6Ssk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: T. U., s miestom podnikania vo T. J., M. č. XXX/ XX, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Tyršovo nábrežie č. 1679/7, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. apríla 2020, číslo: PO/BEZ/2020/3424, O-105/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. apríla 2021, sp. zn. 13S/39/2020-76, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

D, IPTN/KHIP/ROZ/2020/842). 2. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca dňa 24. septembra 2019 o 10:55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 5, § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 19 ods. 6, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2, § 57 zákona č. 311/2001 Z. z., § 21 ods. 1, § 34 ods. 1 až 6, § 47 ods. 1 až 7 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

posúdený. Plne sa stotožnil so žalovaným, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 24. septembra 2019 o 10:55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby p. N. R., narodenej XX. Y. XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčka“ a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.

Skutočnosť, že žalobca ako kontrolovaná osoba nebol prizvaný k výkonu inšpekcie práce dňa 24. septembra 2019 bolo v súlade so zákonom, pretože inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade bolo pre účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania potrebné zachytiť bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie kontrolovanej osoby, čo v prítomnosti zamestnávateľa nebolo možné, pretože mohlo dôjsť k ovplyvneniu, respektíve skresleniu jej výpovede.

Svojim podpisom potvrdila, že poučeniu, ktoré jej bolo poskytnuté, porozumela a inšpektorom práce poskytla aj pravdivé informácie. Na otázky uvedené v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu jej prítomnosti na pracovisku odpovedala komplexne a z jej výpovede jednoznačne vyplývalo, že pracuje pre žalobcu ako čašníčka a dohľad v herni, obsluhuje v kaviarni U. s tým, že má ústnu a písomnú dohodu so žalobcom, že bude pre neho v kaviarni robiť čašníčku, na pracovisku pracuje na dve zmeny od januára 2019 a prácu jej zadeľuje žalobca, s ktorým sa dohodla na odmene vo výške asi 427 eur netto. Krajský súd ďalej ako sugestívnu otázku označil otázku, v ktorej je už zo strany vypočúvajúcej osoby zakomponovaná odpoveď, a teda zvádza vypočúvanú osobu na túto odpoveď. Na druhej strane, kapcióznu otázku definoval ako klamlivú, zavádzajúcu, úskočnú otázku, respektíve otázku predpokladajúcu nejakú skutočnosť, ktorá ešte nebola zo strany vypočúvanej osoby doposiaľ potvrdená.

charakteru činnosti vykonávanej osobou prítomnou na pracovisku. Žiadna z týchto otázok nemala charakter sugestívnej ani kapcióznej otázky, vychádzali z bezprostredných zistení inšpektorov práce a odpovede p. R. na prvú otázku. Otázkami inšpektori práce zisťovali dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktorá na uvedenom pracovisku vykonávala činnosť, ktorá mala znaky závislej práce. Vzhľadom na účel inšpekcie práce bolo preto úlohou inšpektorov práce zistiť dôvod prítomnosti tejto osoby na pracovisku, teda či činnosť, ktorú vykonáva je prácou pre iného alebo ju vykonáva z iného dôvodu. Ak je jej činnosť prácou, či ju táto osoba vykonáva pre iného, ku komu je vo vzťahu podriadenosti, či koná podľa jeho pokynov, v jeho mene v pracovnom čase, ktorý jej bol určený.

6. Krajský súd mal tiež preukázané, že v odpovedi na oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo 07. októbra 2019 žalobca inšpektorátu práce oznámil, že p. R. nie je jeho zamestnankyňou, z tohto dôvodu nevie zaslať jej pracovnú zmluvu, registračný list ani evidenciu pracovného času. Ďalej súd dodal, že dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) a ani z platnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva inšpektorátu práce povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať.

Rovnako sa na podanie informácie v rámci inšpekcie práce nevzťahuje poučovacia povinnosť v zmysle § 35 ods.

na mieste samom. K uvedenému protokolu sa žalobca pri jeho prerokovaní dňa 06. novembra 2019 vyjadril, uviedol že so zistenými skutočnosťami a nedostatkom súhlasí, porozumel, nedostatok odstráni v lehote určenej v protokole. Žalobca k protokolu dodal, že p. R. má v pracovnej zmluve miesto výkonu práce určenú kaviareň U. and O. a z tohto dôvodu má tam zamestnanie ako zamestnanec firmy T.. V uvedenom protokole inšpektorát práce uviedol svoje stanovisko s tým, že vyjadrenie žalobcu vzal na vedomie, avšak uvedená skutočnosť nemala za následok zmenu protokolu. Inšpektorát práce sa tak v rámci inšpekcie práce vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v priebehu inšpekcie práce.

