← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·25. 3. 2026

6Ssk/21/2026

ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100480.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
5S/55/2024
IČS
0924100480
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: X.. Ľ. Z., narodený XX. K. XXXX, s adresou pre doručovanie: N..V..D. XX, XXX XX N., právne zastúpený: Mgr. et Mgr. Dušanom Strakom, advokátom, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom: Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-60346/12470/2024-61885/ 2024 zo dňa 4. júna 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach, č. k. 5S/55/2024-354 zo dňa 9. septembra 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 9. septembra 2025, č. k. 5S/55/2024-354 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/2015 Z.z.“ alebo „SSP“) odmietol ako neprípustnú správnu žalobu žalobcu (ďalej taktiež „správna žaloba“), ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-60346/12470/2024-61885/2024 zo dňa 4. júna 2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) o predbežnom poskytnutí právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP5-2022/023607-02/RIS zo dňa 11. apríla 2022 vedenej na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. PO-6S/37/2022. 2. Správny súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že správnou žalobou preskúmavané rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti konečného rozhodnutia vo veci (rozhodnutie Centra právnej pomoci č. KT/17909/2024 zo dňa 17. októbra 2024), pričom v rámci tohto súdneho konania mohol žalobca namietať taktiež skutočnosti vytýkané preskúmavanému rozhodnutiu. V odôvodnení ďalej pokračoval, že žalobca v správnej žalobe ani rámcovo nevymedzil, akú ujmu na jeho subjektívnych právach mohlo mať napadnuté rozhodnutie, ktoré malo povahu rozhodnutia predbežnej povahy. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/29/2021 zo dňa 24. augusta 2021, v ktorom tunajší súd v obdobnej veci konštatoval, že rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi jednoznačne spadá do kategórie rozhodnutí v zmysle § 7 písm. e) SSP a „takéto predbežné rozhodnutie je vylúčené z rozhodovacej právomoci správnych súdov, keďže ním nie je v konečnom dôsledku rozhodnuté o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a sťažovateľ má možnosť namietať nezákonnosť takto vydaného predbežného rozhodnutia ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. V zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd žalobu, ktorá smeruje proti rozhodnutiu predbežnej povahy odmietne, ako neprípustnú v správnom súdnictve.“ Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu zo zákonného dôvodu podľa § 7 písm. e) SSP a správna žaloba voči preskúmavanému rozhodnutiu je preto neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 3. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zastúpení advokátom ustanoveným mu v inom konaní Centrom právnej pomoci, Kanceláriou Prešov kasačnú sťažnosť, ktorá bola správnemu súdu doručená e-mailom dňa 29. októbra 2025 a osobne dňa 30. októbra 2025. Kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa sťažovateľa došlo v uvedenom konaní k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Alternatívne sťažovateľ žiadal, nech kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie a rozhodne zákonným spôsobom, keďže došlo k ujme na právach sťažovateľa, a to nepridelením advokáta na poskytnutie právnej pomoci na celé konanie. 5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 30. januára 2026, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom, ako i skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vyslovil, že správny súd v konaní a rozhodovaní postupoval zákonne a napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru správne a zákonné, jeho odôvodnenie primerané, dostatočné a zrozumiteľné. Na základe uvedeného navrhol žalovaný kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 25. júla 2025.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP, nakoľko dospel k záveru, že nariadenie pojednávania nie je v prejednávanej veci potrebné) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

8. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej

pomoci. 9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch sa použije správny poriadok.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Úlohou správneho súdu v procese súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, teda, či tento orgán konal a rozhodoval v súlade so zákonom, či si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, či zistil skutočný stav veci a či zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, ako aj to, či pri použití správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk daných zákonom, s prihliadnutím na to, či orgán verejnej správy pri ustálení právneho záveru aj na základe správnej úvahy vychádzal zo skutkových podkladov preukazujúcich v prejednávanom prípade materiálnu pravdu a svoju správnu úvahu aj náležite v rozhodnutí odôvodnil. 13.

S ohľadom na vymedzenie kasačnej sťažnosti sťažovateľom, ktorej značná časť spočívala len v parafrázovaní rozhodnutia žalovaného a napadnutého uznesenia správneho súdu, avšak bez uvedenia vlastnej argumentácie sťažovateľa, ktorá by bola spôsobilá rozporovať prijaté závery správneho súdu, či v citáciách viacerých cirkevných textov bez zrejmého prepojenia k preskúmavanému predmetu konania, pripadlo kasačnému súdu posúdiť len správnosť právneho posúdenia povahy rozhodnutia žalovaného a jeho spôsobilosti zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. V nadväznosti na to bola predmetom posúdenia správnosť záveru správneho súdu o neprípustnosti žaloby a jej odmietnutí postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 14.

Z napadnutého uznesenia správneho súdu i z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 30. mája 2024 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP5-2022/023607-02/RIS zo dňa 11. apríla 2022 vedenom na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. PO-6S/37/2022.

Zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci, pričom ako dôvod uviedol: „Viď. Oznámenie súdu.“ Z priloženého dokumentu Oznámenia Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/37/2022-55 zo dňa 10. mája 2024 je zrejmé, že Správny súd v Košiciach na žiadosť žalobcu o pridelenie advokáta zo dňa 19. júna 2022, žalobcovi iba oznamuje, že súd v správnom konaní neprideľuje advokáta a zároveň ho poučuje o práve požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Žalobca nepredložil žiaden iný doklad o tom, že mu hrozí nebezpečenstvo zmeškania hmotnoprávnej ani procesnej lehoty, ani iná bezprostredná ujma na jeho právach, ktoré by odôvodňovali predbežné poskytnutie právnej pomoci. Takéto dôvody žalovaný nezistil ani z dokladov predložených žalobcom, a preto vo výroku preskúmavaného rozhodnutia rozhodol o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci.

