadov v podstatnej miere závisí od včasného oznámenia príslušnému útvaru. V dôsledku svojho nedbanlivého konania žalobca tak vytvoril situáciu podstatne sťažujúcu, respektíve znemožňujúcu poškodenie služobného cestného vozidla náležite objasniť, respektíve ukončiť konanie o náhrade škody iným spôsobom. V prípade, ak škodová udalosť nie je objasnená a zodpovedná osoba zistená, obvyklým a adekvátnym dôsledkom je, že uvedenie veci do predošlého stavu, respektíve náklady na opravu služobného cestného vozidla pôjdu na ťarchu žalovaného, čím vzniká trvalý úbytok, teda trvalá škoda na jeho majetku. Nakoniec navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil (po správnosti kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol; pozn. súdu).

2019, číslo ORPZ-SN-VO-54-006/2018-Š. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 160 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodol, že žalobca v rozsahu 100 % zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby a uložil mu v súlade s § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 173,98 eur v lehote do piatich (5) mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

priamej súvislosti s ním, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d/ zavinenie, e/ právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. 21. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.

23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného mal preukázané, že - žalobca je príslušníkom Policajného zboru, zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru E., - žalobca dňa 18. októbra 2018 od 06:00 hod. do 18:00 hod. vykonával hliadkovú službu spolu s H.. R., - na pokyn riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru E. mala hliadka vykonať služobnú cestu do Spišskej Novej Vsi za účelom prezutia pneumatík, - v čase, keď hliadka čakala na prezutie pneumatík, všimla si poškodenie služobného motorového vozidla, konkrétne preliačenie ľavej spodnej strany predného nárazníka o veľkosti v priemere 10 cm a hĺbke 5 cm, - po príchode na Obvodné oddelenie Policajného zboru E. ihneď túto skutočnosť hliadka oznámila príslušnému riaditeľovi, - dňa 18. októbra 2018 bol vyhotovený záznam dopravnej nehody ako aj zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody vrátane k tomu doloženej fotodokumentácie ohľadom poškodenia služobného motorového vozidla, - dňa 18. októbra 2018 začaté priestupkové konanie bolo dňa 18. novembra 2018 vybavené

24. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

doplnenie oleja, sušenie a leštenie karosérie, konzerváciu vozidla, ošetrovanie akumulátora, doplňovanie brzdovej kvapaliny a pod. (článok 2 písm. c/ Pokynu). Dennou obsluhou motorového vozidla sa rozumie kontrola technického stavu vozidla pred začatím a počas jazdy, ako aj po ukončení denného výkonu, zameraná na bezpečnosť a bezporuchovosť prevádzky, vrátane očistenia tabuliek s evidenčným číslom, svetlometov, odrazových skiel, vyčistenie vnútrajšku vozidla, doplňovanie prevádzkových kvapalín a pod., ako aj zabezpečenie odstránenia zistených závad (článok 2 písm. d/ Pokynu). Podľa článku 3 ods. 2 Pokynu dennú obsluhu služobného vozidla musí vykonať alebo zabezpečiť vodič, ktorému bolo použitie služobného vozidla na plnenie služobných úloh schválené alebo nariadené podľa interného predpisu. 26.

za technický stav vozidla a rovnako aj zodpovednosť za škodu. V opačnom prípade by povinnosť policajta plynúca z príslušného Pokynu a spočívajúca v dennej obsluhe motorového vozidla, ktorou sa rozumie kontrola technického stavu vozidla pred začatím a počas jazdy, ako aj po ukončení denného výkonu stratila svoje opodstatnenie. Týmto spôsobom je chránený nielen žalovaný, ktorý ako správca majetku podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu, ale v konečnom dôsledku sú chránení aj samotní policajti. V predmetnej veci žalobca dňa 18. októbra 2018 o 06:00 hod. nastúpil do služby a túto vykonával do 18:00 hod.

27. V tomto smere najvyšší správny súd považuje za správny postup správneho orgánu, ktorý v procese riadneho zisťovania skutkového stavu si zaobstaral vyjadrenia (vo forme úradných záznamov) ďalších príslušníkov Policajného zboru, ktorí v zmysle Knihy prevádzky dopravného prostriedku používali príslušné služobné cestné vozidlo pred žalobcom (úradný záznam S.S_. Z.. A. S. zo 07. januára 2019, úradný záznam S.. P.. A. R. zo 07. januára 2019, úradný záznam S.. Z. E. zo 07. januára 2019, úradný záznam H.. Z.. Q. Y. zo 07. januára 2019, úradný záznam S.. S. Z. z 09. januára 2019, ktorý navyše služobné cestné vozidlo pred poškodením umýval), ktorí sa v podstate zhodli na tom, že poškodenie uvedeného charakteru si nevšimli s tým (zhodne uvádzajúc), že poškodenie nebolo možné vidieť bežnou ohliadkou služobného cestného vozidla pred jazdou. Na tomto mieste najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospeli správne orgány ako aj krajský súd, že zo získanej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je jednoznačne viditeľné

2 Pokynu a vzniknutou škodou na služobnom motorovom vozidle je daná príčinná súvislosť, a teda sú splnené podmienky dané zákonom v ustanovení § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pre vznik zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu. Tým, že žalobca pred nástupom na službu dňa 18. októbra 2018 na škodu neupozornil, prevzal zodpovednosť za technický stav služobného cestného vozidla, prevzal tým aj zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalovaný mal preukázané, že k zisteniu poškodenia služobného cestného vozidla došlo v čase, kedy bolo toto zverené konkrétnej osobe a ktorá ho v danom čase preukázateľne používala v cestnej premávke. Za tohto stavu bol potom správny predpoklad žalovaného, že keď vozidlo bolo pred jazdou skontrolované, poškodenie nebolo zistené a toto nezistili ani ďalší príslušníci Policajného zboru, ktorí používali príslušné služobné cestné vozidlo pred žalobcom (bod 27 tohto rozsudku), potom žalobca v čase používania služobného cestného vozidla nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku. Žalovaný s ohľadom na v konaní preukázané skutočnosti

29. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. mája 2011, sp. zn. 3Sžo/16/2011, najvyšší správny súd uvádza, že tento sa vecne týkal osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla stratou prideleného materiálu. Navyše odsek, ktorý žalobca v kasačnej sťažnosti citoval, je všeobecný bez konkrétneho vzťahu k tu prejednávanej veci. V rozsudku zo 17. augusta 2011, sp. zn. 2Sžo/230/2010 zase Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol žalovanému, že nevzal do úvahy ten fakt, že takmer všetky doklady v ekonomickej oblasti podpisovala iná osoba, pričom žalobca bol podpísaný len na tých, ktoré vzhľadom na svoje postavenie štatutára musel podpísať. Žalovaný neskúmal prípadnú zodpovednosť zástupcu žalobcu pre ekonomické veci ani zodpovednosť osôb, ktoré vzhľadom na svoje funkčné zaradenie priamo zodpovedali za činnosť v tejto oblasti.

30. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok / sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.