6Ssk/19/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Q.. P. S., narodená XX. X. XXXX, bytom V. XXX, právne zast. Mgr. Jozef Gáplovský, advokát, so sídlom v Dubnici nad Váhom, A. Kmeťa 358/2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 26Sa/7/2022-39, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 26Sa/7/2022-39 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

17, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 v spojení s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné v celkovej sume 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010.

3. Zároveň z rozhodovacej činnosti mal krajský súd poznatky, že v skutkovo totožných veciach je spornou otázka, či v § 147 ods. 1 ide o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu a otázka, či v tejto lehote stačí začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové rozhodnutie alebo, či v tejto lehote musí rozhodnutie nadobudnúť i právoplatnosť. Obe tieto otázky boli vyriešené najvyššou súdnou autoritou a krajský súd nemal dôvod sa od týchto záverov odkloniť. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 7Sžso/28/2016 a zo dňa 30. 06. 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019.

lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone. Zákon č. 461/2003 Z. z. obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.

6. Krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, preto zrušil rozhodnutie žalovanej, ktoré trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanej na ďalšie konanie. Vo vzťahu k trovám konania rozhodol, keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 09. 11. 2022, Číslo: 30554-13/2022-BA. 8. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože nesúhlasila s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, pretože postupovala správne, ak žalobkyni predpísala poistné za obdobie júl 2009 až december 2010. Krajský súd vyslovil, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej má žalovaná podľa krajského súdu prihliadať z úradnej povinnosti, s takýmto tvrdením sa žalovaná nestotožnila. Na podporu svojho tvrdenia podotkla, že v súčasnosti existujú v judikatúre Najvyššieho súdu SR rozdielne názory na túto problematiku, poukázala na skutočnosť, že uznesením zo dňa 30. 03. 2022, sp. zn. 9Sžsk/ 83/2020 Najvyšší správny súd SR postúpil na rozhodnutie vec veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax. 9. Žalovaná uviedla, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Právo predpísať poistné, resp. penále, nie je prekluzívnym ustanovením. Zároveň mala za to, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania. Pričom žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát až v správnej žalobe zo dňa 07. 11. 2019, predmetnú námietku neuplatnila ani v rámci konania pred pobočkou žalovanej, ale ani v rámci odvolacieho konania, preto sa žalovaná k uvedenému nemohla zaoberať. Podľa žalovanej až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť iba do právoplatného ukončenia konania, čo žalobkyňa neurobila. V súvislosti s týmto právnym problémom poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne

rozsudok

zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 10Sžsk/6/2019, rozsudok zo dňa 29. 01. 2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2018, rozsudok zo dňa 26. 02. 2020, sp. zn. 9Sžsk/156/2018, rozsudok zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2019. 10. Ďalej poukázala, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa predpisuje poistné, nie je možné predvídať, kedy rozhodnutie, ktorým sa poistné predpísalo, nadobudne právoplatnosť. Je preto nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané vzhľadom na to, že pri predpísaní poistného Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, t. j. nedá sa predpokladať, kedy účastník konania rozhodnutie prevezme, či ho vôbec prevezme, ak ho prevezme, či podá odvolanie alebo sa vzdá odvolania, resp. odvolanie nepodá, rovnako sa nedá predpokladať, kedy bude ukončené odvolacie konanie v prípade, ak účastník konania využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Ak by sa pristúpilo na právny názor krajského súdu, mohlo by dokonca dochádzať k prípadom, kedy povinná osoba by spôsobovala prieťahy v konaní za účelom, aby sa predpísané poistné stalo aspoň z časti premlčané. 11. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov..." a v ostatnom potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 2. októbra 2017, Číslo: 700-0911931917-GC04/17, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 v spojení s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné v celkovej sume 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010. 20. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu. 21. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 22. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

25. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.

rezervného fondu solidarity; - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 29. 06. 2022, Číslo: 30554-4/ 2022-BA, a to tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej keď vypustila text „.

fondu solidarity. 28. Žalovanou vznesené námietky v kasačnej sťažnosti smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci krajským súdom najmä, čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou. Najvyšší správny súd vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ale aj na najnovšie rozhodnutie Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu"), ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného a penále Sociálnou poisťovňou, konštatuje, že námietky vyslovené žalovanou sú dôvodné. V predmetnom rozhodnutí sa veľký senát najvyššieho správneho súdu zaoberal prieskumom rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa zaoberal aj predpisom poistného, z toho dôvodu závery vyslovené v tomto rozhodnutí sú uplatňujúce sa aj v tu prejednávanom prípade. V súvislosti s problematikou poistného a penále v súvislosti s inštitútom premlčania preto najvyšší správny súd poukazuje

Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy. . . . . . Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu penále.

Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona č. 461/ 2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani § 151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú

. . . . . . Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.

podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019.

29. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý je v zmysle § 466 ods. 3 SSP pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, námietky žalovanej v tejto súvislosti bolo potrebné vyhodnotiť ako dôvodné.

31. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 20. decembra 2023