6Ssk/20/2022

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 13. októbra 2021, č.k. 75S/26/2021-51 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 02. februára 2021, číslo KRPZ-BB-VO2-8-009/2020-PK, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.") odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo W. zo 16. novembra 2020, číslo 216 (ďalej len „Personálny rozkaz č.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 191 ods. 1 až 8, § 266 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

vyhlásenia personálneho rozkazu na základe telefonického oznámenia tejto skutočnosti. V tomto smere uvádzal, že právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Nad každým rozhodnutím súdu sa nesie imperatív zákonnosti aj spravodlivosti. Úlohou súdu v podmienkach právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, respektíve v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.

Zákon predpokladá „ústne" vyhlásenie a „oprávneným orgánom". Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu takýmto oprávnením nedisponoval, respektíve, že by nebol oprávneným orgánom na vyhlásenie Personálneho rozkazu č. 216, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31. decembra 2020. Napokon z ustanovenia § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznamuje nadriadený policajtovi. Urobiť tak má najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, čo bolo taktiež dodržané, ak personálny rozkaz o uvoľnení vo veci jeho žiadosti z 26. novembra 2020 mu bol oznámený vyhlásením dňa 24. novembra 2020. Žalobca v tom čase nerozporoval, že k vyhláseniu rozhodnutia došlo tak, ako uviedol oprávnený orgán a tiež v zásade potvrdil, že Personálny rozkaz č. 216 pozná, t.j. došlo k naplneniu účelu oznámenia rozhodnutia vyhlásením, čím zároveň pre oprávnený orgán už nevznikla povinnosť oznámiť personálny rozkaz doručením.

5. Uzavrel, že k vyhláseniu podľa dôkazov (tretia strana žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, kde to potvrdili svojimi podpismi obe strany - priame dôkazy, odovzdávanie výsluhových súčiastok, uvedenie tejto skutočnosti v odvolaní, podanie odvolania v posledný deň lehoty odvíjajúcej sa od dátumu oznámenia personálneho rozkazu vyhlásením - nepriame dôkazy) vyplývalo, že k vyhláseniu personálneho rozkazu došlo, teda nielenže ho bolo možné vyhlásiť, ale vyhlásenie sa aj uskutočnilo. Krajský súd uviedol, že rozhoduje na základe dôkazov a ich vyhodnotením, a nie podľa nepodložených tvrdení. Dodal, že aj keď neskôr spochybňovali akt ústneho vyhlásenia personálneho rozkazu (dej, ako k nemu došlo) obe strany, súd nemal dôvod jednoznačne uveriť novej verzii v zmysle úradných záznamov, na ktoré sa odvolával v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný, nakoľko súd o tom nemal žiadne dôkazy (súčasťou administratívneho spisu neboli príslušné úradné záznamy z vyjadrenia riaditeľa okresného dopravného inšpektorátu H.. O.. S. U. a referentky oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií okresného dopravného inšpektorátu p. S. P.), najmä, ak tie isté subjekty predtým jednoznačne potvrdili vo formulárovej žiadosti, že došlo (kedy a kým) k oznámeniu rozhodnutia - personálneho rozkazu vyhlásením. Preto, ak došlo k vyhláseniu personálneho rozkazu, dožadovať sa jeho doručenia nebolo opodstatnené aj s ohľadom na dikciu § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.; rovnako nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 266 ods. 4 menovaného zákona, k nesplneniu povinnosti doručiť rozhodnutie, ak žalobca neprevzal personálny rozkaz, nakoľko porušenie tejto povinnosti môže nastať len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky pre nutnosť doručiť rozhodnutie, čo však v dôsledku oznámenia rozhodnutia jeho vyhlásením, nebol daný prípad. 6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 7. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rovnako nemožno žalobcovi vyčítať, že dňa 24. novembra 2020 na riaditeľa okresného dopravného inšpektorátu nepočkal. V závere aj s odkazom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 a I. ÚS 118/2013 zdôraznil, že prílišný formalizmus nemôže uplatňovať štát voči fyzickým a právnickým osobám a v tomto konkrétnom prípade nadriadený voči podriadenému v služobnom pomere, ale nezbavuje správny orgán povinnosti konať a postupovať zákonne. Fyzickej osobe nemožno ubrať na jej zákonných právach s poukazom na to, že trvaním na nich by došlo k neprípustnému právnemu formalizmu. Teda nie je prípustné, aby štát voči občanovi postupoval formalisticky, ale naopak, trvanie na zákonných právach občana nemožno považovať za formalizmus. 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 29. novembra 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný.

