6Ssk/22/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:7021200313.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Sa/15/2021
- IČS
- 7021200313
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. Y., narodený XX. N. XXXX, bytom v G.Z., W. Č.. XX, proti žalovaným: 1/ MUDr. Ľ. Q., so sídlom v G. T. D., G. Č.. X, 2/ Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru č. 1, 3/ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova č. 2, 4/ Slovenská komora zubných lekárov, regionálna komora Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 2/A, vo veci nemocenského poistenia a reklamácie zubných náhrad, o kasačnej sťažnosti žalobcu a žalovaného 3/, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. júla 2021, č.k. 5Sa/15/2021-10, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu a žalovaného 3/ odmieta ako neprípustnú. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením z 19. júla 2021, č.k. 5Sa/15/2021-10 postupom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie a vec postúpil žalovanému 3/ - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 2. Krajský súd predmetnú vec posudzoval v intenciách § 1, § 17 ods. 1-3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), ako aj § 1, § 2, § 3 a § 18 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že nakoľko žalobca sa domáhal ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z., vec nespadala do právomoci správneho súdu, ale do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
II.
3. Žalovaný 3/ podal v zákonnej lehote proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť. 4. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 5. Konkrétne uvádzal, že jeho kompetenciou v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti je výkon dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Výkonom dohľadu posudzuje, či boli vykonané všetky zdravotné výkony za účelom diagnostikovania, určenia choroby pacienta a následne, či boli vykonané všetky zdravotné výkony liečby na zistené ochorenie. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by sa žalobca sťažoval na správnosť zdravotných výkonov, na základe ktorých ošetrujúca lekárka - žalovaná 1/ rozhodla o liečbe pacientových problémov s chrupom, a to formou vyhotovenia a následnej aplikácie zubnej násady - protézy. Nikde v žalobe nenamieta, že by zubnú náhradu nepotreboval, alebo mu bola nesprávne, alebo bezdôvodne predpísaná, nikde neuvádza, že postup ošetrujúcej lekárky bol nesprávne stanovený. Zdôraznil, že od zdravotných výkonov, diagnostiky (t.j. zistenia choroby a jej liečby) je potrebné odlíšiť vyhotovenie zdravotníckej pomôcky ako služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o posúdenie správnosti zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany ošetrujúceho lekára, ale o reklamáciu nekvalitného vyhotovenia zdravotnej pomôcky ako výrobku. Zubná náhrada ako výrobok zubného technika je výrobok ako každý iný, na ktorého zodpovednosť za kvalitu a vady sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za kvalitu prevedenia zubnej náhrady voči žalobcovi ako spotrebiteľovi zodpovedá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý žalobcovi vyhotovenie predmetného výrobku zabezpečil. Dodal, že reklamačné konanie, povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako predávajúceho a práva pacienta ako spotrebiteľa sú upravené Občianskym zákonníkom, zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) s tým, že dodržiavanie zákonných podmienok reklamačného konania patrí do výlučnej právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tiež dodal, že správanie sa ošetrujúcej lekárky k pacientovi, ako aj k odbornému vybaveniu jeho požiadavky o nápravu nekvalitnej zubnej náhrady zakladá kompetenciu Slovenskej komory zubných lekárov, ktorá vykonáva dozor nad svojimi členmi. K prešetreniu odmietnutia poskytnúť zdravotnú starostlivosť patrí do výlučnej kompetencie Úradu Košického samosprávneho kraja. 6. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil.
III.
7. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalovaný 2/ podaním zo 16. septembra 2021, ktorý v časti žalovaným 3/ uvádzanej výlučnej kompetencie Úradu Košického samosprávneho kraja (odmietnutie poskytnúť zdravotnú starostlivosť) uviedol, že zdravotná starostlivosť až na výnimky je poskytovaná na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ide o dohodu dvoch zmluvných strán s tým, že ak majú právo dohodu uzavrieť, potom majú právo od tejto dohody odstúpiť. Odstúpenie od dohody je jednostranný právny úkon, pacient má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe dôvodov vymedzených v § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. Dodal, že v rámci svojej pôsobnosti preveroval podnety žalobcu, ktorého informoval o spôsobe vybavenia týchto podnetov, ako aj o ďalších krokoch a inštitúciách riešiacich problematiku súvisiacu s reklamačným konaním. 8. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadrila žalovaná 1/ podaním zo 17. septembra 2021, ktorá uviedla, že žalobca osobitnými podaniami adresoval svoje vyjadrenia, námietky a sťažnosti Úradu Košického samosprávneho kraja, Slovenskej obchodnej inšpekcii a Slovenskej komore zubných lekárov, pričom všetky podania žalobcu boli vyhodnotené ako neopodstatnené. 9. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa tiež vyjadril žalovaný 4/ podaním z 30. septembra 2021, ktorý uviedol, že kontrolný výbor skúma porušenie len tých povinností svojich členov, ktoré nespadajú do pôsobnosti iných orgánov, a na posúdenie ktorých má právnymi predpismi priznanú právomoc. Jedná sa o etickú rovinu správania sa členov. Dodal, že podanie žalobcu na možné porušenie etického kódexu ošetrujúceho lekára kontrolný výbor už posudzoval a rozhodol o odložení podania z dôvodu, že podľa vlastného vyjadrenia žalobcu sa ten nesťažoval na nevhodné, alebo urážlivé správanie sa, ale na vady vyhotovených zdravotníckych pomôcok na mieru a postup pri vybavení reklamácie. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného 3/ ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného 3/ nevyjadril. 11. Vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ a 4/ boli doručené žalovanému 3/ na vedomie dňa 18. októbra 2021. Rovnako boli doručené žalobcovi dňa 22. októbra 2021.
IV.
12. Rovnako žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 13. Uvádzal, že žalovaná 1/ už viac ako 15 mesiacov odmietla reklamáciu nefunkčnej zubnej náhrady - protézy (uplatnenú v dvojročnej záručnej lehote), postup krajského súdu považoval za nezákonný, porušujúci jeho právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý by následne na nariadenom pojednávaní rozhodol podľa žaloby.
V.
14. Žalovaný 4/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 04. januára 2022 zotrvajúc na záveroch plynúcich z jeho skoršieho podania z 30. septembra 2021 adresovaného ku kasačnej sťažnosti žalovaného 3/. 15. Žalovaný 3/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 11. januára 2022, pridŕžajúc sa argumentácie obsiahnutej v jeho podanej kasačnej sťažnosti; zdôraznil, že reklamačné konanie, práva a povinnosti spotrebiteľa sú primárne upravené v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, v zákone č. 250/2007 Z.z. a tiež v zákone č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené právne predpisy označujú účastníkov reklamačného konania a orgán oprávnený na preskúmanie dodržania podmienok reklamačného konania. Navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Žalovaná 1/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 17. januára 2022 s tým, že odhliadnuc od skutočností uvedených vo vyjadrení zo 17. septembra 2021 ku kasačnej sťažnosti žalovaného 3/ primárne poukazovala na absenciu formálnych náležitosti žalobcom podanej kasačnej sťažnosti. Navrhla, aby kasačná sťažnosť žalobcu bola odmietnutá ako neprípustná. 17. Žalovaný 2/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. 18. Vyjadrenia žalovaných 1/, 3/ a 4/ boli doručené žalobcovi na vedomie dňa 31. januára 2022.
VI.
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu a žalovaného 3/ je potrebné odmietnuť v súlade s § 459 písm. c/ SSP v spojení s § 439 ods. 2 písm. d/ SSP. 20. Podľa § 457 ods. 2 SSP, o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením. 21. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 22. Podľa § 439 ods. 2 písm. d/ SSP, kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa. 23. Podľa § 459 písm. c/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná. 24. V danej veci krajský súd zastavil konanie podľa § 18 ods. 1 SSP s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému 3/ - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 25. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 439 ods. 2 písm. d/ SSP, kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci. Najvyšší správny súd preto podľa § 459 písm. c/ SSP odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná. Na uvedenom závere nič nemenila ani tá skutočnosť, že účastníci konania boli zo strany krajského súdu nesprávne poučení o možnosti kasačnú sťažnosť podať. 26. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ orgán verejnej správy nesúhlasí so zastavením konania a s postúpením veci, zákonodarca mu poskytuje efektívnejší procesný prostriedok „nápravy“ než je podanie kasačnej sťažnosti. Orgán verejnej správy, ktorému je zo strany krajského súdu vec postúpená a tento s postúpením veci nesúhlasí, má možnosť nápravu dosiahnuť vyriešením prípadného kompetenčného konfliktu, čo patrí do pôsobnosti kompetenčného senátu.
VII.
27. O trovách kasačného konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 SSP s primeraným použitím § 170 písm. a/ SSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2022