Z týchto dôvodov nebol dôvodný žalobný bod týkajúci sa tvrdenej nezákonnosti protokolu, spočívajúcej v nepreskúmateľnosti protokolu pre uvedenie viacerých dátumov, kedy mala byť inšpekcia práce vykonávaná. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti napadnuté opatrenie - protokol podľa súdu netrpelo z dôvodu, že obsahovalo všetky potrebné náležitosti vyžadované podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 125/2006 Z. z. vrátane miesta a času vykonania inšpekcie

že p. R. sa nachádzala na pracovisku v súlade s článkom III bod 3.2 jej pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom T., s.r.o. Vzhľadom k tomu, že p. R. už mala založený pracovný pomer, považoval uložené opatrenie v protokole za duplicitné, avšak vzhľadom na opatrenie uložené mu v protokole zo 06. novembra 2019 s p. R. dňa 06. novembra 2019 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti. Po začatí správneho konania správny orgán postupoval v súlade so Správnym poriadkom, po jeho začatí vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie

Podľa výpisu z obchodného registra žalobca nebol v spoločnosti T., s.r.o. činný ako konateľ a nebol ani jej spoločníkom. Argumentácia žalobcu ohľadom vyslania p. R. na pracovnú cestu zamestnávateľom T., s.r.o. k žalobcovi preto nemala oporu v žiadnom z dôkazov predložených v správnom konaní a javila sa byť účelovou, keď žalobca najprv v rámci výkonu inšpekcie práce v podaní zo 07. októbra 2019 uviedol bez ďalších tvrdení, že menovaná osoba nie je jeho zamestnankyňou, následne pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce dňa 06. novembra 2019 tvrdil, že táto osoba má miesto výkonu práce kaviareň U. and O. ako zamestnanec firmy T., s.r.o., pričom predložil pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom T., s.r.o. a zamestnankyňou p. R. na druh práce - dohľad v herni s miestom výkonu práce H..

K námietke žalobcu, že správne rozhodnutia neuvádzajú, z akých dokladov vychádzali, krajský súd uviedol, že v súlade s § 47 Správneho poriadku obe napadnuté rozhodnutia v odôvodnení obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie.

R., správnu úvahu inšpektorátu práce, vyhodnotenie námietok žalobcu a listín, ktoré predložil v správnom konaní, vysporiadanie sa s návrhom žalobcu na ďalšie dokazovanie, zodpovednosť za protiprávne konanie, riadne odôvodnenie výšky pokuty.

rozhodnutie. 9. V súvislosti s návrhom žalobcu o zníženie uloženej pokuty krajský súd uviedol, že výška pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania jednej fyzickej osoby je podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. od 2.000 eur do 200.000 eur, sankcia uložená v správnom konaní má preventívnu a represívnu funkciu. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty v najnižšej možnej sume 2.000 eur s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa a s ohľadom na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Menovaný zákon správnemu orgánu neumožňuje zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania neuložiť pokutu.

vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2005 a napriek kríze spôsobenej opatreniami v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 rozšíril svoje podnikania o ďalšie tri predmety podnikania, preto dočasne vytvorená účtovná strata v prípade žalobcu podľa názoru súdu nebola za daných okolností skutočnosťou, pre ktorú by mal súd znížiť uloženú pokutu.

II.

14. Konkrétne namietal, že krajský súd nesprávne posúdil povinnosť v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, či žalovaný odstránil vzniknuté rozpory pred správnym konaním ako aj v správnom konaní, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti so žalobcom, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Krajský súd sa rozhodol žalobu zamietnuť z dôvodov, že zo strany žalobcu vzhliadol porušenie zákona z hmotnoprávneho hľadiska, a k tomu už následne prispôsobil aj odôvodnenie ostatných žalobných námietok týkajúcich sa aj procesno- právnych pochybení inšpektorátu a žalovaného, respektíve porušenie procesných práv, pričom takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu je neobjektívne a nedostatočné, lebo nemožno selektovať, respektíve izolovane hodnotiť hmotnoprávnu a procesnoprávnu stránku veci, respektíve podstatné žalobné námietky ignorovať, nakoľko v tomto prípade je potrebné postupovať v zmysle zásady jednotnosti.

