6Ssk/22/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:5824200819.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sas/1/2024
- IČS
- 5824200819
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: I. W., narodený X. Q. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XXX, R. V., proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, pobočka Dolný Kubín, so sídlom J. Ťatliaka 4, Dolný Kubín, IČO: 35937874, v?konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného - platobného výmeru č. 2106/04/4 zo dňa 19. marca 2004, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/1/2024-61 zo 17. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 17. decembra 2024, č. k. 29Sas/1/2024-61 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú správnu žalobu žalobcu, ktorá smerovala proti platobnému výmeru žalovaného č. 2106/04/4 zo dňa 19. marca 2004 (ďalej len „platobný výmer“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Platobným výmerom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č. 273/ 1994 Z. z.“) v úhrnnej sume 18.153,- Sk a trovy konania. Dôvodom vydania platobného výmeru bola skutočnosť, že žalobca za obdobie od 1. januára 1995 do 31. januára 1999 neodviedol vôbec poistné na zdravotné poistenie. Platobným výmerom žalovaného č. 2106/ 04/4 z 19. marca 2004 bola žalobcovi taktiež uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2% podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. v úhrnnej sume 93.193,- Sk. Platobný výmer si žalobca prevzal dňa 7. mája 2004, nepodal proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie podľa § 58 zákona č. 273/1994 Z. z., tento preto nadobudol právoplatnosť dňa 22. mája 2004 a vykonateľnosť dňa 30. mája 2004. 3. Vydaniu napadnutého uznesenia predchádzal nasledovný procesný postup: (i) Okresnému súdu Námestovo (ďalej len ,,okresný súd“) bola dňa 25. marca 2024 doručená „Žaloba o zrušenie protiprávneho rozhodnutia VšZP“ zo dňa 20. marca 2024 (ďalej taktiež „žaloba“);
(ii) okresný súd uznesením č. k. 15C/14/2024-16 zo dňa 22. apríla 2024 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje podanie o určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit a ďalej o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností; (iii) žalobca podaním označeným ako „Doplnenie - stanovisko vo veci“ doručeným okresnému súdu dňa 3. mája 2024 okrem iného uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutí, ktoré urobil žalovaný voči nemu protiprávne, zotrval na opise skutku uvedenom v žalobe s tým, že súd si má potrebné materiály vyžiadať od žalovaného; (iv) okresný súd postúpil dňa 20. mája 2024 vec správnemu súdu; (v) správny súd uznesením sp. zn. 29Sas/1/2024 zo dňa 10. júna 2024 vyzval žalobcu, aby doplnil svoju žalobu o označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, o uvedenie dňa vydania napadnutého rozhodnutia a dňa jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, o vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, o žalobný návrh, a o predloženie jedného vyhotovenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré touto žalobou napáda; (vi) žalobca podaním označeným ako „Doplnenie žaloby o zrušenie protiprávneho rozhodnutia VšZP“ doručeným správnemu súdu dňa 24. júna 2024 uviedol, že ako dôkaz v konaní podľa neho poslúži „listina č. Z195281/2007 Všeobecná zdravotná poisťovňa na návrh vykonania exekúcie, Dôkaz: platobný výmer č. 2106/04/01“, pričom uviedol, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 22. mája 2004 a vykonateľnosť dňa 30. mája 2004; (vii) žalobca ďalej uviedol, že sa domáha zrušenia platobného výmeru z dôvodu jeho protiprávnosti a na podklade tohto zrušenia sa domáha aj zrušenia uznesenia okresného súdu č. 4Er/2067/2008-20 zo dňa 30. novembra 2012. 4. Správny súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Napadnuté uznesenie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) skonštatoval, že platobný výmer je rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, voči ktorému žalobca nepodal odvolanie; (ii) z uvedeného vyvodil, že žalobca podal správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a teda nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu; (iii) dôvodil, že žalobca pred právoplatnosťou platobného výmeru nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňoval § 58 zákona č. 273/1994 Z. z.; (iv) vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatného konečného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré by bolo vydané odvolacím orgánom. 5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť (podanie označené ako „Sťažnosť“), ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 13. januára 2025. Kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal „ ... aby kasačný súd uznesenie Sp. zn.: 29Sas/1/2024-IČS: 5824200819 zo dňa 17.12.2024 v celom rozsahu zrušil ako nezákonné a neopodstatnené a o veci sám rozhodol tak ako je uvedené v podanej žalobe zo dňa 20.03.2024.“. 7. Žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že súd nekonal v záujme práva zákonnosti a spravodlivosti vo veci, konal účelovo v prospech žalovaného, keďže si odmietol vyžiadať kľúčový dôkaz z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý by jednoznačne potvrdil fakt, že žalobca nebol občanom Slovenskej republiky v čase od 1. januára
