6Ssk/21/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. J. F., narodený XX. V. XXXX, bytom B.B. XX, XXX XX S., právne zast. advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12. augusta 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/24/2022-110, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu

2. Po zrušení prvého rozsudku najvyšším správnym súdom krajský súd vec prejednal bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil, a po vypočutí prítomného žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s prihliadnutím na právny názor najvyššieho správneho súdu a mal za to, že sa najvyšší správny súd nezaoberal porušením princípu právnej istoty. V tejto súvislosti namietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia a opakovane poukazoval na to, že žalovaná bez zmeny skutkového a právneho stavu po 9 rokoch vydala nové rozhodnutie o sociálnom poistení

že najvyšší správny súd nezaujal výslovné stanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý konštatoval v zrušenom rozsudku zo dňa 15. decembra 2017. Tento nedostatok má spočívať v nepredvídateľnosti vyplývajúcej zo skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí takmer 9 rokov po podaní odhlášky z poistenia a bezproblémovosti právneho vzťahu medzi žalovanou a žalovaným počas tohto obdobia. Krajský súd dôvodil tým, že najvyšší správny súd sa vyjadroval v zrušujúcom rozsudku iba k neoznámeniu začatia nedávkového konania, ktoré nepovažoval za porušenie, a princíp predvídateľnosti rozhodnutia v tomto prípade nepovažoval za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za nedostatky odôvodnenia v tomto smere krajský súd označil arbitrárnosť rozhodnutia, formálnosť tvrdení žalovanej, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nezohľadňujúcom požiadavku zákona na zrozumiteľné vysvetlenie súvislosti medzi citovanými predpismi a jednotlivými

na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“. 4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 21. októbra 2022, č. 21574-24/2022-BA. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzila podľa (i) § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) § 440 ods. 1 písm. i) SSP (tvrdiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor).

Krajský súd v tomto kontexte dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Podľa názoru krajského súdu tieto nedostatky vykazuje tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie, v ktorých absentuje zrozumiteľnosť vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, pričom táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky zo sociálneho poistenia žalobcu. Krajský súd tak zotrval na potrebe riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá okrem iného zahŕňa aj právo na to, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.

2022. V tomto kontexte poukázala na právny názor najvyššieho správneho súdu spočívajúci v tom, že neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi žalovaná nepochybila, keďže disponovala pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci dostatkom podkladov. Účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva jeho právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia zachované, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré spoločne s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Žalovaná ďalej uviedla, že z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší správny súd nepovažoval princíp predvídateľnosti rozhodnutia za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa žalovaná zamerala na význam nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočného odôvodnenia. S odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má za to, že nepreskúmateľným je rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnutie, či prečo bolo rozhodnuté práve tak.

Nepreskúmateľnosť je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie čiastkových. Musí pri tom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Ďalej v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003, v zmysle ktorého sa za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudky najvyššieho správneho súdu, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu síce je stručné, avšak je z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala a ako použila právne predpisy (7Sžsk/ 33/2019, 7Sžsk/21/2019). V ďalšom bode sa žalovaná odvoláva na ustálenú judikatúru súdov v súvislosti so skutočnosťou, že nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch samostatných konaní, ale prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní (napr. 7Sžsk/33/2019). Záverom k tejto veci uviedla, že nie je potrebné,

9. V kontexte zákonných náležitostí rozhodnutia poukázala žalovaná na § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a dôkladne označila jednotlivé časti rozhodnutia zodpovedajúce zákonným požiadavkám. Zároveň poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a tiež zdôvodnila skutkový ako aj právny stav predmetnej veci. Keďže sa v konaní preukázalo, že poistenie žalobcovi nezaniklo dňa 31. mája 2007, bola žalovaná povinná konať a podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako o spornom prípade. Táto povinnosť zo zákona jednoznačne vyplýva, a preto žalovaná nerozumie, prečo krajský súd uvedené v napadnutom rozsudku spochybňuje. 10. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že opätovným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátením veci na ďalšie konanie dochádza k prieťahom v konaní, ktoré začalo

