6Ssk/20/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201510.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-22Sa/24/2022
- IČS
- 1022201510
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX. Z. XXXX, bytom v H., X. S. XXX/XX, právne zast.: Odborový zväz KOVO, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 16025/29A, IČO: 30804078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 26. augusta 2022, Číslo: 37544-2/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 2024, č. k. NR-22Sa/24/2022-120, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 17. októbra 2024, č. k. NR-22Sa/24/2022-120 postupom podľa ustanovenia § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26. augusta 2022, Číslo: 37544-2/2022-BA, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 30. mája 2022, Číslo: 23460-12/2022-BA a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 88 ods. 1, § 88 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Poukázal, že posudkoví lekári určili mieru poklesu pracovnej schopnosti naozaj iba vychádzajúc z predloženého profesiogramu od bývalého zamestnávateľa žalobkyne, a to mechanickým prepočtom čistého času pracovných činností, ktoré mohli mať za následok vznik choroby z povolania vo vzťahu k celkovému pracovnému času.
V záveroch posudku však úplne chýbajú vlastné úvahy posudkového lekára, ktorý má pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti využiť predovšetkým všetky svoje profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe a dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmať aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa, resp. na trhu práce. V posudku sa do značnej miery nachádza iba preparafrázovanie podkladov predložených zamestnávateľom, ktoré sú len konštatovaniami a úplne absentujú vlastné úvahy posudkového lekára v podobe medicínskeho pohľadu ozrejmujúceho a vyhodnocujúceho, prečo ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí, spôsobuje zníženie alebo úplnú stratu doterajších pracovných zručností s ohľadom na pracovné činnosti, ktoré vykonávala a od týchto konštatovaní sa následne odvíjalo určenie percentuálnej miery poklesu doterajšej pracovnej schopnosti.
4. Vo vzťahu k vyhodnoteniu profesiogramu, ktorý predložil bývalý zamestnávateľ žalobkyne, uviedol, že pre žalovanú, resp. posudkových lekárov, je síce rozhodujúcim podkladom, avšak zdravotnú nevhodnosť prác, ktoré podľa neho žalobkyňa vykonávala, je potrebné posúdiť v spojitosti so zdravotnými obmedzeniami vyplývajúcimi z jej diagnózy.
5. Správny súd bol toho názoru, že komplexnejšie a rozsiahlejšie opísanie funkčného postihnutia organizmu a ako má priamy vplyv na pokles pracovnej schopnosti predovšetkým z tej medicínskej stránky nie je samoúčelné. Zdravotný stav poškodeného zapríčinený chorobou z povolania sa totiž môže v priebehu času meniť (v kontexte § 88 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré ustanovuje, že ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej
schopnosti). 6. Záverom správny súd konštatoval, že v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré vychádza z nedostatočne odôvodnených záverov posudkových lekárov obsiahnutých v lekárskych správach zo dňa 17. mája 2022, ako aj zo dňa 18. augusta 2022 vo vzťahu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V novom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, sa posudkoví lekári, ako aj žalovaná zamerajú na riadne odôvodnenie záverov o určenej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, a to nie iba vychádzajúc z profesiogramu, ale riadení právnym názorom správneho súdu a napokon aj vlastnými argumentami, v ktorých poukážu na všeobecné východiská jej určenia. Ich zohľadnenie a ako sa odrazili na určenej miere poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v novom lekárskom posudku a rozhodnutí riadne zachytia.
Zároveň bude potrebné zaujať aj odôvodnené medicínske stanovisko k tretiemu pracovnému úkonu v podobe „nakladania“ a či ide o taký konkrétny úkon, ktorý žalobkyňa s ohľadom na jej diagnózu nemôže ďalej vykonávať. 7.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní ich náhradu priznal voči žalovanej v celom rozsahu.
II. Kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku správneho súdu
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná podaním zo dňa 9. decembra 2024, Číslo: 42812-17/2024-BA. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/
SSP. 9. Žalovaná uviedla, že žalobkyni bola uznaná choroba z povolania, a keďže zamestnávateľ nemal iné vhodné pracovné miesto zodpovedajúce jej zdravotným ťažkostiam, pracovný pomer s ňou ukončil. Z toho však nevyplýva, že následkom tejto skutočnosti má byť stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) zo dňa 15. decembra 2021, sp. zn. 7Sk/6/2021 vo veci žalobkyne, v ktorom bolo uvedené, že skutočnosť, že zamestnávateľ z rôznych organizačných príčin, či z dôvodu efektivity práce, žalobkyňu nemal možnosť preradiť na vykonávanie inej práce, nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá preukázať 100 % - ný pokles pracovnej schopnosti.
