6Ssk/23/2023

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 28. septembra 2022, č. k. 76S/75/2021 - 79 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 372536/2021 zo dňa 5. augusta 2021 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Finančného riaditeľstva SR - generálny riaditeľ sekcie, osobný úrad č. 212296/2021 zo dňa

II.

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V správnej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, čo má za následok nezákonné rozhodnutie.

Krajský súd preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimo žalobných bodov správny súd nezistil v postupe orgánov verejnej správy a v preskúmavaných rozhodnutiach také vady, na ktoré by bol povinný prihliadať v zmysle § 134 ods. 2 SSP alebo § 195 SSP.

vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o tom, že žalobcovo konanie nebolo takej intenzity, že by ho bolo potrebné prejednať v rámci disciplinárneho konania. A rovnako aj námietku žalobcu, že niektoré skutočnosti neboli zohľadnené. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa správny súd venoval námietke žalobcu ohľadom možnosti príslušníka FS prekročiť najvyššiu povolenú rýchlosť v súvislosti s plnením osobitných služobných úloh.

o cestnej premávke. Podľa príkazu prezidenta finančnej správy č. 32/2019, ktorý určil okruh a povinnosti vodičov služobných motorových vozidiel finančnej správy, oprávnených si uplatniť zákonnú výnimku podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke v súlade s nariadením ministra financií SR č. 4/2019 platí, že služobné motorové vozidlo slúžiace na plnenie osobitných úloh určuje príkazom prezident finančnej správy, pričom oprávnenie uplatnenia zákonnej výnimky preukazuje vodič určeného služobného motorového vozidla preukazom, ktorý schvaľuje prezident finančnej správy a že vodič určeného vozidla je povinný pri jeho prevádzke mať v tomto vozidle preukaz vyhotovený podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 tohto príkazu, ako aj kópiu nariadenia ministra financií SR č. 4/2019, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 tohto príkazu. Žalobca sa pri kontrole hliadkou Policajného zboru SR dňa 24. septembra 2020 nevedel preukázať žiadnym oprávnením na použitie výnimky zo zákona v súvislosti s dodržiavaním povolenej rýchlosti, nakoľko jemu pridelené vozidlo nebolo určené prezidentom finančnej správy ako vozidlo plniace osobitné úlohy v zmysle uvedeného nariadenia ministra

podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke. 5. Naopak, za dôvodnú, ako vyplýva z bodu 2 tohto rozhodnutia, považoval správny súd námietku žalobcu o tom, že žalovaný pri ukladaní úhrnného disciplinárneho opatrenia neprihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo konanie spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu ako príslušníka FS k plneniu

6. Záverom správny súd ešte uviedol, že úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v tejto veci bude, aby v rámci ďalšieho konania opätovne rozhodol tak, aby bolo rozhodnutie v časti odôvodňujúcej konkrétne ukladané disciplinárne opatrenie dostatočne odôvodnené - aby bolo z rozhodnutia zrejmé, ako boli kritériá uvedené v zákone o finančnej správe vyhodnotené.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

súdu, keďže v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o správnej žalobe žalobcu vo veci správneho trestania, bol porušený zákon tým, že rozhodoval senát, hoci podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP mal vo veci žalobcu rozhodovať sudca.

Záver súdu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie správnej úvahy pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, keď podľa jeho názoru nebola dostatočným spôsobom odôvodnená uložená sankcia, považuje sťažovateľ za nesprávny, bezprecedentný a bez náležitej opory v zistenom skutkovom a právnom stave.

10. Sťažovateľ ďalej vo svojej kasačnej sťažnosti s poukazom na sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP uviedol, že správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie nesprávne aplikoval objektívne právo v merite veci, a to spätne na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Konaním správneho súdu, ktorý vydal

Sťažovateľ preto opakovane zdôraznil, že žalobcom napadnuté rozhodnutia v tu prejednávanej veci všetky podmienky zákonnosti spĺňajú, a preto ich nemožno právne kvalifikovať ako nezákonné a z tohto dôvodu teda nepreskúmateľné vo vzťahu k výberu sankcie uloženej žalovaným.

