6Ssk/20/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z.. Ľ. E., nar. XX. M. XXXX, bytom v S., N. XX, právne zast.: Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 9, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. mája 2017, Číslo: 37104-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/20/ 2022-155, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/20/2022-155, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd mal vychádzať zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/159/2018.

jeho argumentácie. V tejto súvislosti namietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia a právnej istoty, ku ktorej námietke najvyšší správny súd stanovisko nezaujal, a nezaoberal sa nimi ani Veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci prijal zásadné právne stanovisko. Opakovane poukazoval na to, že žalovaná bez zmeny skutkového a právneho stavu takmer po 10 rokoch otvorila konanie, akoby zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci zániku poistenia, a vo veci vydala napadnuté rozhodnutie.

Zároveň najvyšší správny súd obsahom svojho rozsudku zo dňa 24. 05. 2022 nijak nespochybnil právny názor krajského súdu na obsahovú (ne)dostatočnosť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktorého následkom bol záver o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov odôvodňujúci zrušenie

medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia (ako súd uviedol v bode 10 odôvodnenia svojho rozsudku zo dňa 29. 06. 2018, odôvodnenie rozhodnutia pobočky žalovanej obsahuje iba citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a ods. 4 neidentifikovaného zákona, údaje o príjme žalobcu za rok 2006, konštatovanie povolenia č. 7226/1994-B a jeho zrušenia ku dňu 31. 08. 2006, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie L1A/TN/0552/05, z čoho pobočka žalovanej bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzovala, že žalobca má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že povinné poistenie mu

6. Za nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý sa týka ako prvostupňového rozhodnutia, tak aj rozhodnutia žalovanej napadnutého žalobou, krajský súd označil aj absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, požiadavku na ktoré naďalej považoval za opodstatnenú vzhľadom na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky z poistenia žalobcom, ako aj na zabezpečenie predvídateľnosti ďalšieho postupu Sociálnej poisťovne pre účastníka konania (bolo zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne rozhodnutie vo veci nezániku-zániku poistenia žalobcu vydať alebo ide o iniciatívu Sociálnej poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu akého legitímneho cieľa? ide o formu opravy pochybenia v evidencii Sociálnej poisťovne alebo má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie poistného? alebo iné?). 7. Vzhľadom na to, že podľa právneho názoru krajského súdu najvyšší správny súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba plynutím času nemohlo dôjsť a nedošlo, nemal krajský súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, s prihliadnutím na najvyšším správnym súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A vyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia správneho orgánu, ale na požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na naplnení základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania. 8. Krajský súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej opätovne zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim preň z ustanovenia § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahujúcom sa primerane aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu. 9. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Poukázala na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, a teda, že rozhodnutie možno zrušiť len také, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľné je teda také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté tak. Z rozhodnutia pobočky žalovanej, ako aj rozhodnutia žalovanej vyplýva, že bolo rozhodnuté o povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že toto povinné poistenie nezaniklo dňa 31. 08. 2006, ale zaniklo dňa 30. 06. 2008, a to z dôvodu, že aj po zrušení povolenia Trnavským samosprávnym krajom bol žalobca držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, ktoré mu zakladalo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a v rozhodujúcom období dosiahol príjem relevantný na vznik povinného poistenia.

V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia najvyššieho správneho súdu, ktoré riešili podobnú otázku, a to konkrétne sp. zn. 7Sžsk/33/2019 a 7Sžsk/21/2019. Tiež poukázala, že rozhodnutie pobočky žalovanej a rozhodnutie žalovanej je potrebné považovať za jeden celok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžso/57/2013, tiež najvyšší správny súd sp. zn. 7Sžsk/33/2019). Uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, a uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (najvyšší správny súd, sp. zn. 7Sžsk/102/2019, 9Sžsk/44/ 2019). 13.

14. Vo vzťahu k porušeniu základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces poukázala na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/61/2019. 15. Vzhľadom na to, že krajský súd opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaná rozhodla po uplynutí 10 rokov, napriek tomu, že najvyšší správny súd nepovažoval túto skutočnosť za relevantnú na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalovaná opakovane poukázala, že o skutočnosti, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe žalovaná v čase, kedy žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. 08. 2006 nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil, napriek tomu, že § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje povinnosť poistenca preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

16. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 05. 2017, Číslo: 37104-2/2017-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila správnosť rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 08. 2006, ale dňa 30. 06. 2008. 26. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu. 27. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2016, Číslo: 75858-1/2016-TT rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. augusta 2006, ale 30. 06. 2008 [keďže aj po 31. auguste 2006 bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a zároveň príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 a 2007 bol

dňa 31. 08. 2006; - žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 18. mája 2017, Číslo: 37104-2/2017-BA tak, že odvolanie zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 19. októbra 2016; - proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby - súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trnave - rozsudkom zo dňa 29. júna 2018, č. k. 20Sa/20/2017-87 bolo zrušené rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. mája 2017, Číslo: 37104-2/2017-BA a vec jej vrátená na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP - porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka; rozhodnutie je nepredvídateľné, bez vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.];

žalobcu v relevantnom čase]; - následne krajský súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/20/ 2022-155 postupom podľa § 191 písm. d/ SSP opätovne zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 05. 2017, a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia [absencia zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, nepredvídateľnosti rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/159/2018. 31. Žalovaná v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd nerešpektoval právny názor vyslovený najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku zo dňa 24. 05. 2022, sp. zn. 9Sžsk/159/2018, ktorým bol viazaný, pričom opätovne zrušil rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, konkrétne nepreskúmateľnosť pre nedostatok

32. Krajský súd síce v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a skutočnosťou, že najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/159/2018 k uvedenému nezaujal. Najvyšší správny súd však nepovažuje uvedené dôvody krajského súdu za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je základom súdneho prieskumu vo veciach správneho súdnictva (§ 6 ods. 1 SSP).

žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. 08. 2006, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TN/0552/05 zo dňa 23. 01. 2006), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil, napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Žalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07. 04. 2016. Následne po preskúmaní skutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade. Konštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po 10 rokoch od podania Registračného listu FO - odhlášky tak v tomto smere sú nedôvodné. Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že pri vyhodnocovaní argumentácie účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať argumenty

Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky, vytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti a vyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za

Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa rozhodnutie krajského súdu javí ako svojvoľné a neprimerane iniciatívne (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/ 2023). 36.

R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003).

Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci. 39. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe. Správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.

V Bratislave dňa 30. augusta 2023