Samotné posúdenie výsluchu vyťažovanej osoby považoval za výsluch svedka pred začatím správneho konania, pretože inšpektori pri výkone inšpekcie práce majú podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 125/2006 Z. z. požadovať od vyťažovanej osoby zistenie totožnosti a dôvody prítomnosti

Odkaz na protokol je v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu neprípustný, pretože účastník správneho konania sa musí o podkladoch pre rozhodnutie dozvedieť zo samotného rozhodnutia, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zápisnica z výkonu inšpekcie práce je relevantným a jedinečným dôkazom, ktorý slúži ako podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní“, avšak žalobca s touto zápisnicou oboznámený nebol a ani nevie, či bola podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní.

republiky (III. ÚS 311/07) a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky (4Cdo/171/2005, 2Sžo/25/ 2011). 18. V závere vyjadril presvedčenie, že aj keď nebola podaná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti protokolu, krajský súd by sa s touto otázkou mal vysporiadať pri svojom rozhodovaní, čo v danom prípade sa nestalo. O zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu možno hovoriť iba vtedy, ak aj podklady (aj protokol), na ktoré správny orgán poukazuje vo svojom rozhodnutí, spĺňajú kritéria zákonnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/23/2018, v ktorom súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie rozsudku, poukázal na nezákonnosť protokolu, s ktorou žalobnou námietkou sa súd nedostatočne vysporiadal.

III.

20. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 12. augusta 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. V samotnom výkone inšpekcie práce u žalobcu (vrátane protokolu) nevzhliadol žiadne také nesprávnosti, ktoré by odôvodňovali žalobcom navrhovaný procesný postup, inšpektorát práce postupoval plne v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., a to vrátane zabezpečenia dôkazu (zápisnice o podaní informácie dotknutou osobou, ktorá bola vyhotovená v kontexte s § 16 ods. 5 tohto zákona), ktorý možno na účely sankcionovania žalobcu pokladať za rozhodujúci. Skutkový stav bol v prejednávanom prípade spoľahlivo zistený a správne právne posúdený, rozhodnutie náležite odôvodnené spôsobom, ktorý stanovuje dikcia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Postup inšpekcie práce nevykazoval znaky takého pochybenia, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom. 21. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

IV.

22. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 23. augusta 2021.

V.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

29. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 30.

správy. 32. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 21. apríla

33. Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).

36. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

39. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7)

2000 eur do 200000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur. 41. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. 42. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 44. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. 46. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 47. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce. 48. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8) 49. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a/ preukázať totožnosť, b/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11)

51. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

53. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste

55. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

57. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 58.

59. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 60. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

63. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 64. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

67. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 68. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

70. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že - dňa 24. septembra 2019 o 10:55 hod. bola u žalobcu (na pracovisku kaviareň U., U. č. XXX/XX, T.) vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. - prvostupňový správny orgán dňa 06. novembra 2019 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol č.: ITN-281-31-2.4/P-B28-19 so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku kontrolovanej osobe (žalobca) porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., keď využíval závislú prácu fyzickej osoby p. N. R., ktorá pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašníčka a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. - predmetný protokol bol prerokovaný dňa 06. novembra 2019 so žalobcom, ku ktorému žalobca pripojil stanovisko [v stanovisku žalobca primárne uvádzal, že nedostatky uvedené v protokole, ktoré úmyselne

prílohy - prvostupňový správny orgán následne listom z 10. januára 2020, doručeným žalobcovi dňa 15. januára 2020, oznámil začatie správneho konania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve ich doplnenie - žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním z 21. januára 2021 [nestotožnil sa so skutkovým stavom tak ako ho zistili inšpektori práce, otázky kladené p. R. považoval za kapciózne a sugestívne, teda neprípustné, v časti označenia dní uvedených v protokole, počas ktorých inšpektori vykonávali kontrolu, považoval príslušný protokol za nepreskúmateľný, ďalej namietal, že vyťažovaná osoba p. R. vykonávala práce v pracovnom pomere pre obchodnú spoločnosť T., s.r.o., podľa článku III ods. 1 tejto pracovnej zmluvy bolo ako miesto výkonu práce dojednané H., avšak podľa článku III ods. 2 sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ môže zamestnanca vysielať na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie, podľa svojich potrieb; žiadal predmetné správne konanie zastaviť]

číslo: PO/BEZ/2020/3424, O-105/2020, odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 13. februára 2020. 71. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z. sledujúc pritom ich účel a cieľ.

Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o správnosti zápisnice, je správny orgán povinný urobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci.

V predmetnom konaní bola dňa 24. septembra 2019 vyhotovená zápisnica o podaní informácie na mieste s vyššie menovanou osobou, ktorá v príslušnej zápisnici uviedla podstatné skutočnosti, a konkrétne, že táto pracuje pre žalobcu ako čašníčka a dohľad v herni, obsluhuje v kaviarni U., robí kávu, čapuje nápoje, kokteily, účtuje do pokladnice za nápoje, má dohodu ústnu aj písomnú so žalobcom o tom, že bude pre žalobcu robiť čašníčku v jeho kaviarni, pracuje u žalobcu od januára 2019, robí na zmeny od 07:30 hod. do 15:00 hod. ranná zmena a od 15:00 hod. do 22:00 hod. poobedná zmena, so žalobcom sa dohodla na odmene „v čistom asi 427,-€“, žalobca zadeľuje prácu, poskytuje pracovné oblečenie (zástera, nohavice, tričko). Na otázku komu patrí tovar (káva, alko, nealko), ktoré predáva menovaná osoba odpovedala, že žalobca „objednáva tovar, platí ho a teda patrí asi jemu“, evidenciu pracovného času si vedie menovaná osoba sama (pracovný čas si zapisuje do svojho kalendára doma). V príslušných zápisniciach bola zároveň menovaná osoba poučená o následku podania

dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku z 24. septembra 2019 zo strany konkrétnych inšpektorov práce. Jednalo sa o typické otázky, kde na základe na to nadväzujúcich odpovedí vypočúvanej osoby príslušná inšpekcia zisťovala splnenie podmienok závislej práce a s tým ďalej súvisiace možné porušenie právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania. Nejednalo sa o otázky, v ktorých by bola vopred zakomponovaná odpoveď, a teda nezvádzali vypočúvanú osobu na vopred vypočúvajúcou osobou zamýšľanú / žiadanú odpoveď; rovnako tieto otázky neboli klamlivé, zavádzajúce ani úskočné. Bližšie pozri bod 17 rozsudku krajského

R. vykonávala práce v pracovnom pomere pre obchodnú spoločnosť T., s.r.o. s tým, že podľa článku III ods. 1 tejto pracovnej zmluvy bolo ako miesto výkonu práce dojednané H., avšak podľa článku III ods. 2 sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ môže zamestnanca vysielať na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie, a teda v podstate dotknutá osoba mala u žalobcu vykonávať pracovnú činnosť v rámci pracovnej cesty, na ktorú bola vyslaná zo strany zamestnávateľa T., s.r.o. vyhodnotil ako nedôvodné. Odhliadnuc od toho, že menovaný článok III. bod 3.2 upravujúci vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu je v texte zmluvy písaný odlišným typom a veľkosťou písma ako celý zvyšný text zmluvy, je potrebné uviesť, že podľa § 57 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom.

Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že pracovná cesta predstavuje výnimku z pravidla, že práca sa má vykonávať v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zmysle § 43 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Prostredníctvom

cestu vyslal. Výklad tohto pojmu zároveň nemôže byť extenzívny, lebo by pripúšťal možnosť obchádzania ustanovenia upravujúceho preradenie na inú prácu zo strany zamestnávateľa. Navyše zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že súhlas sa nevyžaduje, pokiaľ vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá

Dotknutá osoba teda vykonávala pracovnú činnosť majúcu znaky závislej práce pre žalobcu ako čašníčka a dohľad v herni, obsluhovala v kaviarni U., robila kávu, čapovala nápoje, kokteily, účtovala do pokladnice za nápoje, mala dohodu ústnu aj písomnú so žalobcom o tom, že bude pre žalobcu robiť čašníčku v jeho kaviarni, pracovala u žalobcu od januára 2019, robila na zmeny od 07:30 hod. do 15:00 hod. ranná zmena a od 15:00 hod. do 22:00 hod. poobedná zmena, so žalobcom sa dohodla na odmene „v čistom asi 427,-€“, žalobca zadeľoval prácu a poskytoval pracovné oblečenie (zástera, nohavice, tričko).