IV.

13. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 15. decembra 2021 na vedomie.

V.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

22. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. 23. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.

25. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").

26. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že - žalobca na predpísanom tlačive dňa 26. októbra 2020 a bez uvedenia dôvodu požiadal k 31. decembru 2020 o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátne službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. (strana č. 1 príslušného tlačiva), - riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo W. so žiadosťou žalobcu vyjadril súhlas (strana č. 2 príslušného tlačiva), - následne riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo W. dňa 16. novembra 2020 pod číslom 216 vydal personálny rozkaz, ktorým žalobcu uvoľnil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 31. decembra 2020, - zo strany č. 3 príslušného tlačiva vyplýva, že rozhodnutie bolo oznámené vyhlásením dňa 24. novembra 2020, bolo podpísané riaditeľom Okresného dopravného inšpektorátu vo W. H.. O.. U. a rovnako v ten istý deň žalobcom,

Vzhľadom k tomu, aby kasačný súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi správneho súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na doplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.

policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk".

30. V predmetnej veci sa jednalo o rozhodnutie o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe jeho žiadosti. S vydaným personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo V. v zastúpení zástupcom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo W. bol sťažovateľ oboznámený dňa 24. novembra 2020. Proti tomuto rozkazu menovaný podal dňa 09. decembra 2020 odvolanie, v ktorom uviedol osobné a rodinné dôvody, na základe ktorých prehodnotil svoje rozhodnutie so záujmom vrátiť sa do Policajného zboru, v ktorom odslúžil 22 rokov. Preto žiadal o prehodnotenie personálneho rozkazu a jeho opätovné zaradenie do stálej štátnej služby aj vzhľadom na nedostatok príslušníkov Policajného zboru. Odvolanie následne dňa 30. decembra 2020 doplnil dodatkom, v ktorom konkretizoval skutočnosti, za ktorých mal podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. V dodatku okrem iného uviedol, že: „ som šiel dňa 24. novembra 2020 do zamestnania, kde mi sekretárka uviedla, že riaditeľ sa tam nenachádza, že uvedený rozkaz je na jeho stole a že ho mám podpísať. Ja som teda služobný preukaz nechal

33. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky aj vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na prístup k súdu nie je absolútne, podlieha nevyhnutným obmedzeniam, ktoré nesmú limitovať, alebo zužovať prístup účastníka konania do takej miery alebo v takom rozsahu, že budú zasahovať do podstaty jeho práva. Okrem toho, obmedzenia budú zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd iba vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a existuje rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. V tejto súvislosti

34. Za predpokladu, že žalobca, ktorý, ako sám vo svojich podaniach uvádza, bol 22 rokov v služobnom pomere v stálej štátnej službe príslušníka Policajného zboru, sa dostavil do zamestnania a v neprítomnosti riaditeľa OR PZ v kancelárii, kde bol na stole riaditeľa ponechaný personálny rozkaz, ho 1x podpísal, nemôže sa účinne domáhať porušenia svojich práv a právom chránených záujmov tým, že personálny rozkaz o uvoľnení zo služobného pomeru na žiadosť menovaného nebol podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ústne vyhlásený oprávneným orgánom. Na základe uvedeného postupu sťažovateľa najvyšší správny súd za neopodstatnenú vyhodnotil námietku, že nedošlo k oznámeniu rozhodnutia - personálneho rozkazu vyhlásením, a nebola tak naplnená (len) formálna podmienka oznámenia rozhodnutia vyhlásením. Nemožno pritom nepoznamenať, že sám žalovaný správny orgán aj s odkazom na príslušný úradný záznam potvrdil, že oprávnený orgán žalobcovi personálny rozkaz osobne nevyhlásil. Nadväzne na to najvyšší správny súd považuje za potrebné ďalej

Táto skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že obsah personálneho rozkazu, ktorým bolo vyhovené jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, bol sťažovateľovi známy. V neposlednom rade sám sťažovateľ v odvolaní spísanom dňa 9. decembra 2020 potvrdil, že obsah personálneho rozkazu mu bol známy.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože jemu žiadne trovy v tomto kasačnom konaní nevznikli (§ 163 v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. marca 2023