Podľa žalovanej to neznamená, že nemôže vykonávať všetky z činností výrobného pracovníka. 10. Ak pracovné zaradenie výrobný pracovník pozostáva z troch činností, je podľa žalovanej potrebné stanoviť, ktoré z týchto činností žalobkyňa nemôže vykonávať, pričom na určenie uvedeného slúži práve profesiogram. Preto s konštatovaním správneho súdu, že pri určení percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti vychádzali posudkoví lekári žalovanej iba z profesiogramu, nesúhlasila. Posudkoví lekári žalovanej vychádzali okrem profesiogramu aj z prieskumu vykonaného regionálnym úradom verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“), pričom jeho stanoviská predstavujú jeden z podkladov, ktoré posudkový lekár skúma pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti. Žalovaná zároveň zdôraznila, že predmetom prieskumu pred správnym súdom neboli lekárske správy posudkových lekárov, ale napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, preto úlohou posudkových lekárov nie je podávať vlastnú úvahu, pretože lekárske správy sú len dôkazy v konaní, ktoré vyhodnocuje žalovaný vo svojich rozhodnutiach.
11. Vo vzťahu k činnosti „nakladanie“ žalovaná uviedla, že toto zodpovedala v bode s názvom „celkový posudok“, v rámci ktorého konštatovala, že činnosť nakladanie nemala charakter dlhodobého jednostranného zaťaženia, pretože išlo o bežné, chorobu z povolania nespôsobujúce, práce. Navyše, tento záver bol opretý o závery hygienického prieskumu vykonaného RÚVZ. Preto žalovaná považuje za nelogické, aby sa opätovne vyjadrovala ku skutočnostiam, ktoré už boli vysvetlené a riadne zdokladované.
12. V neposlednom rade, žalovaná poukázala, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala len nezohľadnenie činnosti „nakladanie“ do celkového posúdenia poklesu pracovnej schopnosti, pričom toto bolo riadne vyargumentované ako posudkovým lekárom ústredia, tak aj žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správny súd sa venoval údajne prílišnému formálnemu stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti a nedostatočnému zdôvodneniu lekárskej správy zo dňa 18. augusta 2022. Dodala, že v tomto prípade vyvstala otázka, ako inak mal posudkový lekár zdôvodniť svoj medicínsky záver ako odkazom na doložené dôkazy a posúdením jednotlivých pracovných činností vo vzájomnej súvislosti. 13. Žalovaná navrhla, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej
14. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 05. februára 2025, v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecnou správnosťou rozsudku správneho súdu. Zároveň konštatovala, že žalovaná neuviedla zákonné dôvody na podanie kasačnej sťažnosti. Navrhla, aby najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovanej. 15. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej bolo doručené na vedomie žalovanej dňa 06. februára 2025.
IV. Konanie pred kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa ustanovenia § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26. augusta 2022, Číslo: 37544-2/ 2022-BA, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 30. mája 2022, Číslo: 23460-12/2022-BA a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie vo veci priznania úrazovej renty. 23. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania. 24. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
27. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
28. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. 29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15. októbra 2018 na predpísanom tlačive požiadala o priznanie úrazovej renty z titulu choroby z povolania zistenej dňa 13. decembra 2017; - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03. januára 2019, číslo 79670-2/2018-BA žalobkyni priznal nárok na úrazovú rentu od 13. decembra 2017 do 31. decembra 2017 v alikvótnej sume 250,70 € vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 408,90 € (od 01. januára 2019 suma úrazovej renty dosiahla sumu 428,00 € mesačne); - na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 03. januára 2019 pokles pracovnej schopnosti opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 19. februára 2019, pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 11. decembra 2018;
- generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 16. mája 2019, Číslo: 37690-5/2019-BA v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 3. januára 2019; - na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Nitre zamietol žalobu ako nedôvodnú, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 16. mája 2019, Číslo: 37690-5/2019-BA; - o podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne najvyšší správny súd rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. júna 2020, č. k. 23Sa/85/2019-112 zmenil tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 16. mája 2019, Číslo: 37690-5/2019-BA zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie; - následne žalovaná vydala nové rozhodnutie zo dňa 30. mája 2022, Číslo: 23460-12/2022-BA, ktorým rozhodla, že žalobkyňa má nárok na úrazovú rentu od 13. decembra 2017 do 31. decembra 2017 v alikvotnej sume 334,10 eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty
vo výške 545,10 eur [podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 17. mája 2022 mala žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %]; - na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 30. mája 2022 posudkový lekár opakovane posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 18. augusta 2022, pričom sa stotožnil s názorom posudkovej lekárky pobočky zo dňa 17. mája 2022, a teda ponechal mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 60 %, s dátumom vzniku poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 13. decembra 2017; - generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 26. augusta 2022, Číslo: 37544-2/2022-BA v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. mája 2022; - následne žalobkyňa opätovne napadla rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej na správnom súde, ktorý rozhodol tak, že zrušil toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
30. V tu preskúmavanej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13. decembra 2017. 31. Sporným však aj po predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku najvyššieho správneho súdu zostalo posúdenie tretieho úkonu pracovnej činnosti, ktorú vykonávala žalobkyňa - „nakladanie“ a v tomto kontexte aj možné premietnutie tohto úkonu do celkovej miery poklesu pracovnej schopnosti stanovenej žalovanou, ktoré namietala v správnej žalobe žalobkyňa.