1995 do roku 1998; (ii) ďalej uviedol, že správny súd dezinterpretoval jeho žalobu tvrdiac, že nežiadal o preskúmanie rozhodnutia, ale zrušenie protiprávneho rozhodnutia; (iii) uviedol, že tým, že žalovaný navrhol správnemu súdu, aby žalobu odmietol ako oneskorene podanú, dopustil sa podpory a schvaľovania trestného činu; (iv) následne uviedol: „Pokiaľ by som sa mal vyjadriť ja osobne prečo som sa nezapojil do podvodnej schémy VšZP a nepodal som odvolanie, ale som reagoval vždy písomne a poukazoval na vydieranie mojej osoby dlhodobo takmer 30 rokov. Či je to málo alebo moc to nechám na Najvyšší súd, nech to posúdi sám. Ja k tomu dodávam, keď je niečo nulitné je nemožné sa k tomu nijakým zákonným spôsobom odvolávať alebo niečo namietať.“; (v) v závere kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvodom na jej podanie je ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP a § 440 ods. 1 písm. j) SSP. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 20. januára 2025, nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.
10. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo
dotýka. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 18. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21. Podľa § 202 ods. 1 písm. b) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie žalovaného.
22. Podľa § 202 ods. 1 písm. d) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi. 23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k. 29Sas/1/2024-61 zo dňa 17. decembra 2024, ktorým súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú správnu žalobu žalobcu, ktorá smerovala proti platobnému výmeru - prvostupňovému rozhodnutiu.
24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobca sa žalobou (podaním označeným ako „Žaloba o zrušenie protiprávneho rozhodnutia VšZP“ zo dňa 20. marca 2024) a jej následnými doplneniami doručenou okresnému súdu, resp. správnemu súdu domáhal zrušenia platobného výmeru z dôvodu jeho protiprávnosti a na podklade tohto zrušenia sa domáhal aj zrušenia uznesenia okresného súdu č. 4Er/2067/2008-20 zo dňa 30. novembra 2012.
Zároveň mal kasačný súd z obsahu súdneho spisu preukázané, že platobným výmerom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. v úhrnnej sume 18.153,- Sk a trovy konania. Platobným výmerom žalovaného č. 2106/04/4 z 19. marca 2004 bola žalobcovi taktiež uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2% podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. v úhrnnej sume 93.193,- Sk. Platobný výmer si žalobca prevzal dňa 7. mája 2004, nepodal proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie podľa § 58 zákona č. 273/1994 Z. z., tento preto nadobudol právoplatnosť dňa 22. mája 2004 a vykonateľnosť dňa 30. mája 2004.
25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie správneho súdu je vecne správne. 26. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné.
27. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov [§ 7 písm. a) SSP], vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania [§ 7 písm. b) SSP], ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo [§ 191 ods. 3 písm. a) SSP].
Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.
28. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania/zrušenia platobného výmeru, proti ktorému však nepodal riadny opravný prostriedok - odvolanie podľa § 58 zákona č. 273/1994 Z. z. Správny súd správne vyhodnotil podanie (žalobu) žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP. Vzhľadom na túto skutočnosť (charakter žaloby) najvyšší správny súd preskúmal kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu aj cez optiku aplikácie ustanovenia § 202 ods. 2 SSP (imperatív neformálnosti posudzovania podania žalobcu). Najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd posúdil podanie žalobcu neformálne a po identifikácii jeho nedostatkov vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, pričom ho aj riadne poučil.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd, dospejúc k záveru, že správna žaloba nebola nezákonne odmietnutá [§ 440 ods. 1 písm. j) SSP] a zároveň, že správny súd nerozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] kasačnú sťažnosť žalobcu (ktorý sa domáhal prieskumu prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému nepodal riadny opravný prostriedok) postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 31. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. júna 2025