05). Išlo teda o objektívne skutočnosti brániace pobočke žalovanej vo veci konať. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti tiež na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch (9Sžsk/157/2018, 7Sžsk/61/2018). 11. Žalovaná v závere kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo dňa 9. januára 2023 doručeným krajskému súdu dňa 12. januára 2023. 13. V úvode vyjadrenia žalobca zhrnul skutočnosti, ktoré pôvodne viedli pobočku žalovanej k vyznačeniu zániku sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007 v spise ako nesporný prípad. V čom bol žalobca utvrdený zo strany pobočky žalovanej. Následne poukázal na to, že o 9 rokov neskôr bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie žalovanej, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý na základe konania pobočky žalovanej očakával, že jeho vec je vyriešená definitívnym a nespochybniteľným spôsobom. V kontexte princípu právnej istoty žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 192/06-50, zo dňa 3. novembra 2006. Uvedený princíp sú povinné rešpektovať tak súdy, ako aj správne orgány. Je v rozpore s týmto princípom, ak ten istý orgán rozhodne bez akejkoľvek zmeny skutočného stavu a vydá úplne protichodné rozhodnutie, ktoré adresátovi iba oznámi. Podľa názoru žalobcu takýto stav nemôže žalovaná ospravedlniť a aprobovať tým, že v čase pôvodného rozhodovania nemala dostatok informácií. Uvedené nie je starosťou adresáta právnej normy. Je povinnosťou správneho orgánu, aby v čase svojho rozhodovania mal k dispozícii všetky informácie pre náležité rozhodovanie. Žalobca má za to, že zachovanie princípu právnej istoty, ako základného atribútu materiálneho právneho štátu, musí mať v tomto prípade prednosť pred cieľom správneho orgánu dodatočne meniť svoje predchádzajúce rozhodnutia, za účelom, ktorý však žalobcovi ani do dňa podania tohto vyjadrenia nie je známy. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že vzhľadom na časové rozpätie, v rámci ktorého správne orgány otočili svoje pôvodné rozhodnutie o zániku účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osoby, musia byť na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia kladené prísnejšie podmienky. Podľa názoru žalobcu nedali správne orgány odpovede na základné otázky a pre žalobcu ako účastníka administratívneho konania zásadné otázky, týkajúce sa primárnej motivácie žalovaného pre absolútnu zmenu skôr vydaného deklaratórneho rozhodnutia pobočky žalovanej. Zároveň dopĺňa, že nemôže byť na ťarchu žalobcu informačná núdza správneho orgánu. Záverom sa žalobca stotožňuje s názorom krajského súdu spočívajúcom v tom, že najvyšší správny súd svojím rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/107/2018, zo dňa 27. júna 2022, žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť názoru krajského súdu prezentovaného v jeho zrušenom rozsudku č. k. 20Sa/31/2016-56 zo dňa 15. decembra 2017, o nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo primárnym dôvodom pre vydanie napadnutého rozsudku krajského súdu. 14. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú. 15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej zaslané na vedomie.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

júna 2009. 24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu. 25.

26. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 27. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

stanovená hranica]; - proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal žalobca odvolanie namietajúc, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore pediatria a v certifikovanej pracovnej činnosti dorastové lekárstvo dňa 31. mája 2007; - žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej; - proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby na krajskom súde, ktorý rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č. k. 20Sa/31/2016-56 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP - porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka; rozhodnutie je nepredvídateľné, bez vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii správnych

rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018. 29. Žalovaná vo svojej kasačnej sťažnosti namietala postup krajského súdu spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018, ktorým bol krajský súd viazaný, pričom opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, konkrétne pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov.

30. Krajský súd v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a skutočnosťou, že najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018 k uvedenému nezaujal postoj. Najvyšší správny súd však nepovažuje uvedené dôvody krajského súdu za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je základom súdneho prieskumu vo veciach správneho súdnictva (§ 6 ods. 1 SSP).

žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0141/05 zo dňa 21. apríla 2005), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia. Žalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Následne po preskúmaní skutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade. Konštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po uplynutí 9 rokov od podania Registračného listu FO - odhlášky tak v tomto smere nie sú dôvodné. Táto otázka už bola opakovane predmetom rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu (por. aj rozsudok

32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom na rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/117/2018 zo dňa 27. apríla 2022). V predmetnej veci boli stručné argumenty pobočky podrobne rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky vytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti

Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa napadnutý rozsudok krajského súdu javí ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/2023). 34. Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v tejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť (por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003). 35. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý rozsudok krajského súdu a námietky vznesené žalovanou v kasačnej sťažnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s požiadavkami na riadne

odôvodnenie

rozhodnutia, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci. 37. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe. Správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.