← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 12. 2023

6Ssk/22/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200745.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
4Sa/39/2020
IČS
8020200745
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: X.. K. D., Š. XXX, C. Q., zastúpená advokátkou JUDr. Nikolou Tudajovou, so sídlom Levočská 5112/26A, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. novembra 2020, číslo XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2022, č.k. 4Sa/39/2020-45, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 19. októbra 2022, č.k. 4Sa/ 39/2020-45 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 19. novembra 2020, číslo XXX XXX XXXX X, ktorý postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, Číslo:

XXX XXX XXXX X z 3. júna 2020. Uvedeným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok dôvodiac tým, že ku dňu vzniku invalidity, k 20. máju 2011, žalobkyňa nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

4. Mal za preukázané, že podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej z 19.11.2020 a prvostupňového rozhodnutia z 03.06.2020, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že nenamieta dátum vzniku invalidity 20.05.2011, ako je uvedené v rozhodnutí. Konkrétne namietala, že jej zdravotný stav sa zmenil a mal byť prehodnotený podľa lekárskeho posudku z 13.08.2013, a to v auguste 2015, čo sa nestalo, lebo odporkyňa nekonala v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. 1Sd/96/2013 zo dňa 20.03.2014. Žalovanému vytýkala, že podľa preukázateľných dôkazov nekonala, neurčila dátum vzniku invalidity pred dátum 30.06.2011 podľa priloženej lekárskej správy z chirurgického vyšetrenia Nemocnice v Kežmarku K.. Q. N., z ktorej vychádzali v neposlednom rade aj znalci z odboru lekárstva pri realizácii rozhodnutia NS SR č. 9So/174/2015 zo dňa 27. marca 2019 a potvrdili dátum vzniku invalidity na deň 20.05.2011. Žalobkyňa nemohla predpokladať, že v predmetnej veci priznania invalidného

dôchodku nerozhodne Sociálna poisťovňa do termínu určenia kontrolnej zdravotnej prehliadky 8/2015, ani nepredpokladala, že sociálna poisťovňa ju „vylúči“ z konania o posúdení zdravotného stavu po rozhodnutí NS SR č. 9So/174/2015 zo dňa 27. marca 2019, že nebude informovaná o termíne lekárskej posudkovej činnosti, neumožní jej doložiť lekárske správy, odoprie jej právo sa vyjadriť k posúdeniu jej zdravotného stavu, ako aj iným skutočnostiam v predmetnom konaní v roku 2020.

5. Krajský súd v bode 81 rozhodnutia konštatoval, že všetky závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a nezávislého znaleckého inštitútu potvrdili, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby podľa prílohy č. 4 k zákonu - kapitola XV oddiel H položka 1 písm. b/ so 65 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bolo rozhodnuté o trvaní invalidity od 20.05.2011. Krajský súd poznamenal, že žalobné námietky nesmerovali proti záveru o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, táto okolnosť teda nebola sporná. V súlade so zákonom bola vyriešená aj podmienka získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na vek žalobkyne (nad 45 rokov) bolo potrebné podľa § 70 a § 72 zákona o sociálnom poistení získať 15 rokov

poistenia. V súvislosti s podmienkou získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v danej veci krajský súd vyhodnotil za zákonný aj postup žalovanej, ktorá v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. do počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala obdobie trvania služobného pomeru žalobkyne, konkrétne vojenskú základnú službu vo vojenskej škole a služobný pomer profesionálneho vojaka v I. a III. kategórii, s použitím článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Bez započítania rokov služobného pomeru žalobkyňa získala 10 rokov a 264 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnila tak podmienky nároku na invalidný dôchodok. Postup žalovanej bol súladný aj z ústavnoprávneho hľadiska, pretože Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019, konštatoval súlad predmetného právneho predpisu s Ústavou SR.

6. V súvislosti so žalobnými námietkami krajský súd poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a zdôraznil, že v celom (niekoľkoročnom) priebehu posudzovania žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol zdravotný stav a dátum vzniku invalidity skúmaný veľakrát, nielen posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ale aj nezávislým znaleckým inštitútom.

