6Ssk/2/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: S. E., narodená XX. X. XXXX, bytom v Z. Č.. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2021, Číslo: UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/1441/Chr, Č.z. 2021/86872, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. októbra 2021, č.k. 14Sa/59/2021-48, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobkyne zo 06. júla 2020 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - mal. M. E., narodeného XX. A. XXXX (syn žalobkyne, ďalej len „maloletý“; pozn. súdu).

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že okrem toho, ako je uvedené v lekárskom posudku zo 16. mája 2021 tvoriaceho podklad pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia z 28. mája 2021 sa v závere lekárskej správy Z.. S. z 03. septembra 2020 uvádza, že cit.: „dieťa je plne odkázané na pomoc druhej dospelej osoby“.

V tomto smere zdôraznil, že v predmetnej právnej veci posudkový lekár vynechal pri špecifikácii jednotlivých lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii, záver psychiatričky ohľadne odkázanosti maloletého na inú osobu. Uvedený záver vo svojom posudku vôbec neuviedol, a teda sa s ním následne vôbec nezaoberal a nevyhodnocoval ho. Uvedený záver bol pritom dôvodom pre podanie protestu prokurátora, je v ňom aj výslovne citovaný. Uvedenému protestu síce bolo vyhovené, ale žalovaný sa vyššie uvedeným záverom ošetrujúcej psychiatričky vôbec nezaoberal, nebol predmetom jeho vyhodnocovania v podanom lekárskom posudku. Posudkový lekár vo svojom lekárskom posudku vychádzal výlučne z tých častí správ, ktoré hovoria o tom, že v prípravnom ročníku špeciálnej školy maloletý napreduje a je odporučené jeho zaradenie do prvého ročníka ako žiaka so zdravotným postihnutím. Posudkový lekár konštatoval, že maloletý zvláda úkony sebaobsluhy, dodržiava hygienu. Nie je zdokumentovaná porucha mobility ani orientácie, ako ani nález logopéda. Dieťa je bez medikácie. Na základe uvedeného uzavrel, že ide u maloletého o miernu poruchu. Krajský súd uviedol, že v lekárskom posudku nie je žiadnym

prostredí. Uvedené bolo zo strany posudkového lekára vo vypracovanom lekárskom posudku odignorované, pričom aj lekárske správy, ktoré boli vypracované krátko po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia obsahujú záver o stredne ťažkej zaostalosti maloletého s významnou poruchou správania. Opakovane bola pritom v lekárskych správach konštatovaná emočná labilita maloletého a jeho problémy v dorozumievaní a komunikácii. V tomto smere uviedol, že lekárske správy, ktoré boli predložené žalobkyňou v konaní pred súdom nemal žalovaný, respektíve posudkový lekár k dispozícii; bolo však podstatné, že tieto boli vypracované z časového hľadiska v krátkej dobe po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, a teda majú vypovedaciu hodnotu k závažnosti zdravotného stavu maloletého ku dňu vydania rozhodnutia. Predstavujú dôkaz v konaní pred súdom, ktorý spochybňuje závery posudkového lekára, ktorý bral selektívne do úvahy najmä závery ohľadne napredovania maloletého v školskej prípravke (správa z apríla 2021).

Rovnako nebolo zrejmé, ako boli vyhodnotené závery z roku 2018 ohľadne vysoko narušenej funkčnosti maloletého v prirodzenom prostredí. Uvedené pritom vyplýva, aj z odporučenia, aby maloletý mal v škole asistenta, teda osobu, ktorá mu bude pomáhať zvládať úkony v prostredí školy. Naproti tomu lekársky posudok obsahuje záver, že maloletý zvláda úkony sebaobsluhy, pričom nebolo zrejmé, ktoré konkrétne úkony sa majú v tomto prípade na mysli, a v ktorých lekárskych správach má takýto záver oporu, nakoľko v predložených nálezoch je predovšetkým konštatované, že po dlhom plienkovaní si maloletý už osvojil hygienické návyky.

II.

Posudkový lekár žalovaného sa zaoberal a vyhodnotil všetky nálezy doložené v procese posudzovania, z čoho je zrejmé, že pri vypracúvaní lekárskeho posudku vychádzal aj z odborného nálezu, na ktorý poukazoval krajský súd - odborný nález Detské psychiatrické vyšetrenie z 03. septembra 2020 (Z.. S.). Lekársky posudok síce neobsahuje konštatovanie, obsiahnuté v odbornom náleze - Detské psychiatrické vyšetrenie z 03. septembra 2020, na ktoré poukazoval krajský súd a v zmysle ktorého „dieťa je plne odkázané na pomoc druhej osoby“, avšak v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 447/ 2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že posudkový lekár akceptuje možný názor špecialistu, avšak potvrdiť alebo vylúčiť „odkázanosť na pomoc druhej osoby“ je v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. v kompetencii posudkového lekára.

U detí po treťom roku je možné pre neverbálne deti použiť komplexný individuálne administrovaný test ev. pre verbálne deti od 6 roku WISC III.SK alebo pre deti od 5 roku W-J IE II. Zo zdokumentovaných nálezov vyplýva, že maloletý má obmedzenú slovnú zásobu, respektíve oneskorený vývin reči. Bolo odporúčané absolvovať prípravný ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, čo bolo uvedené aj v odôvodnení lekárskeho posudku.