15. Kasačný súd pre úplnosť dopĺňa, že z administratívneho spisu žalovaného v tu prejednávanej veci ďalej vyplýva, že v konaní sťažovateľa o poskytnutie právnej pomoci na základe vyššie uvedenej žiadosti zo dňa 30. mája 2024, žalovaný prijal dňa 5. júna 2024 rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu vyzvania sťažovateľa na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak vzhľadom na to, že sťažovateľ nedoplnil žiaden z požadovaných dokladov a údajov nevyhnutných na to, aby žalovaný mohol posúdiť splnenie podmienok pre rozhodnutie o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný rozhodnutím zo dňa 26. júla 2024 na základe § 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku v znení platnom v rozhodnom období (ďalej aj ako „Správny poriadok“) konanie zastavil. O odvolaní sťažovateľa voči rozhodnutiu o zastavení konania, rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. októbra 2024 č. spisu: KT/17909/2024, ČRZ: 112264/2024 o zamietnutí odvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia o zastavení

konania. 16. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti (§ 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej aj ako „zákon č. 327/2005 Z.z.“ alebo „zákon poskytovaní právnej pomoci“). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci.

O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci). 17. Kasačný súd zhodne konštatuje, že aj s ohľadom na odôvodnenie nevyhovenia žiadosti žalobcu o poskytnutie predbežnej právnej pomoci, chýba základný procesný predpoklad pre prípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým je ujma na právach žalobcu. Správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako neprípustnú z dôvodu predbežnej povahy rozhodnutia o priznaní predbežnej právnej pomoci, s čím sa kasačný súd stotožňuje.

Predbežná právna pomoc bola žalobcovi na základe rozhodnutia žalovaného síce neposkytnutá, avšak s ohľadom na objektívnu neexistenciu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty. Toto predbežné rozhodnutie teda bolo vydané ešte pred vyhodnotením zákonných podmienok a meritórnym rozhodnutím o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP5-2022/023607-02/RIS zo dňa 11. apríla 2022 vedenom na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. PO-6S/37/2022. Kasačný súd dodáva, že rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci nie je konečným rozhodnutím o tom, či v ďalšom konaní bude alebo nebude priznaný nárok na poskytovanie právnej

pomoci. Takéto rozhodnutie nemá ani vplyv na posúdenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o riadnom nároku na právnu pomoc, ktoré je vydané až následne. Spôsobilosť rozhodnutia tohto charakteru ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv účastníka, ktorého sa týka, je už vo svojej podstate oslabená, pretože predovšetkým jeho účinky sú vždy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv.

18. V správnej žalobe žalobca neuviedol nič, čo by mohlo nasvedčovať nezákonnosti v postupe žalovaného pri vybavovaní jeho žiadosti o predbežnú právnu pomoc. Sťažnostná námietka žalobcu, podľa ktorej spočíva porušenie jeho práv v tom, že mu právna pomoc nebola poskytnutá v celom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PO-OOP5-2022/ 023607-02/RIS zo dňa 11. apríla 2022 vedenom na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. PO-6S/37/2022, plynie z nepochopenia postupnosti krokov žalovaného pri vybavovaní žiadosti žalobcu o právnu pomoc, o ktorej v čase posúdenia predbežnej právnej pomoci ešte nebolo

rozhodnuté.

19. Kasačný súd tak súhlasne s názorom správneho súdu dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci je rozhodnutím predbežnej povahy, keďže ešte pred konečným vybavením žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v civilnom konaní priznáva žalobcovi možnosť dočasného benefitu vo forme bezplatnej právnej ochrany na odstránenie hroziaceho nebezpečenstva zmeškania súdom určenej lehoty. Toto rozhodnutie nebolo konečným rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci a s ohľadom na jeho obsah nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/36/ 2019 zo dňa 16.12.2020, bod 56., rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/ 29/2021 a sp. zn. 2Svk/30/2025). Správny súd preto vychádzal zo správneho posúdenia veci, keď konštatoval, že takéto rozhodnutie ako rozhodnutie predbežnej povahy podľa § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu preskúmaniu, a postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správnu žalobu ako neprípustnú odmietol. 20. Napokon k požiadavke sťažovateľa, aby kasačný súd nariadil vo veci pojednávanie, kasačný súd uvádza, že podľa § 455 SSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-162/ 2015> rozhoduje kasačný súd o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda na úvahe kasačného súdu, či bude v tej ktorej veci považovať za potrebné pojednávanie nariadiť. Na rozdiel od konania pred správnym súdom neplatí v kasačných veciach všeobecné procesné pravidlo, že súd má povinnosť nariadiť pojednávanie v tom prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-162/2015>). Ustanovenie § 455 SSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-162/2015> je potrebné vykladať tak, že obsahuje vo vzťahu k § 107 ods. 1 SSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-162/2015> špeciálnu právnu úpravu. V danej veci nepovažoval kasačný súd nariadenie pojednávania za potrebné. Ide o voľnú úvahu kasačného súdu, ktorý s prihliadnutím, či už na predmet konania alebo riešenú problematiku, môže vyvodiť potrebnosť nariadenia pojednávania, čo nie je prípad prerokúvanej veci. 21. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredložil tvrdenia, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Sťažovateľ tak nepresvedčil kasačný súd, že by postup správneho súdu, ktorý napadnutým uznesením správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú, nebol zákonný, alebo by ním bolo porušené procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Rovnako nárok na ich náhradu nepriznal ani žalovanému podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 2 SSP). 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. marca 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/21/2026 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik