6Ssk/22/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: X.. K. D., Š. XXX, C. Q., zastúpená advokátkou JUDr. Nikolou Tudajovou, so sídlom Levočská 5112/26A, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. novembra 2020, číslo XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2022, č.k. 4Sa/39/2020-45, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

XXX XXX XXXX X z 3. júna 2020. Uvedeným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok dôvodiac tým, že ku dňu vzniku invalidity, k 20. máju 2011, žalobkyňa nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

dôchodku nerozhodne Sociálna poisťovňa do termínu určenia kontrolnej zdravotnej prehliadky 8/2015, ani nepredpokladala, že sociálna poisťovňa ju „vylúči“ z konania o posúdení zdravotného stavu po rozhodnutí NS SR č. 9So/174/2015 zo dňa 27. marca 2019, že nebude informovaná o termíne lekárskej posudkovej činnosti, neumožní jej doložiť lekárske správy, odoprie jej právo sa vyjadriť k posúdeniu jej zdravotného stavu, ako aj iným skutočnostiam v predmetnom konaní v roku 2020.

poistenia. V súvislosti s podmienkou získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v danej veci krajský súd vyhodnotil za zákonný aj postup žalovanej, ktorá v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. do počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala obdobie trvania služobného pomeru žalobkyne, konkrétne vojenskú základnú službu vo vojenskej škole a služobný pomer profesionálneho vojaka v I. a III. kategórii, s použitím článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Bez započítania rokov služobného pomeru žalobkyňa získala 10 rokov a 264 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnila tak podmienky nároku na invalidný dôchodok. Postup žalovanej bol súladný aj z ústavnoprávneho hľadiska, pretože Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019, konštatoval súlad predmetného právneho predpisu s Ústavou SR.

Na základe uvedeného skúmania odborníkmi a znalcami v oblasti medicíny boli prijaté totožné závery o zdravotnom postihnutí žalobkyne a miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na týchto záveroch sa v priebehu konania nič nemenilo, a žiadne porušenie zákona v tomto smere nekonštatovali ani vyššie súdne autority. Všetky závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a nezávislého znaleckého inštitútu potvrdili, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil podľa prílohy č. 4 k zákonu - kapitola XV. Oddiel H, položka 1 písm. b/ bola určená 65 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

II.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 2. januára 2023 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Za nedôvodné považovala námietku sťažovateľky vznesenú v kasačnej sťažnosti, týkajúcu sa posudzovania jej zdravotného stavu bez jej osobnej účasti a bez možnosti vyjadriť sa k posudkovým záverom. V súlade s ustanovením § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie, alebo ak po jej ukončení pokračuje mimoriadna situácia, sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou, neuplatňujú. Zdravotný stav sťažovateľky bol posúdený v neprítomnosti, pretože s poukazom na uvádzané zákonné ustanovenia posudkový lekár sociálneho poistenia a znalci zainteresovaného znaleckého ústavu usúdili, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu a osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. 15. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

16. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 16. januára 2023 na vedomie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 19. novembra 2020, Číslo:

mája 2011. 25. Kasačný súd mal z obsahu súdneho a pripojeného spisu správneho orgánu za preukázané, že žalobkyňa žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 13. augusta 2013 žiadala priznať invalidný dôchodok od 30. júna 2011. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad posúdil zdravotný stav žiadateľky na účely invalidného dôchodku za osobnej účasti žiadateľky a na základe podkladov uvedených v zdravotnej dokumentácii za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil chorobu podľa kapitoly XV oddiel H položka 1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.; tejto chorobe stanovil 65 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity určil od 30. júna 2011, v zmysle podanej žiadosti. Kontrolnú lekársku prehliadku určil na august 2015.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 6. februára 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26. februára 2014. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 30. júna 2011 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa medicínsku podmienku na invalidný dôchodok splnila. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 30. júnu 2011 dosiahla vek 45 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok bolo podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. podmienené získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Doba poistenia

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. marca 2014, č.k. 1Sd/96/2013-38 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2013 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Úlohou správneho orgánu bolo posúdiť opätovne dátum vzniku invalidity posudzovanej žiadateľky, zaoberať sa zhodnotením jej obdobia dôchodkového poistenia pred rokom 2003 a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. Sociálna poisťovňa, ústredie (v poradí druhým) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Obdobie dôchodkového poistenia bolo uvedené v osobnom liste, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia a bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, vysunuté pracovisko Kežmarok z 18. novembra 2014 nebol dôvod na zmenu stanoveného dátumu vzniku invalidity 30. jún 2011, ani na zmenu celkového posudku. Žiadateľka o invalidný dôchodok bola prítomná aj na posúdení jej zdravotného stavu u posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 9. decembra 2014, kde uviedla, že sa odvoláva nielen na zdravotnú časť, v ktorej namietala skorší dátum vzniku invalidity, t.j. pred dátumom 30. jún 2011, ale uviedla aj to, že nedostala odpoveď na otázku, prečo sa jej do obdobia dôchodkového poistenia neráta dôchodkové poistenie v osobitnom systéme, ktoré k 28. februáru 2003 predstavuje 18 rokov a 6 mesiacov.

Pre nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená doba služby od 1. septembra 1984 do 13. júla 1985 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka od 14. júla 1985 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 28. februára 2003 v III. pracovnej kategórii. Doba služobného pomeru nebola pre nárok na invalidný dôchodok a jeho sumu zhodnotená v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. Pretože jej bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. marca 2003, na nárok ktorého bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do I. kategórie funkcií a do III. pracovnej kategórie, nebolo možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/83/2014-54 zo dňa 4. marca 2015,

Najvyšší súd dôvodil tým „že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka sa považuje za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Táto skutočnosť vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 01.07.2014.

prevedené na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019, ktorý v predmetnej veci nariadil nezávislé znalecké dokazovanie s tým, že znalci z odboru onkológie potvrdili, kedy došlo u žalobkyne k začiatku onkologického ochorenia, a tým aj ku vzniku invalidity. U žalobkyne bol sporný dátum vzniku invalidity od 30. júna 2011. Žalobkyňa požadovala vznik invalidity od 20. mája 2011.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

30. Podľa § 164 ods. 1 zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na jej výplatu. 31. Podľa § 185 ods. 3 zákona, za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

35. Z ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 36. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok, len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (R 37/1993). 38. Sťažovateľka na rozdiel od svojich predchádzajúcich námietok vznesených proti rozhodnutiam vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 13. augusta 2013 v zásade namietala nesprávny dátum priznania invalidného dôchodku. Pôvodne určený

39. S námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa nezapočítaním doby výkonu služobného pomeru profesionálneho vojaka na účely priznania invalidného dôchodku sa vysporiadal v skoršom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 9So/174/2015 zo dňa 27. marca 2019. Z odôvodenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobkyni bol od 1. marca 2003 priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého jej bola zhodnotená aj doba služobného pomeru zaradená do I. a III. pracovnej kategórie funkcií. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu služby ani vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby z dôvodu, že vtedajšia Česká a Slovenská federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, aplikácia článku 33 ods. 2 dohovoru nie je prípustná.

dôvodu, že správnosť dátumu vzniku invalidity sa posudzoval na základe lekárskych správ z odborných vyšetrení, ktoré už boli sťažovateľkou posudkovým lekárom sociálneho poistenia predložené. 41. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že žalobkyňa v aktuálnych podaniach adresovaných tak súdu, ako aj správnemu orgánu prezentovala zmenu pôvodne uplatneného nároku na dávku invalidného dôchodku, ktorý bol predmetom aj znaleckého dokazovania.

42. Kasačný súd v neposlednom rade poznamenáva, že pokiaľ nie je o žiadosti žiadateľa o invalidný dôchodok rozhodnuté právoplatne, nemôže byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia realizovaná kontrolná lekárska prehliadka. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý v lekárskej správe z 13. augusta 2013, kedy bol zdravotný stav žiadateľky o invalidný dôchodok posúdený prvýkrát, stanovil termín kontrolnej lekárskej prehliadky na august 2015, nemohol predpokladať, aký bude ďalší postup v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 20. decembra 2023