6Ssk/23/2021

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 25. marca 2021, č.k. 47Sa/3/2020-68 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. novembra 2019, číslo 62581-3/2019-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 2. júla 2019, číslo: 200-118427-CA04/2019 vo veci zániku nároku na materské a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi od 1. januára 2019 zanikol nárok na materské.

Krajský súd podstatné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, odôvodňujúc svoje rozhodnutie, uviedol v prvej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej sumarizoval priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia.

Druhú podmienku (podmienka naplnenia kompenzačného účelu nemocenskej dávky), teda podmienku straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, krajský súd vyvodil z ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a vo vzťahu k žalobcovi bližšie aplikoval a zdôvodnil v bode 74

5. Krajský súd v podstatnom odôvodnil svoje rozhodnutie (vo vzťahu k splneniu prvej podmienky - podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa) výkladom ustanovenia § 49 v spojení s ustanovením § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení.

pracovnej zmluvy, s nástupom do práce 1. januára 2019 (podľa dohody s matkou mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti od 02.12.2018), dojednaný plný pracovný úväzok na 40 hodín týždenne so mzdou 1600,- Eur mesačne, ktorá bola porovnateľná so mzdou pôvodne dohodnutou v predchádzajúcom pracovnom vzťahu .

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 9. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej súd náhradu trov s odkazom na ustanovenie § 168 SSP nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca kasačné dôvody v úvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a tieto zákonné ustanovenia následne citoval. Podstatný priestor žalobca venoval opisu konania a rozhodovania správnych orgánov a krajského súdu. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom tvrdiac, že „ ... pre účely priznania nároku na materské je pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca namieta, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.“. Žalobca v tejto súvislosti taktiež upriamil pozornosť kasačného súdu na legislatívnu zmenu (novelu zákona č. 461/2003 Z. z.), podľa ktorej došlo „ ... s účinnosťou od 1.5.2021 k vypusteniu povinnosti predkladania dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti.“. 12. Žalobca krajskému súdu taktiež vytkol, že sa „nedostatočne zaoberal žalobou v jej komplexnosti“ tvrdiac, že „Žaloba bola koncipovaná podstatne širšie a žalobca podrobne odôvodnil nedostatky v konaní žalovanej a nedostatočného skúmanie skutkového stavu.“. Túto svoju úvahu však žalobca bližšie nerozvinul a s tým súvisiaci dôvod kasačnej sťažnosti ani skutkovo, ani právne nešpecifikoval, uviedol len (bez ďalšieho), že: „Žalobca v žalobe vysvetlil, že starostlivosť o svoje dcéry poskytoval aj po 1.1.2019. Mal umožnenú prácu z domu a flexibilný pracovný čas.“. 13. Žalobca ďalej krajskému súdu vytkol nesprávne vyhodnotenie dôkazu - pracovnej zmluvy, konkrétne jej ustanovenia o mieste výkonu práce, pričom žalobca zdôraznil, že miesto výkonu práce je v pracovnej zmluve vymedzené ako Senec, alebo miesto trvalého bydliska. 14. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že „... nie je pravdou, že má v súčasnej práci vyšší alebo porovnateľný príjem. Vyššia je iba fixná zložka, ale celkový ročný príjem sa žalobcovi preukázateľne znížil skoro o polovicu, čo je zrejmé aj žalovanej ...“. Žalobca toto tvrdenie bližšie nerozvil, uviedol len, že „... navrhuje, aby si to žalovaná skontrolovala a pravdivo informovala o zisteniach aj konajúce súdy.“. 15. Žalobca navrhol, aby kasačný súd „ ... rozhodol tak, že zruší Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 47Sa/3/2020 zo dňa 25.3.2021 a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.“

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 24.

poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

30. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 166 ods. 2 prvá veta zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“), na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

36. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. novembra 2019, číslo: 62581-3/20219-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 2. júla 2019, číslo: 200-118427-CA04/2019. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol tak, že žalobcovi od 1. januára 2019 zanikol nárok na materské. 37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca na tlačive B0784269 požiadal o materské od 2. decembra 2018, pričom nárok na materské si uplatnil ako zamestnanec zamestnávateľa Ascendum Stavebné stroje Slovensko s.r.o., so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, - dohoda o prevzatí dvoch detí do starostlivosti (dokument označený ako „Rodičovská dohoda k výplate materského inému poistencovi“) medzi žalobcom a matkou detí bola uzavretá dňa 26. novembra 2018, podľa tejto dohody sa žalobca zaviazal prebrať od 2. decembra 2018 do svojej starostlivosti dve deti (dvojčatá) narodené XX. P. XXXX - P. T. a P. T., - v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, číslo TT1/ OHNNVaŠSD/SOC/2018/44742-7 z 27. novembra 2018 bol matke detí odňatý rodičovský príspevok vyplácaný na dve deti: P. T. narodená XX. P. XXXX a P. T., narodená XX. P. XXXX, a to od 1. januára 2019, - žalobca (ako zamestnanec) a obchodná spoločnosť KUHN - SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 16A, 903 01 Senec (ako zamestnávateľ) uzavreli pracovnú zmluvu (ďalej aj „pracovná zmluva“), na základe ktorej vznikol žalobcovi od 1. januára 2019 pracovný pomer na dobu neurčitú, s pracovným zaradením „špecialista pre segment Kameňolomy, bane a štrko pieskovne: Slovenská republika a špecialista na drviacu a triediacu techniku pre: Slovenská republika“, s miestom výkonu práce označeným ako „Senec, alebo miesto trvalého bydliska“, - podľa čl. IV ods. 1 pracovnej zmluvy bola pracovná doba dohodnutá v rozsahu 40 hodín týždenne s nasledovným presným časovým vymedzením: „Pondelok - Štvrtok: 7.00-12.30

IV. 3. Aplikácia referenčných právnych noriem

. . pre účely priznania nároku na materské je pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. . . . z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.“. Žalobca teda pochybenie krajského súdu videl najmä v jeho závere, že podmienkou vzniku nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu pracovnej činnosti žiadateľa o materské.

Jazykovo-gramatický výklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v platnom znení, resp. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské) v danom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona nie je možné bezvýhradne akceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho zneužitia, resp. išlo by o výklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona.

V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu.

K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie.

nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.

Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. 41. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou z týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom

42. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.

44. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný poistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov), jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Pokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala

predpokladanom vyššie interpretovanými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. aj v čase, keď v mesiacoch január až apríl 2019 absolvoval spolu 84 služobných ciest, z toho viacerých zahraničných. Najvyšší správny súd (aj s odkazom na ďalšiu interpretáciu pojmu starostlivosť o dieťa nižšie) uvádza, že vek a počet detí (dve ani nie dvojročné batoľatá), v spojení so zmluvným záväzkom žalobcu (pracovná doba podľa pracovnej zmluvy dohodnutá v rozsahu 40 hodín týždenne so vskutku presným časovým vymedzením) vo svetle reálneho výkonu pracovnej činnosti žalobcom (84 služobných pracovných ciest), teda tieto skutočnosti, sami osebe, sú dostatočným dôvodom pre konštatovanie nesplnenia podmienok (resp. zániku splnenia podmienok) nároku na materské.

Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na samotné znenie § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., z ktorého jazykového vyjadrenia je zrejmé, že vymedzenie pojmu „riadna starostlivosť“ v tomto ustanovení je legálnou definíciou pojmu pre potreby a účely zákona č. 571/2009 Z. z. Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie).

V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením.

Podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok na uplatnenú a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 200-200553-CA04/ 2018 z 13. decembra 2018 priznanú nemocenskú dávku - materské.

Kasačný súd teda len v stručnosti uvádza, že uvedená podmienka má svoje normatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako už bolo skôr uvedené, účelom nemocenského poistenia nie je poskytovať poistencovi príplatok alebo akýsi doplnkový „benefit“ k príjmu, ale kompenzovať (aspoň čiastočne) výpadok príjmu, ktorý nastal z dôvodu vzniku sociálnej (zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladanej) situácie. Čo sa týka konštatovania žalobcu, že „ .

rozsudku. 48. V závere najvyšší správny súd, v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o „nerovnakom zaobchádzaní a diskriminácii“ len dopĺňa, že samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, zvlášť, pokiaľ žalovaná v období po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako, ako v prípade žalobcu. V tomto smere žalobca neprodukoval žiaden dôkaz svedčiaci o opaku. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že nemožno vylúčiť, že sa aj správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký zaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných

V predmetnej veci žalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu (resp. došlo k zániku plnenia) zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany žalobcu ako iného poistenca.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2021