6Ssk/20/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. novembra 2023, č. k. BB-27Sa/1/ 2023-47 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ a § 7 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309 vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. 2.

Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je závislé od typu administratívneho konania a správny súd ho zisťuje z obsahu administratívneho spisu, ktorý si po začatí konania vyžiada. 3. V danej veci tak rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/ 11309 nadobudlo právoplatnosť po tom, čo proti nemu nebol v lehote na podanie odvolania podaný riadny opravný prostriedok (odvolanie) na orgáne verejnej správy prvého stupňa, ktorý toto rozhodnutie vydal, t.j. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.

4. V súvislosti s podaním žalobcu označeným ako ,,Odvolanie voči rozhodnutiu vyradenia z evidencie z úradu práce sociálnych vecí a rodiny“ zo dňa 23. 12. 2019, ktoré bolo toho istého dňa osobne doručené žalovanému, žalobca namietal, že išlo o odvolanie, t.j. opravný prostriedok, na ktoré odvolanie sa však neprihliadlo. Správny súd k tomuto uviedol, že predmetné podanie žalobcu bolo žalovanému doručené zjavne ešte pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedené podanie pritom po obsahovej stránke, ako i z časového hľadiska nadväzovalo na vydanie oznámenia žalovaného o začatí správneho konania zo dňa 13. 12. 2019. Žalovaný tak toto podanie žalobcu vyhodnotil ako reakciu na predmetné oznámenie o začatí správneho konania, resp. ako využitie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Pokiaľ sa týka procesného postupu správneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. vyhodnotením podania označeného ako odvolanie, ktoré bolo

Z uvedených skutočností vyplynulo, že odvolanie podané pred vydaním, resp. oznámením/doručením napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za predčasné, a teda právne neúčinné. 5. Ďalej konštatoval, že vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie neprebehlo administratívne - odvolacie konanie, ktoré je predpokladom existencie rozhodnutia o odvolaní, ako spôsobilého predmetu súdneho prieskumu. Vzhľadom na to, že v danej veci nedošlo k vydaniu druhostupňového - právoplatného rozhodnutia, a žalobca sa v žalobe, resp. jej doplnení vyslovene domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 01. 2020, Číslo: LC4/RFK/ZAM/2020/11309, správny súd sa už ďalej vecne nezaoberal námietkami žalobcu, či už hmotnoprávnej povahy (t.j. či boli splnené zákonom stanovené podmienky na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie), ale i z pohľadu možných procesných pochybení (napr. aj v súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym doručovaním upovedomenia/oznámenia o začatí správneho konania). Ich dôvodnosť by bolo

7. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP ako neprípustnú. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

9. Obdobne ako v podanej správnej žalobe uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 13. 01. 2020 podal odvolanie s dátumom doručenia 23. 12. 2019, ktoré správny orgán vyhodnotil ako vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie bez skúmania skutočnej procesnej vôle účastníka konania. Namietal, že jeho odvolanie zo dňa 23. 12. 2019 nemalo byť považované ako vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, ale že ide o odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, pričom žalovaný mal zvážiť, či takýto opravný prostriedok (opätovne) nepodá alebo nedoplní žalobca.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 22. 02. 2024. 13. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná. 20. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 24.

Zároveň žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie pred jeho vydaním, ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku (doručenka o prevzatí dňa 20. 12. 2019). Žalobca na uvedené oznámenie reagoval podaním označeným ako „Odvolanie voči rozhodnutiu vyradenia z evidencie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny“ doručené žalovanému dňa 23. 12. 2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2020 vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (doručenka o prevzatí dňa 24. 01. 2020). Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu nepodal žiadne odvolanie, rozhodnutie mu bolo doručené dňa 24. 01. 2020, pričom nevyužil možnosť podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, ako vyplývalo z poučenia žalovaného. Rozhodnutie sa tak stalo právoplatným.

Vzhľadom na charakter žaloby najvyšší správny súd preskúmal kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu aj cez optiku aplikácie ustanovenia § 202 ods. 2 SSP (imperatív neformálnosti posudzovania podania žalobcu). Usúdil, že správny súd postupoval správne, keď žalobcu najskôr vyzval na odstránenie zistených nedostatkov podania, pričom ho nabádal na postup ako žalobu zmeniť, vrátane poučenia o možných následkoch, ak ju nezmení. Žalobca napriek uvedenému trval na prieskume prvostupňového rozhodnutia. Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je práve ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu však nie je

Vo svetle vyššie uvedeného je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke, prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého orgánu verejnej správy sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha. 26. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti tvrdil, že proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 23. 12. 2019. Napadnuté rozhodnutie však bolo vydané až dňa 13. 01. 2020, pričom doručené bolo žalobcovi dňa 24. 01. 2020. Nemožno tak akceptovať argument žalobcu, že podal odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré v tom čase ešte neexistovalo, resp. nebolo vydané a žalobca s ním nebol oboznámený. Preto bol správny postup žalovaného, ak podanie žalobcu zo dňa 23. 12. 2019, ktoré síce bolo označené ako „Odvolanie“, vyhodnotili podľa obsahu ako vyjadrenie žalobcu k podkladom pre rozhodnutie. Napokon žalobcovi tak nič nebránilo, keď mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie, aby využil svoje právo a podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, tak ako ho inštruoval aj samotný žalovaný v rámci poučenia v napadnutom rozhodnutí.

28. Ostatné námietky žalobcu vzhľadom na odmietnutie žaloby správnym súdom a zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.