6Ssk/18/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: J. H., narodený XX. H. XXXX, bytom v J., U. č. XXX, právne zast.: JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 30. novembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X., o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 27. septembra 2024, č. k. 18Sas/8/2023-36, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. septembra 2024, č. k. 18Sas/8/2023-36, mení tak, že rozhodnutie žalovanej z 30. novembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

II.

7. Konkrétne uvádzal, že pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia výsluhových dôchodkov na účely priznania starobného dôchodku sa podľa zákona č. 461/ 2003 Z.z. započítava aj doba služby poberateľa výsluhového dôchodku.

o predčasný starobný dôchodok splnil dobu poistenia vo všeobecnom systéme, avšak do celkovej doby dôchodkového poistenia mu nebola zahrnutá doba služby. V zmysle tohto rozsudku, dosiahnutie doby poistenia vo všeobecnom systéme nevylučuje započítanie doby v služobnom pomere. Ak teda aj na predčasný starobný dôchodok sa vzťahuje článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, potom zo započítania doby služby pri určovaní výšky starobného dôchodku nemôže byť vylúčená doba služby v služobnom pomere v tých prípadoch, keď žiadateľ dosiahne dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme ako to, v napadanom rozsudku touto kasačnou sťažnosťou, zdôvodňoval správny súd. Ak sa teda u predčasného starobného dôchodku zohľadňuje doba služby bez ohľadu na to, či žiadateľ dosiahol alebo nedosiahol minimálnu dobu poistenia vo všeobecnom systéme, tak tento postup musí byť zachovaný aj u výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o starobný dôchodok bez výnimky. Rozhodovacia prax súdov sa zjednotila na tom, že doba služby hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov sa hodnotí u všetkých výsluhových dôchodcov. Ak by sa započítanie

dôchodku. Výsluhovému dôchodcovi, ktorý mal tú istú dobu služby hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku a bol poistený 15 rokov a viac sa táto doba nezapočíta. Pre podporu svojich tvrdení okrem poukazu na už spomínaný rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 odkázal tiež na závery plynúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp. zn. 10/So52/ 2016 a z 25. apríla 2018, sp. zn. 9So/144/2016. V prípade priznania starobných dôchodkov sa poberateľom výsluhových dôchodkov do celkovej doby poistenia započítava doba služby hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, vypočíta sa teoretická výška starobného dôchodku a po takom stanovení výšky starobného dôchodku sa suma starobného dôchodku kráti v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Pokiaľ tak žalovaná nekonala a správny súd tento postup aproboval, došlo tým k vytvoreniu skupiny výsluhových dôchodcov bezdôvodne znevýhodnených pri určovaní výšky starobného dôchodku.

III.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 18. decembra 2024; zotrvala na správnosti záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Rovnako rozsudok správneho súdu považovala za vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu veci; správny súd zároveň vec správne právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 17. januára 2025 na vedomie.

V.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 30. novembra 2023, Číslo:

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/203 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) (odkaz na zákon č. 328/2002 Z.z.; pozn. súdu) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) (odkaz na § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.; pozn. súdu). 19. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) (odkaz na zákon č. 328/2002 Z.z.; pozn. súdu) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

21. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

- na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 30. novembra 2023, v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. októbra 2023. 23. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru o nedôvodnosti žalobcovej námietky ohľadom zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na zásadný fakt, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Dobu výkonu služby teda nebolo možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku.

24. Správny súd sa po preskúmaní veci nestotožnil so záverom žalovanej v časti, v ktorej táto odkazovala na nezaradenie žalobcu do I. alebo II. kategórie funkcií, keď aplikabilita § 60 ods. 2, respektíve § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nemala žiadnu súvislosť s posudzovaním charakteru služby a jej zaraďovaním do kategórii funkcií, či pracovných kategórií.

25. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka bolo zaradené do III. kategórie funkcií. 26. V tejto súvislosti najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/108/2015 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 389/2017, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/203/2016, z 25. novembra 2020, sp. zn. 9Sk/31/2019 a tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sk/1/2021, prípadne z 05. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023).

27. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným

Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom

Rovnako bol opakovane judikované, že cit.: „aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“ (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/ 2016, prípadne už zmieňovaný rozsudok z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/108/2015).

15 rokov. Fakt, že v tam uvedenej veci bola otázka týkajúca sa predčasného starobného dôchodku a v tu prejednávanej veci ide o starobný dôchodok nepovažuje najvyšší správny súd za tak závažnú okolnosť vylučujúcu aplikovateľnosť relevantných záverov plynúcich z rozsudku veľkého senátu na tu prejednávanú vec, keď predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru č. 128. Tak v prípade

Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku (v prípade žalobcu od 07. júla 2023, kedy dovŕšil podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z. 63 rokov veku) podľa zákona č. 461/2003 Z.z. plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru (v prípade žalobcu 25 skončených rokov), na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. má žalobca zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

29. Postup krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo 16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018, uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/ 2003 Z.z. priamo z ustanovenia §60 ods. 2 a §255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší

vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. 30. V závere možno prisvedčiť názoru správneho súdu, že pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí odôvodňovala nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, potom tieto ňou uvádzané dôvody nemajú oporu v právnej úprave. V tu prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. kategórie funkcií, alebo II. kategórie funkcií v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného dôchodku nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol daný v prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu.

XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 32. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.