V lekárskom posudku bolo uvedené, že dieťa zvláda úkony sebaobsluhy. Posudkový lekár očakáva, že dieťa vo veku maloletého však vyžaduje asistenciu rodiča. Vzhľadom k tomu, že maloletý nedosiahol mieru funkčnej poruchy 50 %, nebol vyhodnocovaný Barthelovej index pre potrebu určenia stupňa odkázanosti na opatrovanie inou osobou.

III.

13. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadrila.

IV.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 28. mája 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/ 1441/Chr, Č.z. 2021/86872 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný predmetným napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava z 05. augusta 2020, Číslo: TN2/RPPKPČ/SOC/2020/ 53141-5, ktorým tento podľa § 40 ods. 1 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobkyne zo 06. júla 2020 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - mal. M. E., narodeného XX. A. XXXX. 21.

23. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

30 % nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Lekársky posudok zo 04. augusta 2020, v ktorom príslušný posudkový lekár vo vzťahu k maloletému stanovil druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly IV., položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. - Duševné poruchy a poruchy správania, poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), mierna porucha, s mierou funkčnej poruchy 30 % (z rozpätia 10 % - 30 %); na základe takto ustáleného druhu zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere funkčnej poruchy dospel k záveru, že maloletého nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím], - rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z 20. októbra 2020 napadla Krajská prokuratúra Bratislava protestom dňa 12. marca 2021 evidovaným pod číslom Kd 479/20/1100-5, - žalovaný následne rozhodnutím z 15. apríla 2021, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SO C/2021/1441/Chr podanému protestu prokurátora vyhovel a zrušil svoje rozhodnutie z 20.

UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/1441/Chr, Č.z. 2021/86872 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. augusta 2020 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Lekársky posudok zo 16. mája 2021, v ktorom príslušný posudkový lekár potvrdil závery prijaté v skorších lekárskych posudkoch, a teda vo vzťahu k maloletému stanovil druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly IV., položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. - Duševné poruchy a poruchy správania, poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), mierna porucha, s mierou funkčnej poruchy 30 % (z rozpätia 10 % - 30 %); na základe takto ustáleného druhu zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere funkčnej poruchy dospel k záveru, že maloletého nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím].

26. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu - tu peňažný príspevok na opatrovanie.

psychologického vyšetrenia z 31. mája 2018, lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 02. júla 2020, lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo 07. januára 2020, správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia z 08. júna 2020, správa z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia z 26. apríla 2021 a lekárska správa z detského psychiatrického vyšetrenia z 03. septembra 2020. Z príslušného lekárskeho posudku nevyplýva, že by sa posudkový lekár dôkladne zaoberal závermi prijatými a plynúcimi z vyššie označených lekárskych správ, primárne z lekárskej správy zo psychologického vyšetrenia z 31. mája 2018, v ktorej lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore - klinický psychológ konštatoval vo vzťahu k maloletému, že sa jedná o dieťa s ťažkou poruchou psychického vývinu s vysoko narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí, za ktorým účelom odporúčal priznanie statusu ťažko zdravotne postihnutej osoby a tento stav primerane kompenzovať príslušnými a k tomu zodpovedajúcimi peňažnými príspevkami v režime zákona č. 447/2008 Z.z. Tento záver tiež podporila psychiatrička Z..

zákona. Z obsahu lekárskeho posudku zo 16. mája 2021 nevyplýva, že by sa posudkový lekár týmito závermi zaoberal, zhodnotil ich a súčasne pre žalobkyňu pochopiteľným spôsobom sa s nimi bližšie vysporiadal i napriek tomu, že z pohľadu žalobkyne mali kľúčový význam, nakoľko vyplývala z nich zásadná informácia ohľadom zdravotného postihnutia maloletého dosahujúceho (podľa názoru špecialistov) úroveň ťažkého zdravotného postihnutia.

Zároveň je potrebné uviesť, ak posudkový lekár vo svojom posudku dospeje k určitému záveru (napríklad k ustáleniu, že fyzickú osobu nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že táto nespĺňa podmienku dosiahnutia kvalifikovaného percentuálneho stupňa, t.j. aspoň 50 %), a ktorý záver však odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, je potom v záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby.

. .) čo má robiť a ako, ale nerobiť nič za neho, nadmerne nepomáhať, pomalými krokmi a s dostatkom času učiť samostatnosti, sebaobsluhe, trvať na vykonaní činností, podporiť piktogramami, fotkami“, rovnako je potrebná verbálna podpora cit.: „a dohľad pri sebaobslužných činnostiach, potreba presných pokynov s názornou ukážkou pri používaní rôznych pomôcok, krátke, stručné inštrukcie.“

príznakmi. Slovo „pervazívny“ v preklade znamená hlboko prenikajúci, všetko prenikajúci; zasahujúci celú osobnosť. Znamená to, že psychický vývoj je porušený, narušený vo všetkých kľúčových, základných oblastiach. Preniká všetkými smermi - v rôznej miere narušuje komunikáciu, sociálne vzťahy, intelekt, predstavivosť, záujmy a pod. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových porúch) a výskyt symptómov, ktoré sú „distorzné“, kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu (rozdiel od mentálnej retardácie); (Dulcan, Poper,1991, citovaní podľa Lechtu et. al., 1995). V tejto súvislosti je tiež žiaduce poukázať na spoločnú poznámku prislúchajúcu ku Kapitole IV., podľa ktorej sa miera funkčnej poruchy zdravotných postihnutí v zmysle tejto kapitoly určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity. Všetky tieto kritériá sú podstatné pre následné ustálenie

30. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.