Na základe uvedeného skúmania odborníkmi a znalcami v oblasti medicíny boli prijaté totožné závery o zdravotnom postihnutí žalobkyne a miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na týchto záveroch sa v priebehu konania nič nemenilo, a žiadne porušenie zákona v tomto smere nekonštatovali ani vyššie súdne autority. Všetky závery posudkových lekárov sociálneho poistenia a nezávislého znaleckého inštitútu potvrdili, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil podľa prílohy č. 4 k zákonu - kapitola XV. Oddiel H, položka 1 písm. b/ bola určená 65 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Vznik invalidity bol určený od 20.05.2011. 7. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Zhodne ako v správnej žalobe namietala, že bola „vylúčená“ z konania o posúdení zdravotného stavu po rozhodnutí NS SR sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019, že ju žalovaný neinformoval o termíne lekárskej posudkovej činnosti, neumožnil jej doložiť lekárske správy, odoprel jej právo sa vyjadriť k posúdeniu jej zdravotného stavu, ako aj iným skutočnostiam v predmetnom konaní v roku 2020. Sťažovateľka citovala ust. § 195 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznila, že žalovanú žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu podľa predložených odborných vyšetrení z roku 2019 a žiadala zohľadniť zmenu percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a následne ju komplexne posúdiť. Predložila nové dôkazy - lekárske správy z vyšetrení u špecialistov, ktorými preukázala, že má byť posudzovaná podľa nových kritérií a nových skutočností nielen podľa diagnózy, ktorá bola aktuálna v čase prvotného posudzovania zdravotného stavu. 12. Sťažovateľka ďalej namietala, že rozhodnutie žalovanej z 19. novembra 2020 ako aj lekársky posudok zo 6. augusta 2020 nie sú riadne odôvodnené. Nevyplýva z nich, ako sa správny orgán vysporiadal s predloženými lekárskymi správami od špecialistov z roku 2019, ktoré popisujú závažné zdravotné problémy sťažovateľky. Na základe uvedeného tak mala za to, že nielen v konaní pred krajským súdom, ale aj v konaní pred žalovanou jej boli odopreté jej základné práva účastníka konania. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie znamená právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Takýto záver v súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04, z judikatúry ESĽP, napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 20507, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02 a z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR rozsudok sp. zn. 4Cdo 171/2005 z 27. apríla 2016. Žalobkyňa tiež videla nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v tom, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia opakovane iba zrekapituloval priebeh konania pred správnymi orgánmi, ale k relevantným žalobným námietkam týkajúcich sa pôvodne predložených a nových lekárskych správ sa nevyjadril. 13. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhla, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 2. januára 2023 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Za nedôvodné považovala námietku sťažovateľky vznesenú v kasačnej sťažnosti, týkajúcu sa posudzovania jej zdravotného stavu bez jej osobnej účasti a bez možnosti vyjadriť sa k posudkovým záverom. V súlade s ustanovením § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie, alebo ak po jej ukončení pokračuje mimoriadna situácia, sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou, neuplatňujú. Zdravotný stav sťažovateľky bol posúdený v neprítomnosti, pretože s poukazom na uvádzané zákonné ustanovenia posudkový lekár sociálneho poistenia a znalci zainteresovaného znaleckého ústavu usúdili, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu a osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. 15. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

16. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 16. januára 2023 na vedomie.

V.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 19. novembra 2020, Číslo:

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 3. júna 2020 č. XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok od 20.

mája 2011. 25. Kasačný súd mal z obsahu súdneho a pripojeného spisu správneho orgánu za preukázané, že žalobkyňa žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 13. augusta 2013 žiadala priznať invalidný dôchodok od 30. júna 2011. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad posúdil zdravotný stav žiadateľky na účely invalidného dôchodku za osobnej účasti žiadateľky a na základe podkladov uvedených v zdravotnej dokumentácii za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil chorobu podľa kapitoly XV oddiel H položka 1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.; tejto chorobe stanovil 65 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity určil od 30. júna 2011, v zmysle podanej žiadosti. Kontrolnú lekársku prehliadku určil na august 2015.

Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2013 žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 13. augusta 2013 podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla z dôvodu, že žiadateľa nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu namietala posúdenie zdravotného stavu, dátum vzniku invalidity a výklad ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g/ zákona.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 6. februára 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26. februára 2014. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 30. júna 2011 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa medicínsku podmienku na invalidný dôchodok splnila. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 30. júnu 2011 dosiahla vek 45 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok bolo podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. podmienené získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Doba poistenia

žalobkyne bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 30.06.2011 získala celkovo 3955 dní, t.j. 10 rokov a 305 dní dôchodkového poistenia, preto bola jej žiadosť zamietnutá.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. marca 2014, č.k. 1Sd/96/2013-38 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2013 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Úlohou správneho orgánu bolo posúdiť opätovne dátum vzniku invalidity posudzovanej žiadateľky, zaoberať sa zhodnotením jej obdobia dôchodkového poistenia pred rokom 2003 a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. Sociálna poisťovňa, ústredie (v poradí druhým) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Obdobie dôchodkového poistenia bolo uvedené v osobnom liste, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia a bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Posúdenie zdravotného stavu bolo obsahom k rozhodnutiu pripojeného posudku zo dňa 1. júla 2014 vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, Poprad, vysunuté pracovisko Kežmarok (za osobnej účasti posudzovanej) a tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia, pretože sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že posudzovaná je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 preskúmať súdom. V opravnom prostriedku poukázala na svoj zdravotný stav, namietala dátum vzniku invalidity, namietala, že nebol rešpektovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. marca 2014, č.k. 1Sd/96/2013.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, vysunuté pracovisko Kežmarok z 18. novembra 2014 nebol dôvod na zmenu stanoveného dátumu vzniku invalidity 30. jún 2011, ani na zmenu celkového posudku. Žiadateľka o invalidný dôchodok bola prítomná aj na posúdení jej zdravotného stavu u posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 9. decembra 2014, kde uviedla, že sa odvoláva nielen na zdravotnú časť, v ktorej namietala skorší dátum vzniku invalidity, t.j. pred dátumom 30. jún 2011, ale uviedla aj to, že nedostala odpoveď na otázku, prečo sa jej do obdobia dôchodkového poistenia neráta dôchodkové poistenie v osobitnom systéme, ktoré k 28. februáru 2003 predstavuje 18 rokov a 6 mesiacov.

Poukázala pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 a sp. zn. 10So/85/ 2012. Neuznanie tejto doby považovala za diskriminačné. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. februára 2015 zmenila svoje rozhodnutie z 27. augusta 2014 v časti jeho odôvodnenia. Poukázala na potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. februára 2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyni bol od 1. marca 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 123 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená doba služby od 1. septembra 1984 do 13. júla 1985 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka od 14. júla 1985 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 28. februára 2003 v III. pracovnej kategórii. Doba služobného pomeru nebola pre nárok na invalidný dôchodok a jeho sumu zhodnotená v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. Pretože jej bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. marca 2003, na nárok ktorého bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do I. kategórie funkcií a do III. pracovnej kategórie, nebolo možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/83/2014-54 zo dňa 4. marca 2015,

ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 27. augusta 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. februára 2015 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Najvyšší súd dôvodil tým „že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka sa považuje za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Táto skutočnosť vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 01.07.2014.

Sporným bol dátum vzniku invalidity, teda či bola navrhovateľka invalidnou už pred dátumom 30.06.2011. Spornou bolo tiež posúdenie správnosti postupu odporkyne spočívajúceho v nezapočítaní výkonu služobného pomeru profesionálneho vojaka do dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku“. Správnou žalobou doručenou krajskému súdu bolo žalobkyňou napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 19. novembra 2020, ktorým generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2020, ktorým bola žalobkyni podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nesplnila zákonom stanovenú podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo

prevedené na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019, ktorý v predmetnej veci nariadil nezávislé znalecké dokazovanie s tým, že znalci z odboru onkológie potvrdili, kedy došlo u žalobkyne k začiatku onkologického ochorenia, a tým aj ku vzniku invalidity. U žalobkyne bol sporný dátum vzniku invalidity od 30. júna 2011. Žalobkyňa požadovala vznik invalidity od 20. mája 2011.

Podľa znaleckého posudku č. 99025/2020 forensic.sk Znaleckého ústavu v odbore Zdravotníctvo a farmácia, B. Němcovej 8, Bratislava, ktoré boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckého ústavu sa zhodli na tom, že dátum vzniku invalidity v súvislosti s onkologickým ochorením má byť stanovený od 20. mája 2011. Sociálna poisťovňa, ústredie preto posúdila nárok žalobkyne na invalidný dôchodok k 20. máju 2011. Žalobkyňa pred 20. májom 2011 získala 3914 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 10 rokov a 264 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (ods. 2).

28. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

29. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 164 ods. 1 zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na jej výplatu. 31. Podľa § 185 ods. 3 zákona, za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

32. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. 34. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

35. Z ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 36. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.

37. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na

zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok, len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (R 37/1993). 38. Sťažovateľka na rozdiel od svojich predchádzajúcich námietok vznesených proti rozhodnutiam vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 13. augusta 2013 v zásade namietala nesprávny dátum priznania invalidného dôchodku. Pôvodne určený

dátum vzniku invalidity 30. jún 2011 bol podľa znaleckého posudku č. 99025/2020 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (forensic.sk) znaleckého ústavu v odbore Zdravotníctvo a farmácia, B. Němcovej 8, Bratislava, vo veci zistenia začiatku onkologickej choroby, bol stanovený od 20. mája 2011. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku bola požiadavka žalobkyne o skorší dátum vzniku invalidity neopodstatnená.

39. S námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa nezapočítaním doby výkonu služobného pomeru profesionálneho vojaka na účely priznania invalidného dôchodku sa vysporiadal v skoršom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 9So/174/2015 zo dňa 27. marca 2019. Z odôvodenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobkyni bol od 1. marca 2003 priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého jej bola zhodnotená aj doba služobného pomeru zaradená do I. a III. pracovnej kategórie funkcií. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu služby ani vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby z dôvodu, že vtedajšia Česká a Slovenská federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, aplikácia článku 33 ods. 2 dohovoru nie je prípustná.

40. Podstatné námietky sťažovateľky sa v kasačnej sťažnosti týkali postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia, konkrétne, že: „bola „vylúčená“ z konania o posúdení zdravotného stavu po rozhodnutí NS SR sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019, že ju žalovaný neinformoval o termíne lekárskej posudkovej činnosti, neumožnil jej doložiť lekárske správy, odoprel jej právo sa vyjadriť k posúdeniu jej zdravotného stavu, ako aj iným skutočnostiam v predmetnom konaní v roku 2020.“ Posudzujúc tieto námietky kasačný súd upriamuje pozornosť na samotné závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/174/2015 z 27. marca 2019, ktorým bola potreba nariadenia znaleckého dokazovania na odborné posúdenie tých skutočností, ktoré boli dôležité pre samotné rozhodnutie. Vypracovaním znaleckého posudku bol odstránený rozpor v dátume vzniku invalidity, keď sťažovateľka namietala nesprávny dátum 30. jún 2011. Tento dátum bol zmenený na správny dátum 20. máj 2011. Kasačný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania ďalšie posúdenie zdravotného stavu žiadateľky o invalidný dôchodok na základe jej žiadosti z roku 2013 nebolo potrebné z

dôvodu, že správnosť dátumu vzniku invalidity sa posudzoval na základe lekárskych správ z odborných vyšetrení, ktoré už boli sťažovateľkou posudkovým lekárom sociálneho poistenia predložené. 41. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že žalobkyňa v aktuálnych podaniach adresovaných tak súdu, ako aj správnemu orgánu prezentovala zmenu pôvodne uplatneného nároku na dávku invalidného dôchodku, ktorý bol predmetom aj znaleckého dokazovania.

Sťažovateľka namiesto dátumu 20. máj 2011, ku ktorému nesplnila podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, chcela zmeniť na september 2015, kedy ako sama zistila, splnila nárok na výplatu takto uplatneného nároku. Takúto zmenu žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 13. augusta 2013 platná právna úprava nepripúšťa. Sťažovateľka môže po právoplatnom skončení konania o prvej žiadosti sťažovateľky o invalidný dôchodok podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, v ktorej opäť označí dátum, od ktorého si dávku invalidného dôchodku uplatní. O takto uplatnenom právnom nároku Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v účinnom znení.

42. Kasačný súd v neposlednom rade poznamenáva, že pokiaľ nie je o žiadosti žiadateľa o invalidný dôchodok rozhodnuté právoplatne, nemôže byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia realizovaná kontrolná lekárska prehliadka. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý v lekárskej správe z 13. augusta 2013, kedy bol zdravotný stav žiadateľky o invalidný dôchodok posúdený prvýkrát, stanovil termín kontrolnej lekárskej prehliadky na august 2015, nemohol predpokladať, aký bude ďalší postup v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok.

Takto určeným termínom kontrolnej lekárskej prehliadky správny orgán nebol viazaný. 43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/22/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik