6Ssk/21/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 9. decembra 2021, č. k. 16Sa/19/ 2021-44 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako predčasne podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo 4. októbra 2021, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo 6. septembra 2021 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. 2. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za preukázané, že správnou žalobou napádaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo predmetné konanie zastavené, išlo však o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (odvolanie). Krajský súd mal za preukázané (ostatne túto skutočnosť uvádzal aj žalobca v správnej žalobe), že druhostupňový (odvolací) správny orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, do podania žaloby o odvolaní nerozhodol. 3. Krajský súd teda dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré však nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené krajský súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP žalobu ako predčasne podanú odmietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil slovami: „Nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania) mi nebolo umožnené využiť moje procesné práva (právo konania za mojej účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Moja správna žaloba bola nezákonne odmietnutá.“. 5. V ďalšom žalobca namietal, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobu odmietol „bez nariadenia verejného konania“, v čom žalobca videl rozpor s ustanovením § 5 ods. 6 SSP, § 109 SSP, ako aj Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že „Takýto postup súdu (bez verejného konania) je však v rozpore (s) článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd (ktorý má prednosť aj pred SSP) ako aj s Ústavou SR. Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie došlo k tomu že ja ako účastník konania (žalobca) nebol som súdom riadne vypočutý a nemohol som sa vyjadriť k (ne) vykonaným dôkazom (?????), čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 ústavy.“. 6. Po stručnej interpretácii ustanovenia čl. 46 ods. 2 ústavy dospel žalobca k záveru, že odmietnutím jeho žaloby, ktorou sa domáhal svojho základného práva „ ... došlo k vedomému porušeniu článku 46 ods. 2 Ústavy SR.“. 7. Žalobca na základe jeho výkladu ustanovení § 147 ods. 1 písm. a) SSP, § 55 ods. 2 SSP, § 61 ods. 1 písm. a) SSP a § 109 SSP dospel k záveru, že krajský súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom, keďže rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorá je podľa § 55 ods. 2 SSP podaním vo veci samej. 8. Žalobca taktiež namietal, že krajský súd rozhodol nesprávne, keď žalobu posúdil, ako predčasne podanú. Dôvodil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 181 ods. 1 SSP, že žalobu podal v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy a v tejto súvislosti uviedol, že „Mne bolo rozhodnutie GR ZVJS doručené dňa 11.10.2021. !!!. Lehota na podanie mi začala plynúť odo dňa 12.10.2021 a dvojmesačná lehota mi končila dňom 11.12.2021.“. Žalobca sa taktiež vyjadril k možnej aplikácii ustanovenia § 7 písm. a) SSP, dôvodiac, že „Jediná podmienka na to aby sa v tejto dvojmesačnej lehote mohla podať správna žaloba mi vyplynula z ust § 7 písm. a) SSP ... ... Túto zákonom stanovenú podmienku som splnil dňa 18.10.2021 kedy som podal odvolanie voči rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 4.10.2021.“. 9. V závere kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

11. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 12.

13. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 14.

zo 4. októbra 2021, číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo 6. septembra 2021 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil.

16. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne. 17. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zo 4. októbra 2021, číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné.

predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.

Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 19. Z obsahu súdneho spisu,r ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu v čase, kedy prebiehalo odvolacie správne konanie. Za tohto stavu potom bolo zo strany krajského súdu správne, že žalobu ako predčasne podanú odmietol, keďže lehota na jej podanie v čase rozhodovania súdu ešte nezačala plynúť. V prejednávanej veci totiž žalobca riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť.

21. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru. 22. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.