Rovnako nebola splnená podmienka, že pri pracovnej ceste zamestnanec vykonáva činnosť v rámci dohodnutého druhu práce, avšak mimo miesta jeho pravidelného pracoviska, nakoľko z pracovnej zmluvy dojednanej so zamestnávateľom T., s.r.o. bol ako druh práce dojednaný dohľad v herni s tým, že dotknutá osoba u žalobcu vykonávala prácu čašníčky a súčasne aj dohľad v herni.

75. V súvislosti s nariadením ústneho pojednávania za účelom prejednania veci, najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym poriadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Podľa Správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme a forme písomnej. Podľa vyššie citovaného § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie

Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. V danom prípade však tak prvostupňový správny orgán, ako aj správny orgán odvolací, mali riadne a bezpečne preukázané porušenie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, a preto v danej veci ani nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní.

pojednávania. Z týchto dôvodov pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti.

Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán pri svojej úvahe vychádza z konkrétnych okolností prípadu a nariadi ústne pojednávanie v prípade, ak to prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla to bude vhodné v prípadoch, keď v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, a tiež keď ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby majúce zákonné právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku).

Vzhľadom na to, že pojmy použité v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako sú „trestný čin“ a „obvinenie“ ale aj „občianske práva alebo záväzky“ je potrebné vykladať autonómne od významu, ktorý týmto pojmom prisudzujú vnútroštátne systémy práva (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Albert a Le Compte proti Belgicku z 30. februára 1983, číslo sťažnosti 7299/75 a 7496/76, vo veci Escoubet proti Belgicku z 28. októbra 1995, číslo sťažnosti 26780/ 95, vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 02. septembra 1998, číslo sťažnosti 4/1998/ 907/1119) došlo k rozšíreniu pojmu „trestné obvinenie“ aj na prípady, ktoré svojou povahou nepatria medzi tradičné kategórie trestného práva. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že požiadavky plynúce z článku 6 Dohovoru, najmä čo do obligatórneho nariadenia ústneho pojednávania, teda osobného vypočutia obvineného, je nevyhnutné striktne dodržiavať pri deliktoch, ktoré svojou povahou spadajú pod tzv. tvrdé jadro trestného práva, to znamená v

Upustenie od ústneho prejednania veci v podstate bude závisieť od povahy otázok, ktoré sa majú pred príslušným orgánom prejednať, najmä, či tieto otázky sa dotýkajú skutkového stavu, alebo právneho stavu, ktorý je možné bezpečne ustáliť a vyvodiť aj z jednotlivých pokladov tvoriacich administratívny

zisťovania. Neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Jusilla proti Fínsku z 30. novembra 2006, číslo sťažnosti 73053/01, prípadne Suhadolc proti Slovinsku zo 17. mája 2011, číslo sťažnosti 57655/08, alebo Sancakli proti Turecku z 15. mája 2018, číslo sťažnosti 1385/07).

Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v

základe ktorých rozhodoval. Z rozhodnutia jasne vyplýva, akého porušenia právnych predpisov sa žalobca dopustil s tým, že toto porušenie je riadne odôvodnené aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k ustáleniu tohto záveru. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

79. Rovnako najvyšší správny súd vyhodnotil príslušný protokol o výsledku inšpekcie práce zo 06. novembra 2019 ako zákonný podklad pre následné vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Predmetný protokol obsahuje všetky náležitosti predpokladané vyššie citovaným § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., teda obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali inšpekciu práce, označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Obsahom protokolu bol aj prepis zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku z 24. septembra 2019.

uvedenému dňu 30. september 2019 zodpovedá vyhotovenie oznámenia o vykonaní inšpekcie práce, alebo deň 08. október 2019 je deň, kedy žalobca doručil inšpekcii svoje písomné stanovisko zo 07. októbra 2019. Neobstojí ani poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/23/2018 pojednávajúci o tom, že krajský súd sa riadne nevysporiadal s námietkou nezákonnosti protokolu z dôvodu absencie stanoviska a nevypracovania dodatku k protokolu a tiež argumentácia žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/19/2011, keďže uvedené rozhodnutie sa týkalo neupovedomenia právneho zástupcu žalobcu o výsluchu svedka v správnom konaní o priestupku na úseku dopravy, čo nie je obdobný prípad.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, dolná hranica sadzby sa zvyšuje z 2.000 eur na 5.000 eur.

81. K námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku krajského súdu, najvyšší správny súd poukazuje na to, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd

85. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 86. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 25. októbra 2022