12. Záverom sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril elektronicky podaním zo dňa 19.

závery. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca opakovane ako v správnej žalobe namietal absenciu zohľadnenia kritérií podľa § 131 ods. 2 zákona o finančnej správe pri rozhodovaní žalovaného a orgánu prvého stupňa o uložení

opatrení. V zmysle vyššie uvedeného preto žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 139 ods. 2 SPP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na?ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

správy. 22. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o?priestupku, správnom delikte alebo o?sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

a to tým spôsobom, že dňa 24. septembra 2020 o 19:57 hod. pri návrate zo služobnej cesty z Michaloviec na rýchlostnej ceste R1 v 54.km smer Bratislava, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Š. K. EČV: R., prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy 130 km/h o 53 km/h a nepredložil osvedčenie o evidencii vozidla (osvedčenie o evidencii časť I) a povinné zmluvné poistenie (zelenú kartu), a tým porušil § 16 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke v spojení s ustanovením § 39 ods. 6 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke“ a s ustanovením § 18 ods. 1 zákona o PZP. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 127 ods. 2 zákona o finančnej správe v znení platnom v rozhodnom období, podľa tohto zákona sa prejedná aj priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 128 zákona o finančnej správe v znení platnom v rozhodnom období, disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 128 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne. 29. Podľa § 131 ods. 1 zákona o finančnej správe v znení platnom v rozhodnom období, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušníkovi finančnej správy musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

31. Podľa § 131 ods. 3 zákona o finančnej správe v znení platnom v rozhodnom období, o viacerých disciplinárnych previneniach a priestupkoch, o ktorých sa nadriadený dozvie pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhoduje nadriadený súčasne; pri uložení úhrnného disciplinárneho opatrenia za takéto disciplinárne previnenia a priestupky postupuje nadriadený podľa § 130 ods. 1, pričom okrem okolností podľa odseku 2 prihliada aj na počet týchto disciplinárnych previnení a priestupkov; tým nie je dotknutá možnosť uložiť za prejednávaný priestupok disciplinárne opatrenia podľa § 128 písm. d) a e), ak sú splnené podmienky podľa § 130 ods. 4.

34. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch v znení platnom v rozhodnom období, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

37. Podľa § 39 ods. 6 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení platnom v rozhodnom období, vodič vozidla, ktoré podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, je povinný mať osvedčenie o evidencii časť I pri vedení vozidla vždy pri sebe; to neplatí pri prevádzke vozidla v cestnej premávke na území Slovenskej republiky najviac do 30 dní odo dňa vydania osvedčenia o evidencii časti II, keď je oprávnený mať pri sebe osvedčenie o evidencii časť

38. Podľa § 18 ods. 1 zákona o PZP v znení platnom v rozhodnom období, pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe zelenú kartu, ktorú je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť; ak bolo dojednané poistenie podľa § 14, je túto skutočnosť vodič povinný preukázať.

40. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvého stupňa orgánu verejnej správy žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie vo veci správneho trestania, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov spočíva v preskúmaní, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Aj keď je potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 237/2012), neznamená

42. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v?Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a na dôvažok dopĺňa nasledujúce.

konania. 44. Podľa názoru kasačného súdu napadnutý rozsudok je presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky žalobné námietky žalobcu tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Kasačný súd má za to, že neobstojí tvrdenie sťažovateľa o?nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že?ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

45. K námietke sťažovateľa k inej vade konania, spočívajúcej v nesprávnom obsadení súdu, kedy namiesto sudcu v konaní rozhodoval senát, kasačný súd uvádza, že podľa jeho názoru takáto vada v tu prejednávanej veci v konaní nespôsobuje nezákonnosť napadnutého súdneho rozhodnutia a nie je dôvodom na jeho zrušenie. Na podporu uvedeného tvrdenia zároveň kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/13/2022, v ktorom súd uviedol, že: „Kasačný súd pritom zohľadnil aj to, že pokiaľ doposiaľ (v iných konaniach) na krajskom súde konal a rozhodoval pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a zrušení ním napadnutého priestupkového rozhodnutia senát, nebol tým účastník dotknutý na svojich právach, pretože mu bola poskytnutá vyššia miera ochrany a súčasne aj to, že tento sporný moment už bol odstránený de lege ferenda, pretože s účinnosťou od 1.7.2023 rozhoduje na správnych súdoch o správnych žalobách vo veciach správneho trestania (výlučne) senát.“ Rovnako Najvyšší súd SR v inom rozhodnutí sp. zn.

Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 199 s.).“ 46. K sťažovateľovej námietke vyjadrenej v bode 9 tohto rozhodnutia, kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že so závermi krajského súdu sa plne stotožňuje, rovnako aj sťažovateľom citovanými časťami bodov 79, 82 a 85 napadnutého rozsudku, v ktorých správny súd vyhodnotil odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa ohľadom uloženej sankcie

47. Podľa názoru kasačného súdu orgány verejnej správy dostatočne a?presvedčivo nezdôvodnili závažnosť porušenia povinnosti žalobcu z hľadiska kritérií uvedených v?citovanom ustanovení § 131 zákona o finančnej správe. Inými slovami orgány verejnej

finančnej správe. Ustanovenie § 131 ods. 2 zákona o finančnej správe?obsahuje výpočet skutočností, na ktoré je povinný oprávnený orgán s disciplinárnou právomocou pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať. Nepostačuje, ak oprávnený orgán v rozhodnutí o uložení disciplinárneho opatrenia len uvedie a?popíše skutočnosti, za ktorých k disciplinárnemu previneniu došlo a na ktoré prihliadol, ale je nutné, aby ich vo svojom rozhodnutí vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich logický záver odôvodňujúci uloženie konkrétneho

48. Ako správne uviedol krajský súd v bode 81 odôvodnenia svojho rozhodnutia, žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa sa v obsahu svojich rozhodnutí iba stručne obmedzili na konštatovanie, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení a na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, bolo prijaté rozhodnutie, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaného tento vyhodnotil, že zvolené disciplinárne opatrenie z hľadiska charakteru a závažnosti konania žalobcu je opatrením v celku s pozitívnym dopadom na žalobu, keďže sa nevymykalo z medzí ustanovených zákonom a v porovnaní so sankciou, ktorá by žalobcovi hrozila za konanie v prípade, keby nebol príslušníkom finančnej správy a výsledok konania o priestupku by viedol nepochybne k prísnejšiemu postihu.

odklonil. Vychádzajú z úplne iných skutkových a právnych okolností, ktoré s tu prejednávanou vecou nijakou nesúvisia. Pri?vymedzení pojmu ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu vychádza Najvyšší správny?súd SR jednak zo stanovísk Správneho kolégia alebo rozhodnutí senátov Správneho?kolégia, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR jednak zo stanovísk a rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je tiež?prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach senátov Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR alebo dokonca aj?v?jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza iba odkazy na uvedené rozhodnutia, ktoré sa vo svojom obsahu iba citáciou jednej či?niekoľkých viet odôvodnenia

bola zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov dotknutých orgánov, ktoré ich vydaniu predchádzali. V rámci neho dospel správny súd k záveru, že v odôvodneniach druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa absentuje v ich odôvodnení vo vzťahu k druhu a výške zvolenej sankcie konkrétny materiálny obsah, t.j. ako vyhodnotil orgán verejnej správy povahu konania, ktorým sa mal disciplinárne obvinený dopustiť priestupku, aké konkrétne (poľahčujúce či priťažujúce) okolnosti zohľadnil, aké boli následky protiprávneho konania, aká bola konkrétna miera zavinenia a aký bol doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností - na čo konkrétne z histórie pôsobenia príslušníka finančnej správy prihliadal, aké mal služobné hodnotenia, či sa v minulosti dopustil porušenia služobných povinností a pod.

V. Záver

50. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, či sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by musel postupovať podľa § 195 SSP. 51. Z?dôvodov uvedených vyššie kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol. 52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?§?167 ods. 1 SSP (a contrario). 53. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júla 2024