V tejto súvislosti ďalej žiadala určenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % z dôvodu, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce, a teda, že túto prácu nemôže vykonávať ako celok. 32. Žalovaná naopak v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 15. decembra 2021, sp. zn. 7Sk/6/ 2021, v ktorom jej vo vzťahu k tretiemu pracovnému úkonu nebolo vytknuté pochybenie.
S takýmto konštatovaním sa najvyšší správny súd nestotožnil. Zároveň však nemohol súhlasiť s právnym názorom správneho súdu, že žalovaná v napadnutých rozhodnutiach nezaujala stanovisko vo vzťahu k tomuto tretiemu pracovnému úkonu, pretože žalovaná tak urobila, ale toto rozhodnutie nebolo presvedčivé a jednoznačne odôvodnené.
33. Najvyšší správny súd zároveň nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že žalovaná pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vychádzala striktne len z profesiogramu (Potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 20. novembra 2018) predloženého zamestnávateľom žalobkyne, pretože z jednotlivých napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že vychádzala aj zo Záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku vyhotoveného RÚVZ, čoho dôkazom bolo aj použitie informácií, ktoré žalovaná mohla zistiť jedine z takéhoto záznamu. Naopak, ak žalovaná vychádzala aj z takejto listiny, najvyšší správny súd konštatuje, že z jej strany skutočnosti v nej uvedené, neboli zo strany žalovanej, resp. posudkových lekárov dostatočne odôvodnené.
34. Vo vzťahu k pracovnej činnosti žalobkyne bolo možné zo záznamu vyhotoveného RÚVZ zistiť, že „Práca so závesnou bodovačkou spočívala v odobratí karosériového dielu z pristaveného stojana, v jeho upnutí do pracovného prípravku (stojana). Následne na potrebné miesto dielu do prípravku pracovník vložil iný diel daný technológiou výroby, uchopil bodovú zváračku umiestnenú na závesnom vyvažovacom zariadení obidvoma rukami za držiaky, ťahom a tlakom rukami a celým telom jej čeľuste umiestnil do potrebnej polohy do bodu zvaru a stlačením tlačidla umiestneného na bodovačke v blízkosti držadla (stlačenie palcom ruky) vykonal zvar.
. . . . .Prácu na všetkých postoch pani E. vykonávala v stoji. Pohybovala sa v priestore svojho postu (niekoľko m2), pričom rukami manipulovala s karosériovými dielmi a s bodovačkou upevnenou v závesnom systéme. Tlačidlami a páčkami ovládala zváranie na bodových kliešťach, chod stroja Languepin a zatváranie okien na robotických ostrovoch. Išlo o prácu dynamicko-statickú, pričom pri práci s bodovačkou veľké kostrové svaly a drobné svaly zápästia a rúk vykonávali prácu predovšetkým statickú a svaly horných končatín a ramenného pletenca prevažne dynamickú. Pri ostatných prácach vykonávali všetky svaly horných končatín, zápästia a rúk prevažne prácu dynamickú “. V kontexte polohy rúk pri pracovných úkonoch vo vzťahu k tretej pracovnej činnosti „nakladanie“ bolo uvedené, že „pri nakladaní karosériových dielov do zváracieho zariadenia Longeron a do robotizovaných ostrovov je potrebné niektoré diely v rukách otočiť a tak ich vložiť do prípravku. Pri ich otáčaní a pri ich umiestňovaní sa vyskytujú pohyby všetkých prstov rúk. Pri manipulácii s niektorými väčšími dielmi je potrebné vykonať široký úchop (s roztvorenou dlaňou).
Mnohopočetné stereotypné pohyby nie sú prítomné.“. V časti „Fyzická a psychická záťaž“ bolo skonštatované, že „Nakoľko práca s kódovacími kliešťami už na pracovisku nie je vykonávaná, bolo meranie vykonané iba pri práci na bodovaní - nakladaní do ostrova a bodovaní na stroji Longuepin.
Z hodnotenia vyplýva, že je prekročený limit pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia (flexory a extenzory) pravej hornej končatiny za minútu na zváracom aparáte Languepin, a nie je prekročený celozmenový priemerný počet pohybov ani prípustná zmenová hodnota v % Fmax pre mužov ani ženy s prevahou dynamickej zložky práce (t.j. 30 %)“.
35. Rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanou najvyšší správny súd vníma najmä v charaktere pracovnej činnosti žalobkyne, keď na jednej strane RÚVZ vyhodnotil celkovo pracovnú činnosť žalobkyne ako dynamicko-statickú, na druhej strane žalovaná, resp. posudkový lekár argumentoval, že „ostatné pracovné činnosti nespôsobovali dlhodobé, nadmerné a jednostranné zaťaženie, hygienicky prieskum pracoviska ich hodnotil ako dynamicko-statické, preto nie je možné určiť vyššie percentá“. Ak teda všetky tri pracovné činnosti vykonávané žalobkyňou (nakladanie, uchopenie a bodovanie) vyhodnotil RÚVZ ako dynamicko-statické, a zároveň žalovaná pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti zohľadnila len uchopenie a bodovanie, nebolo správne jej konštatovanie, že keďže sa jednalo o dynamicko-statickú činnosť - nakladanie nebolo zohľadnené. Ak táto pracovná činnosť nemala za následok pokles miery pracovnej schopnosti u žalobkyne, žalovaná, resp. posudkový lekár to mal vyhodnotiť iným spôsobom. V takomto prípade, ak zohľadnila dve pracovné činnosti, ktoré sú svojím charakterom dynamicko-statické, a tretiu nezohľadnila kvôli tomu, že to bola dynamicko-statická činnosť, sa takýto záver javí nepresvedčivý.
36. Ak teda žalovaná opierala svoje hodnotenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne aj o záznam, ktorý bol vyhotovený RÚVZ, a ktorý bol súčasťou administratívneho spisu žalovanej a zároveň aj o lekárske správy predložené samotnou žalobkyňou, mala svoj záver o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti - 60 % - vykonať presvedčivejším spôsobom, tak aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o správnosti takéhoto záveru. Najvyšší správny súd však vzhliadol rozpory v týchto skutočnostiach, s ktorými sa posudkový lekár, resp. žalovaná nedostatočným spôsobom vysporiadala.
37. V neposlednom rade, najvyšší správny súd vzhliadol rozpor aj vo vzťahu k lekárskym správam predložených žalobkyňou, v ktorých sa konštatovalo, že u žalobkyne vo vzťahu k pracovnej činnosti „bez zdvíhania a prekladania ťažkých bremien“, „stereotypná manuálna záťaž nie je vhodná“, „pacientka nie je vhodná na prácu s nadmerným preťažovaním HK a chrbtice“ (lekárske správy zo dňa 02. novembra 2016, 28. júna 2017, prepúšťacie správy z januára 2018 a januára 2019).
Z lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi žalovanej nevyplynulo, ako sa vysporiadali aj s týmito skutočnosťami v kontexte pracovnej činnosti vykonávanej žalobkyňou. Pričom pracovná činnosť „nakladanie“ tvorila značnú časť pracovného dňa žalobkyne, konkrétne v rozsahu 3 hodín a 6 min. Zároveň bez tejto činnosti by žalobkyňa nemohla vykonávať hlavnú činnosť, ktorou bolo bodové zváranie.
Napriek tomu, že posudkový lekár sa vyjadril k pracovnej rekomandácii, bolo to však potrebné odôvodniť aj v kontexte tretej pracovnej činnosti a účelu pracovnej pozície ako takej, ak teda žalovaná konštatovala, že pracovnú činnosť „nakladanie“ žalobkyňa na pôvodnom pracovisku môže vykonávať. 38.
Najvyšší správny súd poznamenáva, že v prípade konania o priznanie úrazovej renty, je potrebné skúmať jednotlivé činnosti vykonávané poškodeným nielen jednotlivo a oddelene, ale aj v celistvosti v kontexte vykonávanej pracovnej pozície, a aj v celkovej súvislosti a nadväznosti jednotlivých procesov. Najvyšší správny súd pritom už v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku upozornil žalovanú, že v danom prípade je podstatné posúdenie nielen z hľadiska medicínskeho, ale aj z hľadiska faktického, teda čo do objektívnej možnosti konkrétny pracovný úkon aj reálne vykonať.
39. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu, čo do výroku ako vecne správne, preto kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.
40. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, pretože žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná. 41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025